18. Cirkev je katolícka i preto, že vo
všetkých ľudských okolnostiach a pomeroch vie
predkladať zjavenú pravdu, ktorú ochraňuje
neporušenú v jej Božom obsahu, a to tak, aby zodpovedala vznešeným
ideálom a spravodlivým očakávaniam
každého človeka a národa. Každý odkaz dobra
konečne, ktorý každá generácia odovzdáva
potomkom spolu s neoceniteľným darom života, tvorí
akoby obrovské a rôznofarebné tkanivo, ktoré nie je
dokončené a skladá živú mozaiku
všemohúceho a nad všetkým vládnúceho
Boha, ktorý sa prejaví v celej svojej nádhere až na
konci čias.
Evanjelium neochudobňuje a nezháša to, čo
každý človek, kmeň, národ a kultúra v
priebehu svojich dejín uznávajú a
uskutočňujú ako dobro, pravdu a krásu; skôr
podnecuje k prispôsobeniu a rozvíjaniu všetkých
týchto hodnôt, aby sa podľa nich veľkodušne a
radostne žilo a aby sa doplňovali tajomným a
povznášajúcim Svetlom Zjavenia.
Tento konkrétny rozmer katolíckosti, vpísaný
samým Kristom Pánom do samého základného
zriadenia Cirkvi, je niečím konkrétnym, nie je
niečím statickým, nehistorickým a povrchne
jednoznačným; naopak vzniká a sa rozvíja v
určitom zmysle každodenne ako niečo nové, čo plynie
z jednomyseľnej viery všetkých, čo veria v
trojjediného Boha, zjaveného v Ježišovi Kristovi,
ktorého hlása Cirkev pôsobením Ducha
Svätého. Tento rozmer vyplýva celkom samovoľne zo
vzájomného rešpektu, ktorý je príznačný
pre bratskú lásku - voči každému človekovi
a národu, či je veľký alebo malý, a z
čestného uznávania všetkého, na čo
majú bratia vo viere právo.