Chapter,Paragraph

  1  I,1   |    utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev."1~Nie div, že tieto
  2  I,2   |          otázka ľudského utrpenia je taká široká, že sa týka
  3  I,2   |           prirodzenosti. Utrpenie je také vznešené ako sám človek
  4  I,2   |          prevyšuje stvorené veci: je skutočnosťou, ktorá človeka
  5  I,3   |           Svätého roku vykúpenia, je to predovšetkým preto, že
  6  I,3   |     Redemptor hominis: V Kristovi je každý človek "cestou Cirkvi".4
  7  I,3   |     pokladáme za to, čím skutočne je: za neodmysliteľnú zložku
  8  I,3   |           stáva cestou Cirkvi"; a je to jedna z najdôležitejších
  9  I,4   |       osmeľujeme dotknúť toho, čo je v každom človeku takmer
 10 II,5   |         zo subjektívneho hľadiska je osobnou záležitosťou a väzí
 11 II,5   |          sveta ľudského utrpenia.~Je známe, že lekárstvo ako
 12 II,5   |   metódami, čiže terapiou. Predsa je to však iba jeden úsek.
 13 II,5   |        Priestor ľudského utrpenia je oveľa rozsiahlejší a rozmanitejší.
 14 II,5   |          väčší dosah ako choroba; je oveľa zložitejšie a zároveň
 15 II,5   |   duchovné alebo morálne utrpenie je ťažšie liečiť.~
 16 II,6   |                    6. Sväté písmo je veľkou knihou utrpení. Z
 17 II,7   |           kniha dejín človeka (to je skôr "nenapísaná kniha")
 18 II,7   |        samému spôsobí bolesť, keď je jej pôvodcom, táto bolesť
 19 II,7   |     psychologickej forme utrpenia je vždy nepríjemný zážitok
 20 II,7   |         otázke o podstate zla: Čo je vlastne zlo?~Táto otázka
 21 II,7   |           za podstatné dobro, ako je dobré všetko, čo jestvuje,
 22 II,7   |        Človek trpí pre zlo, ktoré je určitým nedostatkom, obmedzením
 23 II (22)|                                Tu je vhodné pripomenúť, že hebrejský
 24 II (22)|         vo všeobecnosti niečo, čo je zlé a protiklad dobra (tob),
 25 II,8   |           sa. Tento svet utrpenia je čosi "roztratené", pretože
 26 II,8   |           svojím osobným utrpením je nielen malou časťou tohto
 27 II,8   |       tohto sveta, ale tento svet je v ňom aj čímsi vymedzeným
 28 II,8   |         Preto i keď svet utrpenia je čosi "roztratené", predsa
 29 II,8   |      zasahujúcich spoločnosť, ako je napríklad zlá úroda a z
 30 III,9  |          sa vynára otázka: Prečo? Je to otázka o príčine, o dôvode
 31 III,9  |          podstatu), totiž to, čím je utrpenie práve ľudským utrpením.~
 32 III,9  |            Bolesť, najmä fyzická, je veľmi rozšírená v ríši zvierat.
 33 III,9  |    nenachádza uspokojivú odpoveď. Je to ťažká otázka, veľmi podobná
 34 III,9  |         Prečo jestvuje zlo? Prečo je vo svete zlo? Keď uvažujeme
 35 III,9  |    Stvoriteľovi a Pánovi sveta. A je dobre známe, že v tomto
 36 III,9  |      čokoľvek iné -, aká dôležitá je otázka o zmysle utrpenia,
 37 III,10 |          tohto spravodlivého muža je známa. Je nevinný, a predsa
 38 III,10 |      spravodlivého muža je známa. Je nevinný, a predsa ho skúšajú
 39 III,10 |         ktoré tvrdia, že utrpenie je trestom, ktorý Boh ukladá
 40 III,10 |         ich hriechy. Boh Zjavenia je Zákonodarca a Sudca ako
 41 III,10 |          ľudská moc. Boh Zjavenia je predovšetkým Stvoriteľ,
 42 III,10 |           dobra zo strany človeka je nielen porušením plánu,
 43 III,10 |         urážkou Stvoriteľa, ktorý je prvým Zákonodarcom. Takéto
 44 III,10 |         Táto pravda tvrdí, že Boh je spravodlivý Sudca, ktorý
 45 III,10 |      priestupok. Z tohto hľadiska je utrpenie "ospravedlneným
 46 III,11 |          a prehlasuje, že Jób nie je vinný. Jeho utrpenie je
