7. Ako
vidno z uvedených príkladov, Sväté písmo
nám podáva dlhý zoznam možností
rozličných ľudských bolestí. Tento pestrý
zoznam zaiste nevyčerpáva všetko, čo o utrpení
už povedala a neustále opakuje kniha dejín človeka (to
je skôr "nenapísaná kniha") a ešte viac
kniha dejín ľudského pokolenia, ak nazrieme do
životného údelu každého človeka.
Možno povedať, že človek trpí vtedy, keď prežíva
nejaké zlo. Podľa
slovníka Starého zákona sa utrpenie a zlo
stotožňujú. Terminológia nemala osobitné slovo
na vyjadrenie "utrpenia". Preto "zlom" nazývali
všetko, čo človek trpel. 22 Iba gréčtina a
podľa nej aj Nový zákon (a staré grécke
preklady Starého zákona) používajú slovo
paschó, ktoré znamená: som niečím
postihnutý, cítim, trpím, a teda podľa tohto slova
už nemožno bolesť stotožňovať s
objektívnym zlom, lebo ono vyjadruje stav, v ktorom človek
znáša (z textu vypadlo slovo: zlo - pozn. KVAS) a znášajúc
ho cíti bolesť. Toto utrpenie má súčasne
charakter aktívny a pasívny (od "patior"). Dokonca aj
keď človek sebe samému spôsobí bolesť,
keď je jej pôvodcom, táto bolesť zostáva
podľa metafyzickej podstaty čímsi pasívnym.
Z toho však nevyplýva, že by duševné utrpenie
nemalo v psychologickom zmysle nijakú "zvláštnu
aktívnosť": tú - ako sme povedali - mnohorakú a
subjektívne rozdielnu "aktívnosť" bolesti, smútku,
sklamania, skleslosti, ba aj zúfalstva, podľa väčšej
alebo menšej intenzity jeho vplyvu, alebo nepriamo aj podľa celej
telesnej sústavy trpiaceho a jeho osobitnej citlivosti. Preto v
každej psychologickej forme utrpenia je vždy nepríjemný
zážitok nejakého zla, pre ktoré človek trpí.
Nečudo teda, ak nás utrpenie privádza k otázke o
podstate zla: Čo je vlastne zlo?
Táto otázka sa zdá v istom zmysle
neoddeliteľná od faktu utrpenia. Kresťanská
odpoveď na to sa líši od odpovede, ktorú
dávajú niektoré kultúrne a náboženské
tradície, ktoré ľudské jestvovanie pokladajú
za akési zlo, z ktorého sa má každý vyslobodiť.
Kresťanské náboženstvo však jestvovanie
človeka pokladá za podstatné dobro, ako je dobré
všetko, čo jestvuje, a hlása dobrotu Stvoriteľa a dobro
stvorení. Človek trpí pre zlo, ktoré je
určitým nedostatkom, obmedzením dobra. Človek
trpí preto, že nemá účasť na dobre,
ktoré mu iní nedožičia, alebo ktoré sám
odmieta. A najviac trpí vtedy, keď obyčajne má
nárok na nejaké dobro, ktorého sa mu nedostáva.
Takto sa v kresťanskom ponímaní pravda o utrpení
vysvetľuje prostredníctvom zla, ktoré má vždy
nejaký vzťah k dobru.
|