10. Človek sa môže pohnuto spytovať Boha
na túto otázku, s oprávneným úžasom a
úzkosťou. Boh však túto otázku
očakáva a počúva, ako sme to videli v zjavení
Starého zákona. Kniha Jób nastoľuje túto
otázku veľmi živo.
História tohto spravodlivého muža je známa. Je
nevinný, a predsa ho skúšajú bezpočetné
utrpenia. Stráca majetok, synov a dcéry a nakoniec i jeho
postihne ťažká choroba. Keď sa nachádza v tomto
hroznom stave, prichádzajú do jeho domu traja dávni
priatelia, ktorí sa ho - každý inými slovami -
usilujú usvedčiť z nejakého ťažkého
hriechu, keď ho zastihli toľké a také
strašné utrpenia. Lebo utrpenia - hovoria - zasahujú
človeka vždy iba ako trest za nejaký prečin. Boh ho
zosiela celkom spravodlivo a má na to príčinu vo svojej
spravodlivosti. Mohlo by sa povedať, že bývalí
Jóbovi priatelia sa ho neusilujú presvedčiť iba o
mravnom ospravedlnení zla, ale v určitom zmysle sa snažia sami
pred sebou obrániť mravný dôvod utrpenia. Myslia si,
že bolesť sa môže chápať iba ako trest za
hriech, teda výlučne vo sfére Božej spravodlivosti,
ktorá odmieňa dobro dobrom a zlo zlom.
V tomto prípade sa odvolávajú na učenie iných
spisov Starého zákona, ktoré tvrdia, že utrpenie je
trestom, ktorý Boh ukladá ľuďom za ich hriechy. Boh
Zjavenia je Zákonodarca a Sudca ako žiadna iná
ľudská moc. Boh Zjavenia je predovšetkým
Stvoriteľ, od ktorého spolu s bytím pochádza
vrodené dobro stvorenia. Preto aj vedomé a slobodné porušenie
tohto dobra zo strany človeka je nielen porušením
plánu, ale súčasne aj urážkou Stvoriteľa,
ktorý je prvým Zákonodarcom. Takéto
prekročenie má povahu hriechu vo vlastnom, čiže biblickom
a teologickom zmysle tohto slova. Mravnému zlu hriechu zodpovedá
trest, ktorý bráni mravný poriadok v tomto
transcendentálnom význame, aký ustanovila vôľa
Stvoriteľa a najvyššieho Zákonodarcu. Z tohto tiež
vyplýva jedna zo základných právd
náboženskej viery, tiež založenej na Zjavení.
Táto pravda tvrdí, že Boh je spravodlivý Sudca,
ktorý dobro odmieňa a zlo tresce: "Pretože si
spravodlivý vo všetkom, čo si urobil, všetky tvoje diela
sú pravdivé, tvoje cesty sú priame a všetky tvoje
rozsudky spravodlivé. Vykonal si pravdivé súdy vo
všetkom, čo si priviedol na nás... veď si to vykonal v
pravde a spravodlivosti pre naše hriechy." 23
U Jóbových priateľov sa spomína presvedčenie,
ktoré sa často nachádza aj v morálnom
presvedčení ľudstva: Mravný poriadok si vyžaduje
trest za priestupok. Z tohto hľadiska je utrpenie
"ospravedlneným zlom". Presvedčenie tých, čo
vysvetľujú utrpenie ako trest za hriech, nachádza oporu v
požiadavke spravodlivosti. Zodpovedá to presvedčeniu,
ktoré vyjadril jeden z Jóbových priateľov:
"Sám som videl, tí, čo orú zlobu,
neprávosti sejú, tí ich aj zožnú." 24
|