 47 III,11 |           je vinný. Jeho utrpenie je utrpením nevinného; treba
 48 III,11 |   používať výlučne a povrchne. Ak je pravda, že utrpenie má zmysel
 49 III,11 |       zmysel ako trest vtedy, keď je viazané na vinu, naopak,
 50 III,11 |      viazané na vinu, naopak, nie je pravda, že každé utrpenie
 51 III,11 |         pravda, že každé utrpenie je dôsledkom viny a že má povahu
 52 III,11 |      dôkazom toho v Starom zákone je postava spravodlivého Jóba.
 53 III,11 |      povahu skúšky.~Kniha Jób nie je v Zjavení posledným slovom
 54 III,11 |    Kristovo utrpenie. Ale aj sama je už dostatočným dôvodom,
 55 III,12 |      prekonať mienku, že utrpenie je výlučne trestom za hriech,
 56 III,12 |    obnoviť dobro v trpiacom.~Toto je nesmierne dôležitý aspekt
 57 III,12 |         dôležitý aspekt utrpenia. Je hlboko zakorenený v celom
 58 III,13 |      všetkého, čo jestvuje. Láska je tiež bohatým žriedlom poznania
 59 III,13 |      všetkého, čo jestvuje. Láska je tiež najspoľahlivejším darcom
 60 IV,14  |       oslobodenie od zla, a preto je v úzkom spojení s problémom
 61 IV,14  |           dáva" svojho Syna. Toto je láska k človeku, láska k "
 62 IV,14  |      požiadavkami spravodlivosti. Je to rozmer vykúpenia, ktorý
 63 IV,14  |          život". Opakom spásy nie je už iba dočasné utrpenie,
 64 IV,15  |      vyplývajú z hriechu.~Podobne je tomu, keď ide o smrť. Častejšie
 65 IV,15  |               Preto hoci smrť nie je utrpením v bežnom slova
 66 IV,15  |        skrýva za každým utrpením, je predsa zlom, ktoré ľudská
 67 IV,15  |           na každé utrpenie, a to je svetlo spásy. Je to svetlo
 68 IV,15  |   utrpenie, a to je svetlo spásy. Je to svetlo evanjelia čiže
 69 IV,15  |        svetu utrpenia, do ktorého je človek začlenený.~
 70 IV,17  |        Najdojímavejší zo všetkých je takzvaný štvrtý spev Sluhu
 71 IV,17  |         svetle Izaiášových veršov je Kristovo utrpenie ešte výraznejšie
 72 IV,17  |           naše neprávosti,~na ňom je trest pre naše blaho,~a
 73 IV,17  |         povedať, že toto utrpenie je "náhradným" utrpením, ale
 74 IV,17  |      náhradným" utrpením, ale ono je predovšetkým "výkupným"
 75 IV,17  |           bolestí v tom proroctve je skutočne "Baránok Boží,
 76 IV,17  |     smrťou na kríži nás vykupuje, je jednorodený Syn, ktorého "
 77 IV,17  |          trpiaci Človek ako osoba je sám jednorodený Syn Boží: "
 78 IV,17  |          pojať veľkosť zla, ktoré je v hriechu človeka: v každom
 79 IV,18  |          Ten trpiaci Sluha - a to je znova veľmi dôležité pre
 80 IV,18  |    dobrovoľne utrpenia, o ktorých je reč:~Obetoval sa, pretože
 81 IV,18  |        radikálnejšie, pretože nie je iba človekom ako Jób, ale
 82 IV,18  |          jeho blahozvesti. A toto je akoby posledné a syntetické
 83 IV,18  |           prijíma utrpenie, ktoré je pre neho Otcovou vôľou spasiť
 84 IV,18  |         svet. No rozhodným krokom je tu modlitba v Getsemanskej
 85 IV,18  |       bohaté slová: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento
 86 IV,18  |         zakúsiť iba Človek, ktorý je jednorodený Syn; potvrdzujú
 87 IV,18  |  Bohočloveka. Getsemanská záhrada je miestom, kde sa toto utrpenie
 88 IV,18  |   nevyjadriteľné utrpenie, ktorým je Otcovo opovrhnutie, roztrhnutie
 89 IV,18  |           môže povedať: "Dokonané je." 50~Možno povedať, že sa
 90  V,19  |         na vykúpení. Každý človek je pozvaný zúčastniť sa na
 91  V,19  |        utrpení, ktorého výsledkom je vykúpenie. Je povolaný podeliť
