20. Texty Nového zákona na mnohých
miestach vyjadrujú túto myšlienku. Apoštol v Druhom
liste Korinťanom píše: "Zo všetkých
strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme
bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale
nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme.
Kade chodíme, stále nosíme na tele Ježišovo
umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A
tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre
Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom
smrteľnom tele... Veď vieme, že ten, čo vzkriesil
Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás."
58
Svätý Pavol hovorí o rozličných utrpeniach a
zvlášť o tých, na ktorých mali
účasť prví kresťania "pre
Ježiša". Tieto utrpenia zasluhujú adresátom tohto
listu účasť na diele vykúpenia
uskutočneného utrpením a smrťou Vykupiteľa.
Výrečnosť kríža a smrti sa však
dopĺňa výrečnosťou zmŕtvychvstania. Človek
nachádza v zmŕtvychvstaní úplne nové svetlo,
ktoré mu pomôže prekonať cestu cez hustú tmu ponížení,
pochybností, beznádeje a prenasledovaní. Preto
Apoštol napísal v Druhom liste Korinťanom: "Lebo ako sa v
nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje
aj naša útecha." 59 Na inom mieste povzbudzuje
adresátov slovami: "Nech Pán vedie vaše srdcia k
Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti." 60 A v Liste
Rimanom píše: "Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás
prosím, aby ste svoje telá prinášali ako
živú, svätú Bohu milú obetu, ako svoju To
duchovnú bohoslužbu." 61
Účasť na Kristových utrpeniach dosahuje v týchto
Apoštolových výpovediach akoby dvojakú dimenziu. Ak
má človek účasť na Kristových utrpeniach,
tak je to preto, že Kristus sprístupnil ľuďom svoje
utrpenia, že on sám v istom zmysle mal podiel na
všetkých ľudských utrpeniach vo svojom
spásonosnom utrpení. A keď človek vierou objaví
Kristovo vykupiteľské utrpenie, zároveň v ňom
nachádza svoje utrpenia a obohatené vierou ich vidí s
novým obsahom a novým významom.
Tento objav vnukol Pavlovi v Liste Galaťanom mimoriadne silné
slová: "S Kristom som pribitý na kríž, už
nežijem ja, ale vo mne žije Kristus, ale život, ktorý
teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý
ma miluje a vydal seba samého za mňa." 62 Viera
pomohla autorovi týchto slov spoznať tú lásku,
čo priviedla Krista na kríž. Ak on tak miloval, že trpel
a zomrel, potom týmto svojím utrpením a smrťou
žije v tom, koho tak miloval, čiže žije v človekovi: v
Pavlovi. A žijúc v ňom - Pavol si to vierou uvedomuje a
láskou odpovedá na Lásku - aj Kristus sa osobitne
prostredníctvom kríža spája s človekom, s
Pavlom. Toto zjednotenie nadiktovalo Pavlovi v tom istom liste (Galaťanom)
aj iné nie menej silné slová: "Ale ja sa nechcem
chváliť ničím iným, iba krížom
nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet
ukrižovaný pre mňa a ja pre svet." 63
|