20. Evanjeliové posolstvo, ktoré sv. Cyril a
Metod preložili pre slovanské národy, a pri tejto
práci múdro vynášali z cirkevného pokladu
"staré i nové veci",38 bolo
odovzdávané hlásaním a katechézou v
súlade s večnými pravdami a zároveň bolo aj
prispôsobené konkrétnej historickej situácii.
Vďaka misijnému úsiliu oboch svätcov, slovanské
národy si mohli po prvý raz uvedomiť svoje povolanie a
mať účasť na večnom zámere
Najsvätejšej Trojice vo večnom pláne spásy sveta.
Takto poznali aj svoju vlastnú úlohu v dejinách
celého ľudstva, stvoreného Bohom Otcom,
vykúpeného Synom Spasiteľom a osvieteného Duchom Svätým.
Vďaka tomuto hlásaniu, schválenému v tom čase
Cirkvou, tak rímskymi biskupmi, ako aj carihradskými
patriarchami, Slovania sa mohli cítiť spolu s ostatnými
národmi zeme potomkami a dedičmi zmluvy, ktorú Boh uzavrel s
Abrahámom. 39 Takýmto spôsobom, vďaka cirkevnej
organizácii, zriadenej svätým Metodom a vďaka tomu,
že si uvedomili vlastnú kresťanskú identitu, prevzali
svoje miesto a údel v Cirkvi, ktorá bola teraz
založená i v tejto časti Európy. Preto aj ich
dnešní potomci zachovávajú radostnú a
záväznú spomienku na toho, ktorý sa stal ohnivkom
reťaze veľkých hlásateľov Božieho zjavenia v
Starom i v Novom zákone: "Po tomto všetkom milostivý
Boh... za našich čias pre náš národ, o
ktorý sa dovtedy nikto nestaral, poslal nášho
učiteľa, blaženého Metoda, aby vykonal dobré
dielo; jeho čnosti i boje prirovnáme bez tohto, že by sme sa museli
červenať, k čnostiam a bojom tých starých
bohumilých mužov".40