Chapter,Paragraph
1 I,1 | pochodu cez utrpenia, ktoré sa stále akosi prepletajú ľudskými
2 I,1 | Preto Apoštol píše: "Teraz sa radujem v utrpeniach pre
3 I,1 | osobný zážitok, ale potom sa vzťahujú aj na iných. A
4 I,2 | spásonosného hľadiska - sa veľmi vhodne začleňuje do
5 I,2 | utrpenia je taká široká, že sa týka ľudí každého stavu,
6 I,2 | spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až
7 I,3 | 3. Ak sa má predložená téma o utrpení
8 I,3 | zasa povedať, že človek sa vtedy stáva osobitným spôsobom
9 I,3 | vstupuje utrpenie. Stáva sa to, ako vidíme, v rozličných
10 I,3 | momentoch života, uskutočňuje sa to rozmanitými spôsobmi
11 I,3 | cestou utrpenia, Cirkev sa má vynasnažiť v každom čase -
12 I,3 | touto cestou. Lebo Cirkev sa zrodila z nesmierneho tajomstva
13 I,3 | na Kristovom kríži, musí sa teda usilovať ísť v ústrety
14 I,3 | lebo v takom stretnutí sa človek skutočne "stáva cestou
15 I,4 | nás akousi obavou. Skrýva sa v ňom veľkosť osobitného
16 I,4 | Pri rozprave o bolesti sa zdá, že tieto dva motívy
17 I,4 | zdá, že tieto dva motívy sa jedinečne zbiehajú a medzi
18 I,4 | danosti, pre ktoré a ktorými sa osmeľujeme dotknúť toho,
19 II,5 | vnútornom svete človeka a zdá sa, že sa nedá ani vyjadriť,
20 II,5 | svete človeka a zdá sa, že sa nedá ani vyjadriť, ani odstrániť,
21 II,5 | zásadné otázky, na ktoré sa hľadajú odpovede. Ako vidno,
22 II,5 | oblasti utrpenia pozná to, čo sa všeobecne pozná, čiže to,
23 II,5 | slová "utrpenie" a "bolesť" sa môžu do určitej miery používať
24 II (6) | Akého sa obávala Agar, (porov. Gn
25 II (7) | Ako sa obávala Anna, matka Tobiáša (
26 II (11)| Ako sa prihodilo Jóbovi (porov.
27 II,6 | ťažkosť pochopiť, prečo sa zlým vedie dobre a dobrým
28 II,6 | či telesnú oblasť a že sa často premietajú na celý
29 II,7 | slovníka Starého zákona sa utrpenie a zlo stotožňujú.
30 II,7 | vlastne zlo?~Táto otázka sa zdá v istom zmysle neoddeliteľná
31 II,7 | Kresťanská odpoveď na to sa líši od odpovede, ktorú
32 II,7 | za akési zlo, z ktorého sa má každý vyslobodiť. Kresťanské
33 II,7 | na nejaké dobro, ktorého sa mu nedostáva.~Takto sa v
34 II,7 | ktorého sa mu nedostáva.~Takto sa v kresťanskom ponímaní pravda
35 II (22)| etickým zmyslom. Nachádza sa aj ako podstatné meno ra"
36 II (22)| zlé samo v sebe", nachádza sa aj vo forme reflexívne-pasívnej (
37 II (22)| trpím", aj toto sloveso sa zriedka nachádza v preklade
38 II,8 | spolu s človekom, v ňom sa objavuje a pomíňa - hoci
39 II,8 | objavuje a pomíňa - hoci dakedy sa nepomíňa, ale v ňom pretrváva
40 II,8 | ňom pretrváva a prehlbuje sa. Tento svet utrpenia je
41 II,8 | podobní situáciou, v ktorej sa nachádzajú, znášaním toho
42 II,8 | spoločenstve a solidárnosti. Aj my sa vynasnažíme v tejto úvahe
43 II,8 | spôsobom mohutnie. Stáva sa to napríklad v prípadoch
44 II,8 | minulých storočiach stáva sa osobitným utrpením sveta.
45 II,8 | také zmeny, ale zároveň sa nikdy predtým neocitol pred
46 III,9 | utrpení celého sveta nutne sa vynára otázka: Prečo? Je
47 III,9 | ľudským utrpením, ale priam sa zdá, že zblízka vyznačuje
48 III,9 | človek vie, že trpí, a pýta sa po príčine a trpí ešte väčšmi,
49 III,9 | veľmi podobná tej, ktorá sa týka zla. Prečo jestvuje
50 III,9 | človek predkladá Bohu. Človek sa totiž na to nevyzvedá od
