25. Rodina slovanských národov preto skoro a
právom uznala svätého Cyrila a Metoda za otcov svojho
kresťanstva a svojej kultúry. V mnohých zo
spomenutých oblastí, hoci tam už pôsobili rôzni
misionári, väčšina slovanského obyvateľstva
si ešte v 9. storočí uchovávala pohanské zvyky a
povery. Len na území, ktoré "obrábali"
naši svätci, alebo ktoré pripravili na zasiatie viery,
kresťanstvo vstúpilo v nasledujúcich storočiach
definitívne do kresťanských dejín.
Ich dielo je tiež veľmi dôležitým prínosom
pre rast spoločných kresťanských koreňov
Európy, ktoré svojou pevnosťou a životaschopnosťou
tvoria jeden z hlavných styčných bodov, na ktorý
musí brať zreteľ každý vážny pokus o
znovuzjednotenie nášho svetadielu novým a aktuálnym
spôsobom.
Po jedenástich kresťanských slovanských
stáročiach vidíme celkom jasne, že dedičstvo
solúnskych bratov pre Slovanov je a zostáva hlbšie a
pevnejšie než akékoľvek rozdelenie. Obidve
kresťanské tradície - východná, ktorá
pochádza z Carihradu a západná, pochádzajúca
z Ríma - vznikli v lone jedinej Cirkvi, hoci v rozličných
kultúrach a pri rôznom prístupe k tým istým
problémom. Takáto rôznosť, ak správne chápeme
jej pôvod, hodnotu a význam, môže len obohacovať
európsku kultúru i jej náboženské
tradíciu a môže sa práve tak isto stať primeranou
základňou pre je duchovnú obnovu, po ktorej toľko
túžime.