| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Salvifici Doloris IntraText CT - Text |
|
|
|
| 29. Keď uvažujeme o evanjeliovom podobenstve,
môžeme povedať, že utrpenie, ktoré sa medzi
ľuďmi nachádza v najrozličnejších
formách, je preto medzi nami, aby vzbudzovalo v človekovi
lásku, ten nezištný dar seba samého iným
trpiacim ľuďom, nestarajúc sa o vlastné pohodlie. Svet
ľudského utrpenia bez prestania takrečeno vyvoláva
iný svet, svet ľudskej lásky. Bolesť do určitej
miery pôsobí, že človek zabúda na seba,
vnútorne sa podnieti láskou a prejaví ju skutkami.
"Blížny" človek nesmie nedbalo prejsť pomimo
utrpení iných už pre základnú
ľudskú spolupatričnosť a viac pre lásku k
blížnemu. Musí sa "zastaviť, dojať sa" a
správať sa tak ako Samaritán evanjeliového
podobenstva. Podobenstvo samo v sebe vyjadruje hlboko kresťanskú
pravdu, no aj všeobecne ľudskú. Nie bez dôvodu sa i v
bežnej reči každá činnosť pre trpiacich
ľudí alebo potrebujúcich pomoc nazýva dielom
"dobrého Samaritána" alebo "samaritánskou
službou". Táto činnosť v priebehu stáročí priberá formy organizovaných ustanovizní a stáva sa poľom práce v príslušných povolaniach. Ako sa veľmi podobá skutku lásky milosrdného Samaritána povolanie lekára, ošetrovateľky chorých alebo podobná činnosť. Vzhľadom na evanjeliový obsah myslíme skôr na povolanie než na zamestnanie. A ustanovizne, ktoré počas stáročí plnili službu "milosrdného Samaritána", sa v dnešných časoch ešte viac rozrástli a špecializovali. Toto je nepochybne dôkazom, že dnešný človek sa s čoraz väčšou pozornosťou a prezieravosťou venuje utrpeniam blížneho, snaží sa ich pochopiť a stále účinnejšie im predchádzať. A na tomto poli nadobúda čoraz väčšie poznatky. Keď si toto všetko uvážime, môžeme povedať, že evanjeliové podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi sa stalo jedným z podstatných prvkov mravnej kultúry a života všeobecnej ľudskej civilizácie. A keď si pomyslíme na tých všetkých ľudí, čo svojimi vedomosťami a skúsenosťami preukazujú trpiacemu blížnemu mnohoraké služby, môžeme sa obrátiť na nich iba slovami vďaky a uznania. Tieto slová uznania a vďačnosti patria i tým, čo nezištne preukazujú svoju službu trpiacim blížnym a dobrovoľne a horlivo sa venujú a pomáhajú ako "milosrdný Samaritán" a obetujú tejto službe všetok svoj čas a sily, ktoré im ostanú po zamestnaní. Takáto dobrovoľná činnosť "milosrdného Samaritána" alebo charitatívna činnosť sa môže nazývať sociálnou činnosťou, no môže sa menovať aj apoštolátom, a to vždy, keď sa koná z čisto evanjeliových pohnútok, najmä keď sa to deje v spojení s Cirkvou alebo s iným kresťanským spoločenstvom. Dobrovoľná činnosť "milosrdného Samaritána" sa rozvíja vo vhodných prostrediach alebo organizáciách na to určených. Je veľmi dôležité postupovať takýmto spôsobom, najmä keď ide o prevzatie väčších úloh, ktoré si vyžadujú spoluprácu a používanie technických prostriedkov. Nie menej cenná je aj činnosť jednotlivcov, predovšetkým tých osôb, čo majú porozumenie pre rozličné druhy ľudského utrpenia a môžu pomôcť jednotlivo i (presnejšie: a - pozn. KVAS) osobne. Rodinná pomoc znamená potom alebo skutky lásky preukázané osobám patriacim do tej istej rodiny, alebo vzájomnú pomoc medzi rodinami. Je ťažko tu vymenovať všetky druhy a rozličné polia činnosti "milosrdného Samaritána", ktoré jestvujú v Cirkvi a ľudskej spoločnosti. Treba uznať, že je ich veľmi veľa. Treba tiež vyjadriť radosť, že vďaka nim základné mravné hodnoty, ako ľudská solidárnosť, kresťanská láska k blížnemu, tvoria obraz spoločenského života a medziľudských vzťahov tak, že na tomto úseku prekonávajú rozličné formy nenávisti, násilia, ukrutnosti, opovrhnutia človekom, alebo jednoducho "bezcitnosť", to jest ľahostajnosť voči blížnemu a jeho utrpeniu. Veľký význam tu majú správne postoje a zásahy, ktoré treba používať pri výchove. Rodina, škola, ostatné výchovné ustanovizne - hoci len z humánnych dôvodov - majú vytrvalo pracovať na prebúdzaní a zjemňovaní citlivosti voči blížnemu a voči jeho utrpeniu, ktorého symbolom sa stala postava evanjeliového Samaritána. Je zrejmé, že Cirkev musí robiť to isté, takže vnikne ešte hlbšie - nakoľko je to možné - do príčin, ktoré Kristus zahrnul do svojej paraboly a do celého evanjelia. Posolstvom podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, ako aj celého evanjelia je najmä toto: každý jednotlivec sa musí cítiť osobne povolaný svedčiť o láske v utrpení. Ustanovizne sú veľmi dôležité a nevyhnutné. No žiadna ustanovizeň nemôže nahradiť srdce, ľudský súcit, ľudskú lásku, ľudskú iniciatívu, keď treba ísť v ústrety utrpeniu iného. Toto sa vzťahuje na fyzické utrpenie, ale ešte viac, ak ide o mnohoraké mravné utrpenia a keď - predovšetkým - trpí duša. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |