Chapter,Paragraph

 1  I,2  |               je také vznešené ako sám človek práve preto, že do určitej
 2  I,2  |             činiteľom človeka, ktorými človek prevyšuje stvorené veci:
 3  I,3  |           hominis: V Kristovi je každý človek "cestou Cirkvi".4 Možno
 4  I,3  |                 Možno zasa povedať, že človek sa vtedy stáva osobitným
 5  I,3  |                Predpokladajúc teda, že človek v tomto pozemskom živote
 6  I,3  |              lebo v takom stretnutí sa človek skutočne "stáva cestou Cirkvi";
 7  I,4  |          človeku takmer nedotknuteľné: človek totiž vo svojom utrpení
 8 II,5  |           rozsiahlejší a rozmanitejší. Človek trpí rozličnými spôsobmi,
 9 II,7  |             človeka.~Možno povedať, že človek trpí vtedy, keď prežíva
10 II,7  |              zlom" nazývali všetko, čo človek trpel. 22 Iba gréčtina a
11 II,7  |               vyjadruje stav, v ktorom človek znáša (z textu vypadlo slovo:
12 II,7  |               patior"). Dokonca aj keď človek sebe samému spôsobí bolesť,
13 II,7  |                nejakého zla, pre ktoré človek trpí. Nečudo teda, ak nás
14 II,7  |           Stvoriteľa a dobro stvorení. Človek trpí pre zlo, ktoré je určitým
15 II,7  |         nedostatkom, obmedzením dobra. Človek trpí preto, že nemá účasť
16 II,8  |              veľmi mnohých ľudí. Každý človek svojím osobným utrpením
17 III,9 |         utrpení, ktoré znáša hociktorý človek, i v utrpení celého sveta
18 III,9 |               zvierat. Ale iba trpiaci človek vie, že trpí, a pýta sa
19 III,9 |                ťažké, či už ich kladie človek človeku, ľudia ľuďom, alebo
20 III,9 |           ľudia ľuďom, alebo aj keď ju človek predkladá Bohu. Človek sa
21 III,9 |              ju človek predkladá Bohu. Človek sa totiž na to nevyzvedá
22 III,10|                                    10. Človek sa môže pohnuto spytovať
23 III,11|            prijať ako tajomstvo, ktoré človek svojím rozumom nevie preniknúť
24 IV,14 |                jednorodeného Syna, aby človek "nezahynul", a význam tohto "
25 IV,14 |              ale aby mal večný život".~Človek "zahynie", keď stratí "večný
26 IV,15 |     eschatologické zlo a utrpenie (aby človek "nezahynul, ale mal večný
27 IV,15 |              Boha, ktoré vyriekol, keď človek spáchal hriech na počiatku
28 IV,15 |            Kristovho diela vyplýva, že človek žije na zemi v nádeji na
29 IV,15 |                utrpenia, do ktorého je človek začlenený.~
30 IV,16 |          utrpením musí dosiahnuť, "aby človek nezahynul, ale mal večný
31 IV,17 |              podstaty s Otcom trpí ako človek. Jeho utrpenie má ľudské
32 IV,17 |              bolestné, nakoľko trpiaci Človek ako osoba je sám jednorodený
33 IV,18 |        podstupovať zlo, pred ktorým sa človek chveje hrôzou; veď hovorí "
34 IV,18 |                ktoré mohol zakúsiť iba Človek, ktorý je jednorodený Syn;
35  V,19 |           človeka a pre človeka. Každý človek má svoj podiel na vykúpení.
36  V,19 |              podiel na vykúpení. Každý človek je pozvaný zúčastniť sa
37  V,19 |            výkupnú hodnotu. Teda každý človek sa môže svojím utrpením
38  V,20 |           výrečnosťou zmŕtvychvstania. Človek nachádza v zmŕtvychvstaní
39  V,20 |                dvojakú dimenziu. Ak má človek účasť na Kristových utrpeniach,
40  V,20 |             spásonosnom utrpení. A keď človek vierou objaví Kristovo vykupiteľské
41  V,23 |               k čnosti, v ktorej sa má človek cvičiť. A toto je čnosť
42  V,23 |     nepríjemností a bolestí. Keď takto človek koná, vzbudzuje v sebe nádej,
43  V,23 |         najväčším darom Ducha Svätého. Človek, nakoľko má účasť na tejto
44  V,24 |             sviatosti krstu, ktorým sa človek stáva podobným Kristovi,
45  V,24 |     nevyčerpateľné a nekonečné. Nijaký človek nemôže nič pridať k dobru
46  V,24 |          utrpeniam človeka. Nakoľko sa človek zapojí do Kristovho utrpenia -
47 VI,25 |              vzal na seba z lásky, aby človek "nezahynul, ale mal večný
48 VI,26 |              nie je len skutočnosť, že človek objaví spásonosný zmysel
49 VI,26 |              choré, úplne zoslabnuté a človek je skoro neschopný žiť a
50 VI,26 |             vopred sa dá pozorovať, že človek pristupuje k utrpeniu skoro
51 VI,26 |              Ježiša Krista. Okrem toho človek dobre chápe, že ten, komu
52 VI,26 |         pýtanie sa na zmysel utrpenia. Človek počuje jeho spásonosnú odpoveď
53 VI,26 | Prostredníctvom môjho kríža. Zatiaľ čo človek berie svoj kríž, duchovne
54 VI,26 |            spásonosný význam utrpenia. Človek neobjaví tento zmysel, nakoľko
55 VI,26 |                osobnej odpovede. Vtedy človek nájde vo svojom utrpení
56 VI,27 |            robí príťažou aj pre iných. Človek sa cíti odkázaný na pomoc
57 VI,27 |            vnútornú istotu, že trpiaci človek "dopĺňa to, čo chýba Kristovým
58 VI,27 |           podeliť s inými. Čím viac je človek ohrozený hriechom a čím
59 VII,28|                ležal na zemi polomŕtvy človek, ozbíjaný a ranený zbojníkmi,
60 VII,28|           Milosrdný Samaritán je každý človek, ktorý sa zastaví pri utrpení
61 VII,28|           Milosrdný Samaritán je každý človek citlivý na utrpenie iných,
62 VII,28|              kresťanskej antropológie. Človek môže "nájsť úplne seba samého...
63 VII,29|               určitej miery pôsobí, že človek zabúda na seba, vnútorne
64 VII,29|          prejaví ju skutkami. "Blížny" človek nesmie nedbalo prejsť pomimo
65 VII,29|          nepochybne dôkazom, že dnešný človek sa s čoraz väčšou pozornosťou
66 VIII  |              je aj hlboko ľudský, lebo človek v ňom nachádza seba samého,
67 VIII  |                nepreniknuteľné ako sám človek. Druhý vatikánsky koncil
68 VIII  |           nevyhnutne potrebné, aby sa "človek odhalil a aby tak vynikla