| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Salvifici Doloris IntraText CT - Text |
|
|
|
| 15. Keď
hovoríme, že Kristus svojím poslaním zasiahol zlo v
jeho koreňoch, máme na mysli nielen konečné,
eschatologické zlo a utrpenie (aby človek "nezahynul, ale mal
večný život"), ale aj aspoň nepriamo zasiahol zlo a
utrpenie v jeho časnom a dejinnom rozmere. Pretože zlo tesne
súvisí s hriechom a so smrťou. A hoci veľmi opatrne
treba posudzovať ľudské utrpenie ako dôsledok
skutočných hriechov - na čo práve upozorňuje
príklad spravodlivého Jóba -, predsa ho
nemôžeme oddeľovať od dedičného hriechu, od
toho, čo svätý Ján nazýva "hriechom
sveta",29 od hriešneho stavu osobných prečinov a
spoločenských priestupkov v dejinách človeka. Hoci tu
nesmieme použiť obmedzené kritérium priamej spojitosti
(ako to robili traja Jóbovi priatelia), predsa nemožno poprieť
mienku, podľa ktorej ľudské utrpenia vyplývajú z
hriechu. Podobne je tomu, keď ide o smrť. Častejšie ju ľudia očakávajú ako vyslobodenie z utrpení tohto života. Súčasne však nikto nemôže nevedieť, že smrť tvorí akoby konečný súhrn svojho ničivého diela bolestí tak v ľudskom organizme, ako aj v duši. Predovšetkým však smrť prináša rozdelenie celej psycho-fyzickej osobnosti človeka. Duša ostáva oddelená od tela a žije ďalej, kým telo podlieha postupnému rozkladu podľa slov Pána Boha, ktoré vyriekol, keď človek spáchal hriech na počiatku svojich pozemských dejín: "Prach si a na prach sa obrátiš." 30 Preto hoci smrť nie je utrpením v bežnom slova zmysle, hoci sa určitým spôsobom skrýva za každým utrpením, je predsa zlom, ktoré ľudská bytosť v sebe cíti, a má povahu záverečnej a všetko prenikajúcej skutočnosti. Jednorodený Syn Boží svojím spásonosným dielom oslobodzuje človeka od hriechu a smrti. Predovšetkým odstraňuje z dejín človeka vládu hriechu, ktorá sa v ňom zakorenila pod vplyvom zlého ducha počnúc dedičným hriechom, a dáva človekovi možnosť žiť v posväcujúcej milosti. Po víťazstve nad hriechom odstraňuje aj vládu smrti a svojím zmŕtvychvstaním otvára cestu budúcemu vzkrieseniu tela. Aj jeho milosť, aj jeho zmŕtvychvstanie sú podmienkami "večného života" čiže konečného a úplného šťastia človeka spojeného s Bohom, čo znamená úplné vylúčenie utrpenia v eschatologickej budúcnosti. Zo spásonosného Kristovho diela vyplýva, že človek žije na zemi v nádeji na večný život a trvalú svätosť. A hoci víťazstvo nad hriechom a smrťou, ktoré Kristus vydobyl svojím krížom a zmŕtvychvstaním, neodstraňuje z ľudského života časné utrpenia a neoslobodzuje od utrpenia celý dejinný rozsah ľudského jestvovania, predsa vrhá nové svetlo na celý tento rozsah a na každé utrpenie, a to je svetlo spásy. Je to svetlo evanjelia čiže blahozvesti. V strede toho svetla sa nachádza pravda, zjavená v rozhovore s Nikodémom: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna." 31 Táto pravda mení od základov obraz dejín človeka a jeho pozemského postavenia. Napriek hriechu, ktorý sa zakorenil do týchto dejín ako dedičný hriech, ako "hriech sveta" a ako súhrn osobných hriechov, Boh Otec, ktorý si zamiloval svojho jednorodeného Syna a stále ho miluje, potom v čase práve z tejto lásky, ktorá všetko premáha, "dáva" tohto Syna, aby prenikol k samým koreňom ľudského zla, a tak sa spásonosným spôsobom priblížil k celému svetu utrpenia, do ktorého je človek začlenený. |
29 Jn 1,29. 30 Gn 3,19. 31 Jn 3,16. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |