2. Téma utrpenia - práve z tohto
spásonosného hľadiska - sa veľmi vhodne
začleňuje do tohto Svätého roku vykúpenia,
ktorý Cirkev slávila mimoriadnym jubileom. Aj táto
okolnosť pobáda na horlivé prehĺbenie tejto
témy. No i keby sme nebrali ohľad na Svätý rok, predsa
otázka ľudského utrpenia je taká široká,
že sa týka ľudí každého stavu, na
každej zemepisnej šírke i dĺžke, akoby tie utrpenia
prišli na svet spolu s človekom. Z toho vyplýva, že treba
neustále hovoriť o tomto predmete. Aj keď Pavol v Liste
Rimanom píše, že "celé stvorenie spoločne
vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až
doteraz",3 aj keď okolo seba vidíme trpieť
zvieratá, predsa obsah slova utrpenie tvorí
dôležitú zložku ľudskej prirodzenosti. Utrpenie je
také vznešené ako sám človek práve preto,
že do určitej miery vyjadruje človekovi vrodenú
vznešenosť a svojím spôsobom ju aj prekračuje.
Podľa všetkého bolesť patrí k činiteľom
človeka, ktorými človek prevyšuje stvorené veci:
je skutočnosťou, ktorá človeka v určitom zmysle
predurčuje prekonať seba samého a akýmsi
tajomným a skrytým spôsobom ho do toho nutká.
|