8. Teda
ľudské utrpenie vytvára samo osebe akoby osobitný
svet, ktorý jestvuje spolu s človekom, v ňom sa objavuje a
pomíňa - hoci dakedy sa nepomíňa, ale v ňom
pretrváva a prehlbuje sa. Tento svet utrpenia je čosi "roztratené",
pretože oddelene zasahuje mnohých, ba veľmi mnohých
ľudí. Každý človek svojím osobným
utrpením je nielen malou časťou tohto sveta, ale tento svet je
v ňom aj čímsi vymedzeným a
neopakovateľným. K tomu však pristupuje aj iný, a to
medziľudský a spoločenský rozmer. Svet utrpenia
vytvára akoby svoju vlastnú súdržnosť. Trpiaci
ľudia sú si navzájom podobní situáciou, v
ktorej sa nachádzajú, znášaním toho
istého údelu, ako aj túžbou po porozumení a
starostlivosti a azda najviac ustavičnou otázkou o zmysle utrpenia.
Preto i keď svet utrpenia je
čosi "roztratené", predsa nástojčivo
volá po spoločenstve a solidárnosti. Aj my sa
vynasnažíme v tejto úvahe sledovať túto
výzvu.
Keď uvažujeme o svete utrpenia v jeho osobnom a zároveň
kolektívnom rozmere, nemôžeme neuvažovať o
skutočnosti, že v určitých obdobiach a okolnostiach
ľudského jestvovania zvláštnym spôsobom mohutnie.
Stáva sa to napríklad v prípadoch prírodných
pohrôm, hromadných nákaz, katastrof a rozvratov, v
prípadoch pohrôm zasahujúcich spoločnosť, ako je
napríklad zlá úroda a z nej - alebo aj z iných
príčin - vyplývajúca hrôza hladu.
Konečne máme na zreteli aj vojnu. O nej hovoríme
zvlášť: o dvoch posledných svetových
vojnách, z ktorých druhá zožala oveľa viac
životov a nahromadila nesmierne množstvo ľudských
utrpení. A teraz druhá polovica nášho storočia -
primerane omylom a výčinom súčasnej civilizácie
- nesie so sebou takú strašnú hrozbu atómovej vojny,
že nemôžeme si ju predstaviť bez
neporovnateľného utrpenia, až po sebazničenie
ľudského pokolenia. Teda tento svet utrpenia, väziaci v
každom človeku ako vo svojom subjekte, v dnešných
časoch vari viacej ako v minulých storočiach stáva sa
osobitným utrpením sveta. Hovoríme "sveta",
ktorý ľudským pričinením nikdy predtým
nezažil taký pokrok a také zmeny, ale zároveň sa
nikdy predtým neocitol pred takým nebezpečenstvom, a to pre
omyly a viny človeka.
|