30. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi patrí
do evanjelia o utrpení, kráča spolu s ním dejinami
Cirkvi a kresťanstva, dejinami človeka a ľudstva.
Svedčí o tom, že Kristovo zjavenie o spásonosnom zmysle
utrpenia sa nijako nestotožňuje s ľahostajnosťou.
Práve naopak. Evanjelium je popretím nevšímavosti
voči utrpeniu. Sám Kristus je predovšetkým v tomto
podnikavý! Zaiste takto plní mesiášske poslanie
podľa slov proroka: "Duch Pánov je nado mnou, pretože ma
pomazal, aby som hlásal blahozvesť chudobným, poslal ma
ohlasovať zajatým oslobodenie a slepým videnie;
utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť
Pánov milostivý rok." 93 Kristus plní tento
mesiášsky program svojho poslania veľmi dôsledne.
Prechádza, "on chodil, dobre robil a uzdravoval
všetkých posadnutých diablom",94 a jeho
dobročinné skutky najviac vynikajú zoči-voči
ľudským utrpeniam. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi sa
dokonale zhoduje s konaním Ježiša Krista.
Toto podobenstvo napokon zaznieva svojou prvoradou témou vo
vzrušujúcich slovách o poslednom súde, ktoré
Matúš zaznačil vo svojom Evanjeliu: "Poďte,
požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo,
ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som
bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali
ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som
nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili
ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne." 95
Keď sa spravodliví pýtajú Syna človeka, kedy to
všetko urobili práve jemu, odpovie im: "Veru, hovorím
vám, čokoľvek ste urobili jednému z týchto
mojich najmenších bratov, mne ste urobili. 96
Opačný rozsudok stihne tých, čo sa ináč
správali: "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste
neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to
neurobili." 97
Zaiste sa môže predĺžiť zoznam utrpení,
ktoré podnietili ľudskú citlivosť, súcit, pomoc,
alebo ktoré nepodnietili takú reakciu. Prvá i druhá
časť Kristovho vyhlásenia o poslednom súde
jednoznačne dosvedčuje, aké je dôležité,
aké je podstatné v perspektíve večného
života pre každého človeka "zastaviť sa"
ako milosrdný Samaritán pri utrpení blížneho,
mať s ním "súcit" a konečne poskytnúť
mu pomoc. V Kristovom mesiášskom programe, ktorý je
zároveň programom Božieho kráľovstva, je utrpenie
vo svete na to, aby podnecovalo lásku, aby vzbudzovalo diela
lásky k blížnemu, aby pretvorilo celú
ľudskú civilizáciu na "civilizáciu
lásky". V tejto láske sa uplatňuje do dôsledkov
spásonosné poslanie utrpenia a dosahuje svoj konečný
rozmer. Kristove slová o poslednom súde nám to
pomáhajú pochopiť v celej jednoduchosti a priezračnosti
evanjelia.
Tieto slová o láske, o skutkoch lásky vyvolaných
ľudským utrpením nám pomôžu na
základe všetkých ľudských utrpení
ešte raz objaviť Kristovo vykupiteľské utrpenie. Kristus
hovorí: "Mne ste to urobili." On sám v každom
jednotlivcovi zakusuje lásku, on prijíma pomoc poskytnutú
bez rozdielu hocakému trpiacemu. On sám je prítomný
v tom, kto trpí, pretože jeho spásonosné utrpenie sa
navždy rozšírilo na každé ľudské
utrpenie. Všetci trpiaci sú raz a navždy pozvaní
zúčastniť sa "na Kristových utrpeniach".98
Takisto všetci sú povolaní vlastným utrpením
"dopĺňať" to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.
99 Súčasne Kristus naučil ľudí, aby
pomocou bolesti robili dobro a robili dobro tomu, čo trpí. V tomto
dvojnásobnom aspekte nám do základov odhalil zmysel
utrpenia.
|