II.
SVET ĽUDSKÉHO UTRPENIA
5. Hoci utrpenie zo subjektívneho hľadiska je
osobnou záležitosťou a väzí v konkrétnom a
neopakovateľnom vnútornom svete človeka a zdá sa,
že sa nedá ani vyjadriť, ani odstrániť, predsa ako
objektívna skutočnosť si vari najviac žiada, aby sme o
ňom uvažovali a hovorili aby sme ho chápali ako celkom
konkrétny problém; a okolo tohto problému vznikajú
zásadné otázky, na ktoré sa hľadajú
odpovede. Ako vidno, nejde tu iba o opis utrpenia. Sú aj iné
kritériá, ktoré presahujú holú
definíciu a ktoré musíme uplatniť, ak chceme
vniknúť do sveta ľudského utrpenia.
Je známe, že lekárstvo ako veda aj ako umenie
liečiť na širokej oblasti utrpenia pozná to, čo sa
všeobecne pozná, čiže to, čo možno zistiť
dôslednejším výskumom a čomu možno
čeliť liečebnými metódami, čiže
terapiou. Predsa je to však iba jeden úsek. Priestor
ľudského utrpenia je oveľa rozsiahlejší a
rozmanitejší. Človek trpí rozličnými
spôsobmi, do ktorých lekárstvo ešte nevniklo, a to ani
vo svojich najvyspelejších vymoženostiach. A to preto, že
utrpenie má oveľa väčší dosah ako choroba; je
oveľa zložitejšie a zároveň hlbšie zapúšťa
korene do ľudskej prirodzenosti. Určitú predstavu o tomto
probléme nám poskytne rozdiel medzi telesným a
duchovným utrpením. Tento rozdiel má svoj pôvod v
dvojitom rozmere ľudskej bytosti a poukazuje na telesný a
duchovný prvok ako na najbližší a bezprostredný
subjekt utrpenia. Hoci slová "utrpenie" a
"bolesť" sa môžu do určitej miery
používať ako synonymá, fyzické utrpenie jestvuje
vtedy, keď nás niečo "bolí v tele",
kým duchovné utrpenie prežívame, keď nás
niečo "bolí v duchu". Pravda, tu ide o bolesť
duchovnej povahy, a nie iba o psychický aspekt bolesti, ktorý
sprevádza tak duchovné, ako aj telesné utrpenie. No
veľkosť a rozmanitosť duchovného utrpenia nie sú
zaiste menšie ako pri telesnom utrpení; pritom však
duchovné alebo morálne utrpenie je ťažšie liečiť.
|