VIII.
ZAKONČENIE
Toto je skutočne nadprirodzený a súčasne ľudský zmysel utrpenia. Je nadprirodzený, lebo je zakotvený v božskom tajomstve vykúpenia sveta; súčasne je aj hlboko ľudský, lebo človek v ňom nachádza seba samého, svoju ľudskosť, svoju dôstojnosť, svoje poslanie.
Utrpenie patrí bezpochyby k tajomstvám človeka. Môže sa stať, že bolesť nie je tak zahalená týmto tajomstvom, ktoré je mimoriadne nepreniknuteľné ako sám človek. Druhý vatikánsky koncil vyjadril túto pravdu takto: "Tajomstvo človeka sa naozaj vyjasňuje jedine v tajomstve vteleného Slova... lebo... Kristus, nový Adam, práve tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, v plnej miere odhaľuje človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania." ¹⁰⁰ Ak sa tieto slová vzťahujú na všetko, čo sa týka tajomstva človeka, potom sa iste osobitne vzťahujú na ľudské utrpenie. Práve v tejto veci je nevyhnutne potrebné, aby sa "človek odhalil a aby tak vynikla vznešenosť jeho povolania". Stáva sa - ako potvrdzuje skúsenosť -, že to býva mimoriadne ťažké. No keď sa to do dôsledkov uskutoční a stane sa to svetlom ľudského života, potom prináša mimoriadnu blaženosť. "Skrze Krista a v Kristovi... sa osvetľuje záhada bolesti a smrti." ¹⁰¹
Končíme tieto úvahy o utrpení v roku, keď Cirkev prežíva mimoriadne Jubileum ľudského vykúpenia.
Tajomstvo vykúpenia ľudstva spočíva podivuhodným spôsobom v utrpení a utrpenie naopak smeruje tým najvznešenejším spôsobom k vykúpeniu.
Tento Rok vykúpenia túžime prežiť čo najužšie spojení s tými, čo trpia. Je teda potrebné, aby sa pod krížom na Kalvárii duchovne zhromaždili všetci trpiaci, ktorí veria v Krista, a najmä tí, čo trpia pre svoju vieru v neho, v Ukrižovaného a Zmŕtvychvstalého, aby obeta ich utrpení urýchlila splnenia Spasiteľovej modlitby, aby všetci jedno boli. ¹⁰² Aby sa tam zhromaždili všetci ľudia dobrej vôle, lebo na kríži je "Vykupiteľ človeka", Muž bolestí, ktorý vzal na seba telesné a duchovné utrpenia ľudí všetkých čias, aby mohli v láske nájsť spásonosný zmysel svojich bolestí, ako aj odpovede na všetky svoje otázky.
Spolu s Máriou, Kristovou matkou, stojac pod krížom, ¹⁰³ zastavme sa, hľaďme akoby na všetky kríže dnešných ľudí.
Vzývajme všetkých svätých, ktorí cez stáročia mali osobitnú účasť na Kristových utrpeniach. Prosme ich, aby nám pomáhali.
A prosíme vás všetkých, čo trpíte, aby ste nás podporovali. Prosíme práve vás, chorí a slabí, aby ste boli prameňom sily pre Cirkev a ľudské pokolenie. V hroznom zápase medzi dobrom a zlom - ktorého náš súčasný svet je akoby divadlom - nech zvíťazí vaše utrpenie spojené s Kristovým krížom.
Všetkým vám, milovaní bratia a sestry, udeľujem svoje apoštolské požehnanie.
V Ríme pri svätom Petrovi 11. februára roku 1984, na liturgickú spomienku Lurdskej Panny Márie, v šiestom roku nášho pontifikátu.

Ján Pavol II., pápež