17. Môžeme pokojne tvrdiť, že
takéto chápanie - tradičné, ale zároveň
aj veľmi časové - katolíckosti Cirkvi, ktoré ju
vidí ako nejakú symfóniu rôznych liturgií vo
všetkých jazykoch sveta spojených do jedinej liturgie, alebo
ako harmonický zbor, zložený z hlasov
nespočetného množstva ľudí, ktorý sa
dvíha v nespočetných tóninách,
zafarbených a vzájomne poprepletaných k Božej
chvále zo všetkých kútov sveta a v každom
historickom období - zodpovedá zvláštnym
spôsobom teologickým a pastoračným
zásadám, ktoré viedli apoštolské a
misijné dielo bratov Konštantína-Filozofa a Metoda a boli
oporou ich poslania medzi slovanskými národmi.
V Benátkach pred zástupcami cirkevnej kultúry,
ktorí sa kŕčovite pridržiavali pomerne úzkeho
chápania cirkevnej skutočnosti a boli proti tomuto ich
chápaniu, sv. Cyril ho neohrozene bránil a uvádzal ako
dôkaz skutočnosť, že mnoho národov zaviedlo už
v minulosti písanú a prakticky používanú liturgiu
vo vlastnej reči, ako napr. "Arméni, Peržania, Abasgovia,
Gruzínci, Sugdovia, Góti, Avari, Tirsovia, Chazari, Arabi, Kopti,
Sýrčania a mnoho iných".29
Pripomenul, že podľa Božej vôle slnko svieti a
dážď padá na všetkých ľudí bez
výnimky30 a dodal: "Či nedýchame na vzduchu
rovnako všetci? Nehanbíte sa uznávajúc len tri jazyky
a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a
plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi: Boha
robíte bezmocným, že nemôže toto dať, alebo
závistlivým, že nechce?" 31 Na
historické a dialektické dôkazy, ktoré proti nemu
uviedli, Svätec vo svojich odpovediach obyčajne vychádzal z
Písma: "Každý jazyk vyznáva, že
Ježiš Kristus je Pán, na slávu Boha Otca."
32 "Celá zem sa ti klania a zdvíha k tebe spevy:
Spievajte žalmy na slávu jeho mena, jeho slávu
šírte chválospevom." 33
"Chváľte Pána všetky národy, oslavujte ho
všetky zeme." 34