III.
Hlásatelia evanjelia
8. Hoci bratia Cyril a Metod boli vychovaní v
byzantskej kultúre, vedeli sa stať apoštolmi Slovanov v plnom
zmysle tohto slova. Odlúčenie od vlasti, ktoré Boh niekedy
požaduje od vyvolených ľudí, a prijaté
kvôli viere v jeho prisľúbenie, je vždy tajomnou a
plodnou podmienkou pre rozvoj a rast Božieho ľudu na zemi. Pán
povedal Abrahámovi: "Odíď zo svojej zeme a od svojho
príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do zeme, ktorú ti
ukážem. A učiním z teba národ veľký,
požehnám ťa a zvelebím tvoje meno a ty budeš
požehnaním." 13
V nočnom videní, ktoré mal sv. Pavol v Troade v Malej
Ázii, akýsi Macedónčan, teda obyvateľ
európskeho svetadielu, zastal si pred ním a prosil ho, aby sa
odobral do jeho zeme a tam hlásal Božie slovo: "Prejdi do
Macedónska a pomôž nám!" 14
Božia prozreteľnosť, ktorá sa pre dvoch
svätých bratov prejavila hlasom a autoritou byzantského
cisára a patriarchu carihradskej cirkvi, sa na nich obrátila
podobnou výzvou, keď žiadala, aby sa odobrali na misie medzi
Slovanov. Takéto poverenie znamenalo pre nich nielen opustiť
čestné miesto, ale aj kontemplatívny život; to
znamenalo vyjsť z prostredia byzantského cisárstva a
vydať sa na dlhé putovanie v službe evanjelia, medzi
kmeňmi, ktoré z mnohých hľadísk zostávali
veľmi vzdialené od spôsobu občianskeho
spolunažívania, vybudovaného na rozvinutej
štátnej organizácii a rafinovanej kultúre Byzantska,
ktorá bola preniknutá kresťanskými zásadami. S
podobnou výzvou sa na Metoda trikrát obrátil aj
rímsky pápež, keď ho poslal ako biskupa Slovanom na
Veľkú Moravu, do cirkevnej panónskej diecézy.