 92  V,19  |           výsledkom je vykúpenie. Je povolaný podeliť sa na utrpení,
 93  V,20  |        Kristových utrpeniach, tak je to preto, že Kristus sprístupnil
 94  V,20  |          Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa
 95  V,21  |          Galaťanom. Pavlova cesta je výslovne veľkonočná: účasť
 96  V,21  |    súženiach, ktoré znášate. A to je znakom spravodlivého Božieho
 97  V,21  |           ktoré trpíte." 66 Takto je účasť na Kristovom utrpení
 98  V,22  |         nádej slávy, ktorej pôvod je v Kristovom kríži. Zmŕtvychvstanie
 99  V,22  |            ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo
100  V,22  |          viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné, lebo viditeľné
101  V,22  |       neviditeľné, lebo viditeľné je len do času, ale neviditeľné
102  V,22  |          do času, ale neviditeľné je naveky." 68 Apoštol Peter
103  V,22  |    príkladom. Okrem toho utrpenie je aj povzbudením a výzvou
104  V,23  |                      23. Utrpenie je vždy skúška - niekedy skutočne
105  V,23  |          osobitné utrpenie, ktoré je slabosťou a ponížením človeka,
106  V,23  |     nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach
107  V,23  |          má človek cvičiť. A toto je čnosť vytrvalosti pri znášaní
108  V,23  |         dielom Božej lásky, ktorá je najväčším darom Ducha Svätého.
109  V,24  |    utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev." 78 A v inom liste
110  V,24  |       svetu vykúpenie. Toto dobro je samo v sebe nevyčerpateľné
111  V,24  |           tajomstve Cirkvi, ktorá je Kristovým telom, Kristus
112  V,24  |    Kristom dokonané vykúpenie nie je úplné? Nie. To znamená iba
113  V,24  |   dokonané silou náhradnej lásky, je ustavične otvorené pre každú
114  V,24  |         ako Kristovo telo, ktorým je Cirkev, a v tomto zmysle
115  V,24  |             pre jeho telo, ktorým je Cirkev".~Práve Cirkev, ktorá
116  V,24  |           a uvádza ich do života, je podstatou, na ktorej sa
117  V,24  |          osobitnú hodnotu. Bolesť je dobrom, pred ktorým sa Cirkev
118 VI,25  |          vyznavačov. Predovšetkým je potešujúce - ako to dokazuje
119 VI,25  |          a najvýznamnejšom mieste je vždy jeho najsvätejšia Matka,
120 VI,25  |          do nebeského kráľovstva, je "úzka a strmá"82 a Kristus
121 VI,25  |        sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie
122 VI,25  |        som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa
123 VI,26  |       spája človeka s Kristom, čo je osobitnou milosťou. Tejto
124 VI,26  |       Ovocím takého obrátenia nie je len skutočnosť, že človek
125 VI,26  |          a povolania. Tento objav je zvláštnym potvrdením duchovnej
126 VI,26  |          v ňom prekonáva telo. Ak je toto telo ťažko choré, úplne
127 VI,26  |         úplne zoslabnuté a človek je skoro neschopný žiť a konať,
128 VI,26  |        duchovná veľkosť v utrpení je zaiste ovocím osobitného
129 VI,26  |     chorému človekovi ukazuje, že je pri ňom. On - ako Učiteľ
130 VI,26  |           Utrpenie svojou povahou je zakúšanie zla. No Kristus
131 VI,26  |            ale zvnútra. A Kristus je svojím vlastným spásonosným
132 VI,26  |         najsvätejšej Matky, ktorá je prvotinou a vrcholom všetkých
133 VI,26  |           býva rozličné: rozličné je rozpoloženie ducha trpiaceho
134 VI,26  |      svojho utrpenia. No medzitým je potrebný čas, ba aj dlhý
135 VI,26  | vnútorného stretnutia s Učiteľom, je súčasne čosi viac než iba
136 VI,26  |        utrpenia. Kristova odpoveď je predovšetkým pozvaním. Je
