12. Kniha Jób prenikavým spôsobom
nastoľuje otázku o príčine utrpenia, poukazuje, že
utrpenie stíha aj nevinného, ale ešte nerieši
problém.
V Starom zákone už badať premyslenú snahu prekonať
mienku, že utrpenie je výlučne trestom za hriech, nakoľko
súčasne podčiarkuje výchovnú hodnotu utrpenia -
trestu. Takto sa teda v utrpeniach, ktoré Boh posiela Vyvolenému
národu, skrýva výzva Božieho milosrdenstva,
ktoré trestá, aby priviedlo k obráteniu: "Tie tresty
nie sú na záhubu, ale na polepšenie nášho
národa." 26
Takto sa vyzdvihuje osobný rozmer trestu. Podľa neho trest
nemá zmysel iba preto, aby objektívne zlo priestupku
vyvážil iným zlom, ale predovšetkým preto, aby
vytvoril možnosť obnoviť dobro v trpiacom.
Toto je nesmierne dôležitý aspekt utrpenia. Je hlboko
zakorenený v celom zjavení Starého a najmä
Nového zákona. Utrpenie má viesť k obráteniu,
teda k znovuzrodeniu dobra v človeku, ktorý v tejto výzve na
pokánie môže spoznať Božie milosrdenstvo.
Pokánie má za cieľ prekonať zlo, ktoré v
rozličných formách drieme v človeku, a upevniť
dobro tak v ňom samom, ako aj v jeho vzťahoch k iným a
zvlášť k Bohu.
|