51 III,9 | stratia rozvahu a hašteria sa s Bohom, ale sa opovážia
52 III,9 | hašteria sa s Bohom, ale sa opovážia popierať aj samého
53 III,10 | 10. Človek sa môže pohnuto spytovať Boha
54 III,10 | postihne ťažká choroba. Keď sa nachádza v tomto hroznom
55 III,10 | traja dávni priatelia, ktorí sa ho - každý inými slovami -
56 III,10 | spravodlivosti. Mohlo by sa povedať, že bývalí Jóbovi
57 III,10 | bývalí Jóbovi priatelia sa ho neusilujú presvedčiť
58 III,10 | zla, ale v určitom zmysle sa snažia sami pred sebou obrániť
59 III,10 | utrpenia. Myslia si, že bolesť sa môže chápať iba ako trest
60 III,10 | zlo zlom.~V tomto prípade sa odvolávajú na učenie iných
61 III,10 | U Jóbových priateľov sa spomína presvedčenie, ktoré
62 III,10 | spomína presvedčenie, ktoré sa často nachádza aj v morálnom
63 III,11 | že zásady tohto poriadku sa nemôžu používať výlučne
64 III,11 | Jóbovu spravodlivosť: "Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?!...
65 III,11 | dostatočným dôvodom, aby sa odpoveď na otázku o zmysle
66 III,11 | spravodlivosti, s ktorou sa stretáme v Zjavení.~
67 III,12 | utrpenia - trestu. Takto sa teda v utrpeniach, ktoré
68 III,12 | nášho národa." 26~Takto sa vyzdvihuje osobný rozmer
69 IV,14 | vlastným utrpením. V tomto sa prejavuje láska, nekonečná
70 IV,14 | našej téme. Tento postoj sa líši od toho, ktorý určoval
71 IV,14 | Boha uvidím." 28 Doteraz sa naša úvaha zameriavala predovšetkým
72 IV,14 | stretnutí Ježiša s Nikodémom sa vzťahujú na utrpenie v jeho
73 IV,15 | dejín: "Prach si a na prach sa obrátiš." 30 Preto hoci
74 IV,15 | bežnom slova zmysle, hoci sa určitým spôsobom skrýva
75 IV,15 | človeka vládu hriechu, ktorá sa v ňom zakorenila pod vplyvom
76 IV,15 | blahozvesti. V strede toho svetla sa nachádza pravda, zjavená
77 IV,15 | Napriek hriechu, ktorý sa zakorenil do týchto dejín
78 IV,15 | koreňom ľudského zla, a tak sa spásonosným spôsobom priblížil
79 IV,16 | uprostred izraelského ľudu sa Kristus bez prestania približoval
80 IV,16 | robil"32 a táto jeho činnosť sa týkala predovšetkým trpiacich
81 IV,16 | hladujú".34~Akokoľvek, Kristus sa predovšetkým priblížil k
82 IV,16 | nepriateľov a vždy jasnejšie sa črtali prípravy odstrániť
83 IV,16 | na jeho miesto!... Ako by sa potom splnilo Písmo, že
84 IV,16 | Otcovi, no predovšetkým sa spája s Otcom tou láskou,
85 IV,17 | 17. Písmo sa muselo splniť. V Starom
86 IV,17 | knihy Izaiáša. Prorok, ktorý sa právom nazýva "piatym evanjelistom",
87 IV,17 | naše choroby~a našimi bôľmi sa on obťažil,~no my sme ho
88 IV,17 | vo svojej šírke a hĺbke sa stáva príčinou Vykupiteľovho
89 IV,17 | Vykupiteľovho utrpenia. Ak sa utrpenie "meria" vytrpeným
90 IV,17 | Kristus vzal na seba. Môže sa povedať, že toto utrpenie
91 IV,17 | napĺňa ho dobrom.~Dotýkame sa tu dvojakej prirodzenosti
92 IV,18 | 18. Môže sa povedať, že spomenuté úvahy
93 IV,18 | záhrady a na Kalváriu, kde sa splnila Pieseň o trpiacom
94 IV,18 | ktorých je reč:~Obetoval sa, pretože sám chcel~a neotvoril
95 IV,18 | vlastným utrpením, ktoré sa organicky a neoddeliteľne
96 IV,18 | minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa." 46 Svedčia
97 IV,18 | podstupovať zlo, pred ktorým sa človek chveje hrôzou; veď
98 IV,18 | záhrada je miestom, kde sa toto utrpenie prejavilo
99 IV,18 | prejavom opustenia, ktoré sa často opakovalo v Starom
100 IV,18 | urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou." 49
101 IV,18 | integrálne" zlo odvrátenia sa od Boha a v ktorom spočíva
102 IV,18 | je." 50~Možno povedať, že sa splnilo Písmo a že sa s
103 IV,18 | že sa splnilo Písmo a že sa s konečnou platnosťou uskutočnili
104 IV,18 | trpiacom Sluhovi: "Pánovi sa však zapáčilo zdrviť ho
105 IV,18 | nový poriadok: napojilo sa na lásku, na tú lásku, o
106 IV,18 | prichádza. Kristov kríž sa stal prameňom, z ktorého
107 V,19 | dlhoveké potomstvo~a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.~
108 V,19 | vôľa Pánova.~Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.~
109 V,19 | hriechy mnohých~a prihováral sa za zločincov." 53~Možno
110 V,19 | spolu s Kristovým utrpením sa každé ľudské utrpenie ocitá
111 V,19 | účinnosť. V Kristovom kríži sa prostredníctvom utrpenia
112 V,19 | Kristových bolestí, ktoré sa stali cenou vykúpenia. Hovorí
113 V,19 | veľkosti vykúpenia, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom
114 V,19 | človek je pozvaný zúčastniť sa na tomto utrpení, ktorého
115 V,19 | vykúpenie. Je povolaný podeliť sa na utrpení, ktorým sa vykúpilo
116 V,19 | podeliť sa na utrpení, ktorým sa vykúpilo každé ľudské utrpenie.
117 V,19 | hodnotu. Teda každý človek sa môže svojím utrpením zúčastniť
118 V,20 | bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie
119 V,20 | Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj
120 V,20 | tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša,
121 V,20 | na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil
122 V,20 | Výrečnosť kríža a smrti sa však dopĺňa výrečnosťou
123 V,20 | liste Korinťanom: "Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove
124 V,20 | rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje
125 V,20 | odpovedá na Lásku - aj Kristus sa osobitne prostredníctvom
126 V,20 | menej silné slová: "Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným,
127 V,21 | zmŕtvychvstaním: tajomstvo utrpenia sa včleňuje do veľkonočného
128 V,21 | účasť na jeho utrpení; tým sa mu pripodobním v smrti,
129 V,21 | účasť s Kristovým krížom sa mení na zážitok so Zmŕtvychvstalým,
130 V,21 | výpovediach pri spomienke utrpenia sa často objavuje motív slávy,
131 V,21 | píše Solúnčanom: "A tak sa aj my vami chválime po Božích
132 V,21 | utrpenia a smrti, ktoré sa stali cenou nášho vykúpenia:
133 V,21 | nášho vykúpenia: touto cenou sa znova upevnilo Božie kráľovstvo
134 V,21 | dejinách človeka a stalo sa akoby konečnou perspektívou
135 V,22 | perspektívou Božieho kráľovstva sa spája aj nádej slávy, ktorej
136 V,22 | eschatologickú slávu -, ktorá sa úplne zahalila do nesmierneho
137 V,22 | s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť." 67 V
138 V,22 | pravdu vyjadril: "Radujte sa, keď máte účasť na Kristových
139 V,22 | Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy,
140 V,22 | a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva." 69~Dôvod
141 V,22 | evanjeliovú charakteristiku, ktorá sa jasne osvetľuje a vidí vo
142 V,22 | zmŕtvychvstaniu. Zmŕtvychvstanie sa stalo predovšetkým zjavením
143 V,22 | Kristovým slovám: "Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo,
144 V,22 | Kristovom utrpení a často sa odzrkadlila a odzrkadľuje
