VII.
MILOSRDNÝ SAMARITÁN
28. K evanjeliu utrpenia patrí tiež - a to
organickým spôsobom - podobenstvo o milosrdnom
Samaritánovi. Kristus chce dať týmto podobenstvom
odpoveď na otázku: "A kto je môj
blížny?" 90 Veď z troch, ktorí zostupovali
cestou z Jeruzalema do Jericha, kde ležal na zemi polomŕtvy
človek, ozbíjaný a ranený zbojníkmi,
práve Samaritán sa ukázal opravdivým blížnym
tohto nešťastníka: slovo blížny znamená
súčasne toho, čo splnil príkaz lásky k
blížnemu. Tou istou cestou prechádzali iní dvaja
ľudia: jeden bol kňaz a druhý levíta. Obidvaja ho
videli, ale šli ďalej. No Samaritán, "keď ho uvidel,
bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a
vína a obviazal mu ich... zaviezol do hostinca a staral sa
oň".91 A pri odchode starostlivo zveril trpiaceho
človeka do opatery hostinskému s uistením, že
zaplatí potrebné výdavky.
Podobenstvo o dobrom Samaritánovi patrí k evanjeliu utrpenia.
Veď ukazuje, ako sa má každý z nás
správať k trpiacemu blížnemu. Nesmieme ho
nevšímavo obísť, ale sa musíme pri ňom
"zastaviť". Milosrdný Samaritán je
každý človek, ktorý sa zastaví pri
utrpení druhého človeka, nech je to akékoľvek
utrpenie. Toto zastavenie nemá byť zvedavosťou, ale
pohotovosťou. Je to otvorenosť vnútornej dispozície
srdca, ktorá sa prejavuje aj vnútorným dojatím.
Milosrdný Samaritán je každý človek
citlivý na utrpenie iných, ktorý "cíti
súcit" s blížnym v utrpení. Ak Kristus,
ktorý dobre pozná vnútro človeka, podčiarkuje
tento súcit, to znamená, že je to dôležité
pre celé naše správanie sa voči utrpeniu
druhých. Preto je potrebné pestovať v sebe túto
citlivosť srdca, ktorá svedčí o
spolucítení s trpiacim. Niekedy tento súcit ostáva
jediným alebo najdôležitejším vyjadrením
našej lásky a našej solidárnosti s trpiacim bratom.
No milosrdný Samaritán v Kristovom podobenstve sa nezastavuje iba
pri súcite a dojatí: tie ho pobádajú do
činnosti, aby pomohol poranenému človekovi. Slovom,
milosrdný Samaritán je ten, čo pomáha
znášať utrpenie, nech je akejkoľvek povahy, pomáha
účinne, nakoľko je to len možné. Vloží
do pomocnej činnosti svoje srdce, nešetrí ani hmotnými
prostriedkami. Môžeme tvrdiť, že dáva seba
samého, svoje vlastné "ja", otvára toto "ja"
inému. Dotýkame sa tu jedného z
kľúčových bodov celej kresťanskej
antropológie. Človek môže "nájsť
úplne seba samého... iba úprimným
sebadarovaním".92 Dobrý Samaritán je ten,
čo je schopný takého sebadarovania.
|