VII
Význam kresťanského tisícročia
23. Apoštolsko-misijnú činnosť sv.
Cyrila a Metoda, spadajúcu do polovice 9. storočia, možno
považovať za prvú účinnú
evanjelizáciu Slovanov.
Rozvíjala sa v rozličnom stupni na jednotlivých
územiach, ale sa sústredila hlavne na oblasť vtedajšej
Veľkej Moravy. Zaujímala predovšetkým kraje
metropolitného sídla, ktorého biskupom bol Metod, t.j.
Moravu, Slovensko a Panóniu, čiže oblasť
dnešného Maďarska. V okruhu veľmi rozsiahleho vplyvu
tejto apoštolskej činnosti, hlavne zásluhou misionárov,
pripravených sv. Metodom, sa nachádzali aj ostatné skupiny
západných Slovanov, zvlášť Česi.
Prvý historický český knieža z rodu
Přemyslovcov, Bořivoj, bol pravdepodobne pokrstený podľa
slovanského obradu. Neskoršie tento vplyv zasiahol aj
lužicko-srbské kmene a územie južného
Poľska. Po páde Veľkomoravskej ríše (905-906)
tento obrad však bol vymenený latinským a Čechy boli
pričlenené cirkevne k regensburskému biskupstvu a k
salzburskej metropole. Pozornosť si zasluhuje skutočnosť,
že ešte v polovici 10 storočia, v dobe sv. Václava, sa
oba prvky silne navzájom prenikali a vzájomne prelínali aj
oba liturgické jazyky: slovanský a latinský. Len na tomto
základe sa mohla v Čechách vyvinúť
kresťanská terminológia, z ktorej sa potom vyvinula a
upevnila cirkevná terminológia v Poľsku. Správa o
kniežati Vislanov, nachádzajúca sa v "Živote
Metoda", je najstaršou historickou zmienkou o jednom z
poľských kmeňov. 41 Chýbajú však
dostatočné údaje, aby bolo možno túto
správu spojiť so zriadením cirkevnej organizácie
slovanského obradu v poľských zemiach.
41 Porov. Vita Methodii XI, 2-3: ed. cit., str. 231.