145 V,22 | utrpeniach všetkých týchto ľudí sa zvláštnym spôsobom osvedčuje
146 V,23 | byť: Pavla - pozn. KVAS) sa nám viackrát prihovára ten
147 V,23 | Korinťanom píše: "Radšej sa teda budem chváliť svojimi
148 V,23 | Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu
149 V,23 | pribitý na kríži. Ale ak sa v tejto slabosti odohráva
150 V,23 | tá istá Božia moc, ktorá sa prejavila v Kristovom kríži.
151 V,23 | spásonosnej Božej sily, ktorá sa v Kristovi ponúka ľudstvu.
152 V,23 | prejaviť svoju moc. Týmto sa môže vysvetliť aj povzbudenie
153 V,23 | však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje
154 V,23 | menom." 75~Apoštol Pavol sa v Liste Rimanom ešte obšírnejšie
155 V,23 | Kristových utrpeniach: "Chválime sa aj súženiami, lebo vieme,
156 V,23 | ktorého sme dostali." 76 Akoby sa v utrpení nachádzalo osobitné
157 V,23 | povolanie k čnosti, v ktorej sa má človek cvičiť. A toto
158 V,23 | života. A hľa, tento zmysel sa prejavuje spolu s dielom
159 V,23 | vlastnú dušu", o ktorej sa mu zdalo, že ju v utrpení "
160 V,24 | svätý Pavol píše: "Teraz sa radujem v utrpeniach pre
161 V,24 | Cirkev." 78 A v inom liste sa pýta svojich adresátov: "
162 V,24 | Cirkvi. Tajomstvo Cirkvi sa takto zvýrazňuje: vo sviatosti
163 V,24 | sviatosti krstu, ktorým sa človek stáva podobným Kristovi,
164 V,24 | sviatostne, skrze Eucharistiu - sa Cirkev nepretržite duchovne
165 V,24 | Kristovo telo. V tomto tele sa chce Kristus zjednotiť so
166 V,24 | silu od Krista, o ktorej sa predtým hovorilo, ale "dopĺňa"
167 V,24 | evanjeliovom zarámovaní sa mimoriadne zdôraznila pravda
168 V,24 | utrpeniam človeka. Nakoľko sa človek zapojí do Kristovho
169 V,24 | na vykúpenie sveta.~Chce sa tým azda povedať, že Kristom
170 V,24 | lásky - vykúpenie, ktoré sa do dôsledkov zavŕšilo, sa
171 V,24 | sa do dôsledkov zavŕšilo, sa v určitom zmysle neustále
172 V,24 | vykupiteľskom utrpení, ktorým sa dokonalo vykúpenie sveta,
173 V,24 | dokonalo vykúpenie sveta, sa Kristus od počiatku otvoril
174 V,24 | počiatku otvoril a neustále sa otvára každému ľudskému
175 V,24 | ľudskému utrpeniu. Áno, zdá sa, že ono patrí do samej podstaty
176 V,24 | lebo ono si vyžaduje, aby sa ustavične dopĺňalo.~A tak
177 V,24 | utrpením. A skutočne, hoci sa toto vykúpenie zavŕšilo
178 V,24 | Kristovým utrpením, predsa sa svojím spôsobom rozvíja
179 V,24 | človeka. Žije a rozvíja sa ako Kristovo telo, ktorým
180 V,24 | Cirkvi-Kristovho tela, ktoré sa všade neustále rozvíja,
181 V,24 | je podstatou, na ktorej sa môže Kristovo vykupiteľské
182 V,24 | dopĺňať utrpením človeka. Tým sa zdôrazňuje aj božsko-ľudská
183 V,24 | božsko-ľudská povaha Cirkvi. Zdá sa, že ľudské utrpenie nesie
184 V,24 | Bolesť je dobrom, pred ktorým sa Cirkev s úctou skláňa v
185 V,24 | viery vo vykúpenie. Skláňa sa v celej hĺbke tej viery,
186 VI,25 | živým slovom jeho učenia sa stalo bohatým prameňom pre
187 VI,25 | Veľké a mnohé utrpenia sa v nej spojili akoby v jedno
188 VI,25 | matky "určenú" úlohu, ktorou sa stane jedinečným a neopakovateľným
189 VI,25 | žiari v živote jeho Matky, sa evanjelium utrpenia svedectvom
190 VI,25 | čo - ako všetci vedia - sa nestávalo iba počas prvých
191 VI,25 | Cirkvi v Rímskom impériu, ale sa dialo a deje sa v rozličných
192 VI,25 | impériu, ale sa dialo a deje sa v rozličných dejinných obdobiach
193 VI,25 | Kristove slová vzťahujúce sa na túto tému: "Ale pred
194 VI,25 | vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali
195 VI,25 | nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám
196 VI,25 | moje meno. Ale ani vlas sa vám z vašej hlavy nestratí.
197 VI,25 | svet vás nenávidí. Spomeňte sa na slovo, ktoré som vám
198 VI,25 | víťazstvu nad svetom, ktoré sa prejavilo v zmŕtvychvstaní.
199 VI,26 | 26. Ak sa prvá veľká kapitola evanjelia
200 VI,26 | pre Krista, zarovno s ňou sa dejinami rozvíja iná veľká
201 VI,26 | spásonosným utrpením. V nich sa spĺňa to, čo prví svedkovia
202 VI,26 | Kristových utrpeniach. V nich sa teda spĺňa evanjelium utrpenia
203 VI,26 | potvrdzujú, že v utrpení sa skrýva jedinečná sila, ktorá
204 VI,26 | ale predovšetkým to, že sa v utrpení stane celkom novým
205 VI,26 | od hriechu, sveta, ktorý sa buduje na spásonosnej sile
206 VI,26 | zárodkami utrpenia. Veď utrpenie sa nemôže premeniť a pretvoriť
207 VI,26 | pokračovaním materstva, ktoré sa uskutočnilo pôsobením Ducha
208 VI,26 | pretvorené silou tohto kríža, sa premenilo z ľudskej slabosti
209 VI,26 | Takýto vnútorný proces sa neuskutoční vždy tým istým
210 VI,26 | tým istým spôsobom. Často sa ťažko začína a obnovuje.
211 VI,26 | trpiaceho človeka. No už vopred sa dá pozorovať, že človek
212 VI,26 | a s otázkou prečo. Pýta sa na zmysel utrpenia a hľadá
213 VI,26 | svojej ľudskej rovine. Zaiste sa často na to spytuje Boha
214 VI,26 | čas, ba aj dlhý čas, kým sa táto odpoveď vnútri ohlási.
215 VI,26 | abstraktne na toto ľudské pýtanie sa na zmysel utrpenia. Človek
216 VI,26 | odpoveď natoľko, nakoľko sa vžije do Kristových utrpení.~
217 VI,26 | Poď! Svojím utrpením zapoj sa do diela spásy sveta, ktoré
218 VI,26 | diela spásy sveta, ktoré sa uskutoční prostredníctvom
219 VI,26 | berie svoj kríž, duchovne sa zjednocuje s Kristovým krížom
220 VI,26 | na úroveň človeka a stáva sa akoby výrazom jeho osobnej
221 VI,27 | Liste Kolosanom: "Teraz sa radujem v utrpeniach pre
222 VI,27 | zakorenený v ľudskom utrpení - sa stáva prameňom radosti.
223 VI,27 | človeka zvnútra, ale zdá sa, že ho robí príťažou aj
224 VI,27 | príťažou aj pre iných. Človek sa cíti odkázaný na pomoc a
225 VI,27 | starostlivosť iných a zároveň sa zdá sebe samému neužitočný.
226 VI,27 | svojej Božskej sily. Pastieri sa často utiekajú práve k nim
227 VI,27 | oporu! Evanjelium utrpenia sa neustále píše a neustále
228 VI,27 | neustále píše a neustále sa prihovára slovami tohto
229 VI,27 | pokladu vykúpenia sveta a môžu sa s týmto pokladom podeliť
230 VI,27 | prospech spásy sveta odvolávať sa na hodnoty ľudského utrpenia.~
231 VII,28 | zbojníkmi, práve Samaritán sa ukázal opravdivým blížnym
232 VII,28 | zaviezol do hostinca a staral sa oň".91 A pri odchode starostlivo
233 VII,28 | utrpenia. Veď ukazuje, ako sa má každý z nás správať k
234 VII,28 | ho nevšímavo obísť, ale sa musíme pri ňom "zastaviť".
235 VII,28 | Samaritán je každý človek, ktorý sa zastaví pri utrpení druhého
236 VII,28 | dispozície srdca, ktorá sa prejavuje aj vnútorným dojatím.
237 VII,28 | pre celé naše správanie sa voči utrpeniu druhých. Preto
238 VII,28 | v Kristovom podobenstve sa nezastavuje iba pri súcite
