13. Z tohto hľadiska sa zdá
zvláštne a podivuhodné, že hoci svätí
bratia pôsobili v takých zložitých a neistých
pomeroch, nijako sa neusilovali vnucovať národom, ktorým
mali hlásať evanjelium, nepopierateľne vyššiu
úroveň gréckeho jazyka a byzantskej kultúry alebo
zvyky a obyčajne pokročilejšej spoločnosti, v ktorej
vyrástli a ktoré im istotne boli bližšie a milšie.
Ich ideálom bolo spojiť
veriacich v Kristovi. Preto tiež prispôsobili slovanskému
jazyku a vyjadrovaniu bohaté a jemne rafinované texty byzantskej
liturgie. Priblížili tiež spôsobu myslenia a zvyklostiam
týchto nových národov zložité a podrobne
premyslené normy gréckorímskeho práva. Ich hlavným
cieľom bola síce svornosť a mier, ale predsa vždy
rešpektovali záväzky, plynúce z ich poslania a dbali na
tradičné nároky a práva Cirkvi, ako ich ustanovili
predpisy koncilov. Preto tiež pokladali za svoju povinnosť, i
keď boli poddanými východnej ríše a ako veriaci
podliehali carihradskému patriarchátu, vydávať
účty zo svojej misijnej činnosti rímskemu
pápežovi a predložiť mu na schválenie učenie,
ktoré vyznávali a hlásali, podobne ako aj
liturgické knihy, napísané v slovanskom jazyku a
metódy, ktoré používali pri evanjelizácii
tých národov.
Svojho poslania sa ujali z poverenia Carihradu, ale potom sa v určitom
zmysle usilovali o jeho potvrdenie tým, že sa obracali na
apoštolskú Stolicu v Ríme, ako na viditeľný
stred cirkevnej jednoty. 21 Vo svojom zmysle pre všeobecnosť
budovali takto Cirkev ako jednu, svätú, katolícku a
apoštolskú. Najjasnejšie a najvýraznejšie sa to
ukazuje z ich celého počínania. Možno povedať,
že prosba Kristovej veľkňazskej modlitby: "aby boli
jedno",22 sa stala ich misionárskym heslom v duchu
Žalmistových slov: "Chváľte Pána
všetky kmene a národy." 23 Pre nás,
ľudí dnešnej doby, obsahuje ich apoštolát aj
výrečnosť ekumenickej výzvy, t.j. znova budovať v
mierumilovnom uzmierení jednotu, ktorá v neskoršej dobe po
ich smrti bola ťažko poškodená, a na prvom mieste jednotu
medzi Východom a Západom.
Presvedčenie svätých solúnskych bratov, že
každá miestna cirkev je povolaná k tomu, aby svojimi
vlastnými darmi obohacovala katolícku "plnosť",
bolo v dokonalom súlade s ich evanjeliovým cítením,
že totiž rozličné životné pomery
jednotlivých kresťanských cirkví, nikdy
nemôžu ospravedlniť nejednotnosti, nesvornosť a roztržky
vo vyznávaní jedinej viery a v praktickom uplatňovaní
lásky.
21 Nástupcovia Mikuláša I. i keď boli
ustarostení kvôli protirečniacim informáciám,
ktoré dostávali ohľadom učenia a diela Cyrila a Metoda,
v priamom styku s nimi dali za plnú pravdu dvom Bratom. Zákazy
alebo obmedzenia v používaní novej slovanskej liturgie treba
pripisovať skôr nátlaku okolností, meniacim sa
politickým vzťahom a nevyhnutnosti udržovať svornosť.