VI
Evanjelium a kultúra
21. Solúnski bratia zdedili nielen vieru, ale aj
kultúru starovekého Grécka, ktorá pokračovala
potom v byzantskej ríši. Je známe, aké
dôležité bolo toto dedičstvo pre celú
európsku a priamo, či nepriamo, aj pre svetovú
kultúru. V evanjelizačnom diele, ktoré vykonali ako
priekopníci v oblastiach obývaných Slovanmi, je
súčasne zahrnutý aj vzor toho, čo dnes voláme
"inkulturácia", t.j. zasadzovanie evanjelia do miestnej
domácej kultúry a zároveň aj začlenenie
týchto kultúr do cirkevného života.
Tým, že zakoreňovali evanjelium do miestnej kultúry
národov, ktorým ho hlásali, sv. Cyril a Metod si
získali zvláštne zásluhy o vytvorenie a rozvoj tejto
kultúry, alebo lepšie povedané, mnohých rôznych
kultúr. Všetky kultúry slovanských národov
naozaj vďačia za svoj vlastný "začiatok" a
rozvoj práve pôsobeniu solúnskych bratov. Ich
originálnym a geniálnym výtvorom je abeceda pre
slovanský jazyk a tou prispeli ako základným
prínosom ku kultúre a literatúre všetkých
slovanských národov.
Potom preklad posvätných kníh, ktorý urobili Cyril,
Metod a ich žiaci, dodal kultúrnu schopnosť a
dôstojnosť jazyku staroslovienskej liturgie; ten potom bol za
dlhé stáročia nielen jazykom cirkevným, ale aj
úradným a literárnym, ba dokonca hovorovým jazykom
vzdelanejších tried vo väčšine slovanských národov,
zvlášť u Slovanov východného obradu. Bol
používaný aj v krakovskom chráme sv.
Kríža, kde sa usadili slovanskí benediktíni. Tu
vyšli aj prvé liturgické knihy, tlačené v tomto
jazyku. Až dodnes tento jazyk používa byzantská
liturgia východných slovanských cirkví
gréckeho obradu, a to tak katolíckych, ako aj
pravoslávnych vo východnej a juhovýchodnej Európe,
ako aj v rôznych západoeurópskych zemiach a tiež v
rímskej liturgii chorvátskych katolíkov.