137 VI,26  |         je predovšetkým pozvaním. Je povolaním. Kristus nevysvetľuje
138 VI,26  |    neobjaví tento zmysel, nakoľko je človekom, ale na rovine
139 VI,27  |          utrpenia - pocitu, ktorý je často hlboko zakorenený
140 VI,27  |          a sestier. Teda nielenže je užitočný pre iných, ale
141 VI,27  | preniknuté silou Kristovej obety, je nenahraditeľným prostredníkom
142 VI,27  |         podeliť s inými. Čím viac je človek ohrozený hriechom
143 VII,28 |         odpoveď na otázku: "A kto je môj blížny?" 90 Veď z troch,
144 VII,28 |    zastaviť". Milosrdný Samaritán je každý človek, ktorý sa zastaví
145 VII,28 |     utrpení druhého človeka, nech je to akékoľvek utrpenie. Toto
146 VII,28 |    zvedavosťou, ale pohotovosťou. Je to otvorenosť vnútornej
147 VII,28 |      dojatím. Milosrdný Samaritán je každý človek citlivý na
148 VII,28 |       tento súcit, to znamená, že je to dôležité pre celé naše
149 VII,28 |           utrpeniu druhých. Preto je potrebné pestovať v sebe
150 VII,28 |       Slovom, milosrdný Samaritán je ten, čo pomáha znášať utrpenie,
151 VII,28 |      pomáha znášať utrpenie, nech je akejkoľvek povahy, pomáha
152 VII,28 |            pomáha účinne, nakoľko je to len možné. Vloží do pomocnej
153 VII,28 | sebadarovaním".92 Dobrý Samaritán je ten, čo je schopný takého
154 VII,28 |        Dobrý Samaritán je ten, čo je schopný takého sebadarovania.~
155 VII,29 |         najrozličnejších formách, je preto medzi nami, aby vzbudzovalo
156 VII,29 |  rozrástli a špecializovali. Toto je nepochybne dôkazom, že dnešný
157 VII,29 |     organizáciách na to určených. Je veľmi dôležité postupovať
158 VII,29 |     prostriedkov. Nie menej cenná je aj činnosť jednotlivcov,
159 VII,29 |    vzájomnú pomoc medzi rodinami.~Je ťažko tu vymenovať všetky
160 VII,29 |      spoločnosti. Treba uznať, že je ich veľmi veľa. Treba tiež
161 VII,29 |         evanjeliového Samaritána. Je zrejmé, že Cirkev musí robiť
162 VII,29 |      vnikne ešte hlbšie - nakoľko je to možné - do príčin, ktoré
163 VII,29 |           ako aj celého evanjelia je najmä toto: každý jednotlivec
164 VII,30 |          Práve naopak. Evanjelium je popretím nevšímavosti voči
165 VII,30 |        voči utrpeniu. Sám Kristus je predovšetkým v tomto podnikavý!
166 VII,30 |         slov proroka: "Duch Pánov je nado mnou, pretože ma pomazal,
167 VII,30 |        zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia
168 VII,30 |       jednoznačne dosvedčuje, aké je dôležité, aké je podstatné
169 VII,30 |  dosvedčuje, aké je dôležité, aké je podstatné v perspektíve
170 VII,30 |        mesiášskom programe, ktorý je zároveň programom Božieho
171 VII,30 |     programom Božieho kráľovstva, je utrpenie vo svete na to,
172 VII,30 |        hocakému trpiacemu. On sám je prítomný v tom, kto trpí,
173 VIII   |             VIII.~ZAKONČENIE~Toto je skutočne nadprirodzený a
174 VIII   |           ľudský zmysel utrpenia. Je nadprirodzený, lebo je zakotvený
175 VIII   |            Je nadprirodzený, lebo je zakotvený v božskom tajomstve
176 VIII   |          vykúpenia sveta; súčasne je aj hlboko ľudský, lebo človek
177 VIII   |       Môže sa stať, že bolesť nie je tak zahalená týmto tajomstvom,
178 VIII   |           týmto tajomstvom, ktoré je mimoriadne nepreniknuteľné
179 VIII   |      utrpenie. Práve v tejto veci je nevyhnutne potrebné, aby
180 VIII   |         spojení s tými, čo trpia. Je teda potrebné, aby sa pod
181 VIII   |        dobrej vôle, lebo na kríži je "Vykupiteľ človeka", Muž
182 VIII   |          ktorého náš súčasný svet je akoby divadlom - nech zvíťazí