239 VII,28 | toto "ja" inému. Dotýkame sa tu jedného z kľúčových bodov
240 VII,29 | povedať, že utrpenie, ktoré sa medzi ľuďmi nachádza v najrozličnejších
241 VII,29 | trpiacim ľuďom, nestarajúc sa o vlastné pohodlie. Svet
242 VII,29 | zabúda na seba, vnútorne sa podnieti láskou a prejaví
243 VII,29 | pre lásku k blížnemu. Musí sa "zastaviť, dojať sa" a správať
244 VII,29 | Musí sa "zastaviť, dojať sa" a správať sa tak ako Samaritán
245 VII,29 | zastaviť, dojať sa" a správať sa tak ako Samaritán evanjeliového
246 VII,29 | všeobecne ľudskú. Nie bez dôvodu sa i v bežnej reči každá činnosť
247 VII,29 | organizovaných ustanovizní a stáva sa poľom práce v príslušných
248 VII,29 | príslušných povolaniach. Ako sa veľmi podobá skutku lásky
249 VII,29 | milosrdného Samaritána", sa v dnešných časoch ešte viac
250 VII,29 | dôkazom, že dnešný človek sa s čoraz väčšou pozornosťou
251 VII,29 | utrpeniam blížneho, snaží sa ich pochopiť a stále účinnejšie
252 VII,29 | milosrdnom Samaritánovi sa stalo jedným z podstatných
253 VII,29 | mnohoraké služby, môžeme sa obrátiť na nich iba slovami
254 VII,29 | blížnym a dobrovoľne a horlivo sa venujú a pomáhajú ako "milosrdný
255 VII,29 | alebo charitatívna činnosť sa môže nazývať sociálnou činnosťou,
256 VII,29 | sociálnou činnosťou, no môže sa menovať aj apoštolátom,
257 VII,29 | apoštolátom, a to vždy, keď sa koná z čisto evanjeliových
258 VII,29 | evanjeliových pohnútok, najmä keď sa to deje v spojení s Cirkvou
259 VII,29 | milosrdného Samaritána" sa rozvíja vo vhodných prostrediach
260 VII,29 | utrpeniu, ktorého symbolom sa stala postava evanjeliového
261 VII,29 | toto: každý jednotlivec sa musí cítiť osobne povolaný
262 VII,29 | ústrety utrpeniu iného. Toto sa vzťahuje na fyzické utrpenie,
263 VII,30 | spásonosnom zmysle utrpenia sa nijako nestotožňuje s ľahostajnosťou.
264 VII,30 | milosrdnom Samaritánovi sa dokonale zhoduje s konaním
265 VII,30 | prišli ste ku mne." 95 Keď sa spravodliví pýtajú Syna
266 VII,30 | rozsudok stihne tých, čo sa ináč správali: "Veru, hovorím
267 VII,30 | to neurobili." 97~Zaiste sa môže predĺžiť zoznam utrpení,
268 VII,30 | každého človeka "zastaviť sa" ako milosrdný Samaritán
269 VII,30 | civilizáciu lásky". V tejto láske sa uplatňuje do dôsledkov spásonosné
270 VII,30 | jeho spásonosné utrpenie sa navždy rozšírilo na každé
271 VII,30 | navždy pozvaní zúčastniť sa "na Kristových utrpeniach".98
272 VIII | tajomstvám človeka. Môže sa stať, že bolesť nie je tak
273 VIII | takto: "Tajomstvo človeka sa naozaj vyjasňuje jedine
274 VIII | jeho povolania." 100 Ak sa tieto slová vzťahujú na
275 VIII | slová vzťahujú na všetko, čo sa týka tajomstva človeka,
276 VIII | tajomstva človeka, potom sa iste osobitne vzťahujú na
277 VIII | nevyhnutne potrebné, aby sa "človek odhalil a aby tak
278 VIII | vznešenosť jeho povolania". Stáva sa - ako potvrdzuje skúsenosť -,
279 VIII | mimoriadne ťažké. No keď sa to do dôsledkov uskutoční
280 VIII | dôsledkov uskutoční a stane sa to svetlom ľudského života,
281 VIII | Skrze Krista a v Kristovi... sa osvetľuje záhada bolesti
282 VIII | trpia. Je teda potrebné, aby sa pod krížom na Kalvárii duchovne
283 VIII | všetci jedno boli. 102 Aby sa tam zhromaždili všetci ľudia
284 VIII | pod krížom, 103 zastavme sa, hľaďme akoby na všetky
|