16. Vo svojej mesiášskej činnosti uprostred
izraelského ľudu sa Kristus bez prestania približoval k svetu
ľudského utrpenia. "On kade chodil, dobre robil"32
a táto jeho činnosť sa týkala predovšetkým
trpiacich a odkázaných na pomoc. Uzdravoval chorých,
potešoval zarmútených, sýtil hladných,
uzdravoval hluchých, slepých, malomocných, oslobodzoval od
diabolstiev a od rozličných neduhov, trikrát mŕtvym
prinavrátil život. Bol citlivý ku každému
ľudskému utrpeniu či už telesnému, alebo
duševnému. A súčasne vyučoval. Do srdca
svojho učenia postavil osem blahoslavenstiev, určených pre
ľudí postihnutých rozličnými utrpeniami
pozemského života. Sú to "chudobní v duchu,
plačúci, tichí, lační a smädní po
spravodlivosti, milosrdní, čistého srdca, tí čo
šíria pokoj, prenasledovaní pre spravodlivosť",
keď ich potupujú a prenasledujú a všetko zlé na
nich nepravdivo hovoria pre Krista... 33 Toto podľa Matúša. Lukáš
výslovne spomína tých, "čo teraz
hladujú".34
Akokoľvek, Kristus sa predovšetkým priblížil k
svetu ľudského utrpenia tým, že vzal na seba toto
utrpenie. Počas svojej verejnej činnosti zakúsil nielen
námahu, bezprístrešie, nepochopenie aj od svojich
najbližších, ale predovšetkým deň čo
deň ho vždy viac zvieral kruh nepriateľov a vždy
jasnejšie sa črtali prípravy odstrániť ho spomedzi
živých. Kristus si to uvedomuje a často hovorí svojim
učeníkom o utrpení a smrti, ktorá ho
očakáva: "Hľa, vystupujem do Jeruzalema a Syn
človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom.
Odsúdia ho na smrť a
vydajú pohanom. Vysmejú ho, opľujú,
zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych."
35 Kristus kráča v ústrety svojmu utrpeniu a smrti s
plným vedomím poslania, ktoré má splniť
práve týmto spôsobom. Vlastne týmto svojím
utrpením musí dosiahnuť, "aby človek nezahynul,
ale mal večný život". Práve svojím
krížom musí zasiahnuť koreň zla, zapustený
do dejín človeka a do ľudských duší.
Vlastne prostredníctvom kríža musí dokonať dielo
spásy. V pláne večnej Lásky má toto dielo výkupný
charakter.
Preto Kristus prísne karhá Petra, keď ho Peter chce
odviesť od myšlienky na utrpenie a ukrižovanie. 36 A
keď ho chytia v Getsemanskej záhrade, sám Peter ho chce
brániť mečom. Kristus mu však hovorí: "Daj
svoj meč na jeho miesto!... Ako by sa potom splnilo Písmo,
že to má byť takto?" 37 A ďalej povie: "Azda nemám piť kalich,
ktorý mi dal Otec?" 38 Táto odpoveď - ako aj
iné, ktoré čítame na rozličných miestach
evanjelia - nám ukazuje, ako hlboko bol Kristus preniknutý
myšlienkou, ktorú vyjadril pri stretnutí s Nikodémom:
"Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby
nezahynul nik, čo v neho verí, ale aby mal večný
život." 39 Kristus kráča v ústrety
vlastnému utrpeniu s vedomím o jeho spásonosnej sile;
kráča poslušný Otcovi, no predovšetkým sa
spája s Otcom tou láskou, ktorou sám Otec miloval svet a
človeka v ňom. Preto Pavol napísal o Kristovi: "Syn
Boží ma miluje a vydal seba samého za mňa." 40
|