17. Písmo sa muselo splniť. V Starom
zákone bolo veľa mesiášskych textov, ktoré
predpovedali utrpenia budúceho Božieho Pomazaného, Krista.
Najdojímavejší zo všetkých je takzvaný
štvrtý spev Sluhu Jahveho z knihy Izaiáša. Prorok,
ktorý sa právom nazýva "piatym evanjelistom", v
tejto piesni predstavuje obraz utrpenia Sluhu takými živými
farbami, ako keby ho videl vlastnými očami, očami tela a
očami ducha. Vo svetle Izaiášových veršov je Kristovo
utrpenie ešte výraznejšie a dojemnejšie než v
opisoch samých evanjelistov. Hľa, tu stojí pred nami
pravý Muž bolesti:
"Nemá podoby ani krásy,
aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili,
opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.
On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho,
a jeho ranami sme uzdravení.
Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou,
a Pán na neho uvalil neprávosť nás
všetkých." 41
Pieseň trpiaceho Sluhu obsahuje opis, v ktorom možno zistiť a
rozlíšiť všetky výjavy Kristovho utrpenia v ich
rozličných podrobnostiach: uväznenie, potupenie,
zauškovanie, opľuvanie, opovrhnutie ľudskou
dôstojnosťou väzňa, nespravodlivý súd a
potom bičovanie, tŕňová koruna na hlave a výsmech,
krížová cesta, ukrižovanie, smrteľný
zápas.
Ešte viac než tento opis utrpenia pôsobí na nás v
slovách proroka hĺbka Kristovej obety: On, hoci nevinný,
berie na seba utrpenie všetkých ľudí, pretože
berie na seba hriechy všetkých ľudí. "Boh na neho
zvalil viny všetkých nás." Každý hriech
človeka vo svojej šírke a hĺbke sa stáva
príčinou Vykupiteľovho utrpenia. Ak sa utrpenie
"meria" vytrpeným zlom, potom slová proroka nám
pomôžu pochopiť veľkosť zla a utrpenia, ktoré
Kristus vzal na seba. Môže sa povedať, že toto utrpenie je
"náhradným" utrpením, ale ono je
predovšetkým "výkupným" utrpením.
Muž bolestí v tom proroctve je skutočne "Baránok
Boží, ktorý sníma hriech sveta".42 Jeho
utrpenie odníma hriechy, lebo jedine on, jednorodený Syn, ich
mohol na seba prijať s tou láskou k Otcovi, ktorá
víťazí nad akoukoľvek zlobou hriechu; skoncuje so
zlobou hriechov v tom duchovnom priestore vzťahov medzi Bohom a
ľuďmi a napĺňa ho dobrom.
Dotýkame sa tu dvojakej prirodzenosti jediného osobného
subjektu vykupiteľského utrpenia. Ten, čo svojím
utrpením a smrťou na kríži nás vykupuje, je
jednorodený Syn, ktorého "dal" Boh. Súčasne
však tento Syn jednej podstaty s Otcom trpí ako človek. Jeho
utrpenie má ľudské rozmery, no má aj - jediný
prípad v dejinách ľudského pokolenia - hĺbku a
intenzitu, ktoré - i keď sú ľudské -
môžu byť neporovnateľne hlboké a hrozne
bolestné, nakoľko trpiaci Človek ako osoba je sám
jednorodený Syn Boží: "Boh z Boha". Preto jedine
on - jednorodený Syn - môže pojať veľkosť zla,
ktoré je v hriechu človeka: v každom hriechu, aj v
"univerzálnom" hriechu, podľa rozmerov dejinného
jestvovania ľudského pokolenia na zemi.
|