| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Salvifici Doloris IntraText CT - Text |
|
|
|
| 26. Ak sa prvá veľká kapitola evanjelia
utrpenia píše cez generácie tých, čo trpia
prenasledovanie pre Krista, zarovno s ňou sa dejinami rozvíja
iná veľká kapitola tohto evanjelia. Píšu ju
všetci tí, čo trpia spolu s Kristom, spájajúc
svoje ľudské utrpenia s jeho spásonosným utrpením.
V nich sa spĺňa to, čo prví svedkovia utrpenia a
zmŕtvychvstania povedali a napísali o účasti na
Kristových utrpeniach. V nich sa teda spĺňa evanjelium
utrpenia a zároveň každý z nich ho svojským
spôsobom píše ďalej: píše ho a ohlasuje
svetu, zvestuje ho tam, kde žije, ľuďom našej doby. Stáročia a pokolenia potvrdzujú, že v utrpení sa skrýva jedinečná sila, ktorá intímne spája človeka s Kristom, čo je osobitnou milosťou. Tejto milosti vďačia za svoje vnútorné obrátenie mnohí svätí, ako svätý František Assiský, svätý Ignác z Loyoly a iní. Ovocím takého obrátenia nie je len skutočnosť, že človek objaví spásonosný zmysel utrpenia, ale predovšetkým to, že sa v utrpení stane celkom novým človekom. Nájde akoby nový rozmer celého svojho života a povolania. Tento objav je zvláštnym potvrdením duchovnej veľkosti, ktorá v ňom prekonáva telo. Ak je toto telo ťažko choré, úplne zoslabnuté a človek je skoro neschopný žiť a konať, tým viac vyniká jeho vnútorná zrelosť a veľkosť a podáva dojímavé poučenie zdravým a normálnym ľuďom. Táto vnútorná zrelosť a duchovná veľkosť v utrpení je zaiste ovocím osobitného obrátenia a spolupráce s milosťou ukrižovaného Vykupiteľa. On hlboko pôsobí v ľudských utrpeniach prostredníctvom svojho Ducha Pravdy, Ducha Potešiteľa. V určitom zmysle on sám mení aj zmysel duchovného života, keď chorému človekovi ukazuje, že je pri ňom. On - ako Učiteľ a Vodca - poučuje trpiacich bratov a sestry o tejto podivuhodnej výmene spočívajúcej v najintímnejšom tajomstve vykúpenia. Utrpenie svojou povahou je zakúšanie zla. No Kristus doň vložil veľmi pevný základ trvalého dobra, to jest dobra večnej spásy. Kristus svojím utrpením na kríži zasiahol samy korene zla: hriech a smrť. Zvíťazil nad strojcom zla, nad Satanom, a nad jeho neustálou vzburou proti Stvoriteľovi. Kristus pred trpiacim bratom alebo sestrou postupne otvára a ukazuje obzory Božieho kráľovstva, to jest sveta obráteného k Stvoriteľovi a oslobodeného od hriechu, sveta, ktorý sa buduje na spásonosnej sile lásky. Kristus pomaly, ale účinne uvádza do tohto sveta, do tohto Otcovho kráľovstva, človeka podliehajúceho utrpeniu a akoby už so zárodkami utrpenia. Veď utrpenie sa nemôže premeniť a pretvoriť milosťou zvonka, ale zvnútra. A Kristus je svojím vlastným spásonosným utrpením čo najintímnejšie prítomný v každom ľudskom utrpení a môže v ňom pôsobiť zvnútra silou svojho Ducha Pravdy, svojho Ducha Potešiteľa. Ale ešte viac: Božský Vykupiteľ chce preniknúť do duše každého trpiaceho cez srdce svojej najsvätejšej Matky, ktorá je prvotinou a vrcholom všetkých vykúpených. Akoby pokračovaním materstva, ktoré sa uskutočnilo pôsobením Ducha Svätého, zomierajúci Kristus udelil Preblahoslavenej Panne Márii nové materstvo - duchovné a univerzálne -, zahŕňajúce v sebe všetkých ľudí, aby každý, kto vierou putuje na zemi, ostal s ňou úzko spojený až po kríž a aby každé utrpenie, pretvorené silou tohto kríža, sa premenilo z ľudskej slabosti na Božiu silu. Takýto vnútorný proces sa neuskutoční vždy tým istým spôsobom. Často sa ťažko začína a obnovuje. Už i samo východisko býva rozličné: rozličné je rozpoloženie ducha trpiaceho človeka. No už vopred sa dá pozorovať, že človek pristupuje k utrpeniu skoro vždy s typickým svojráznym ľudským odporom a s otázkou prečo. Pýta sa na zmysel utrpenia a hľadá odpoveď na túto otázku na svojej ľudskej rovine. Zaiste sa často na to spytuje Boha a Ježiša Krista. Okrem toho človek dobre chápe, že ten, komu kladie otázku, trpí a chce mu odpovedať z kríža, akoby z centra svojho utrpenia. No medzitým je potrebný čas, ba aj dlhý čas, kým sa táto odpoveď vnútri ohlási. Kristus neodpovie priamo a abstraktne na toto ľudské pýtanie sa na zmysel utrpenia. Človek počuje jeho spásonosnú odpoveď natoľko, nakoľko sa vžije do Kristových utrpení. Odpoveď, ktorú dostane pri tomto zblížení na ceste vnútorného stretnutia s Učiteľom, je súčasne čosi viac než iba abstraktná odpoveď na otázku o zmysle utrpenia. Kristova odpoveď je predovšetkým pozvaním. Je povolaním. Kristus nevysvetľuje dôvody utrpenia abstraktne, ale predovšetkým hovorí: "Nasleduj ma!" Poď! Svojím utrpením zapoj sa do diela spásy sveta, ktoré sa uskutoční prostredníctvom môjho utrpenia. Prostredníctvom môjho kríža. Zatiaľ čo človek berie svoj kríž, duchovne sa zjednocuje s Kristovým krížom a objavuje spásonosný význam utrpenia. Človek neobjaví tento zmysel, nakoľko je človekom, ale na rovine Kristovho utrpenia. No súčasne ten spásonosný význam utrpenia zostúpi z Kristovej úrovne na úroveň človeka a stáva sa akoby výrazom jeho osobnej odpovede. Vtedy človek nájde vo svojom utrpení vnútorný pokoj, ba aj duchovnú radosť. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |