1-500 | 501-803
Chapter, Paragraph
1 Pozdrav | BRATOM,~MILOVANÝM SYNOM A DCÉRAM~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ
2 Pozdrav | MILOVANÝM SYNOM A DCÉRAM~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~
3 Uvod,1 | čias~1. Dôstojnosť ženy a jej povolanie, hoci boli
4 Uvod,1 | stále predmetom ľudského a kresťanského uvažovania,
5 Uvod,1 | spoločnosti nadobúda význam, lesk a možnosti, aké dosiaľ nikdy
6 Uvod,1 | konštitúcii Gaudium et spes2 a v dekréte o apoštoláte laikov
7 Uvod,1 | prejavoch pápeža Pia XII. 4 a v encyklike pápeža Jána
8 Uvod,1(4) | 1952): AAS 44, 420-424; a (29. septembra 1957): AAS
9 Uvod,1 | keď svätú Teréziu z Avily a svätú Katarínu Sienskú vyznačil
10 Uvod,1 | titulom "Učiteľky Cirkvi"6 a okrem toho na žiadosť účastníkov
11 Uvod,1 | povznesenia, dôstojnosti a zodpovednosti ženy. 7 Pavol
12 Uvod,1 | aby bola článkom živej a činnej štruktúry kresťanstva,
13 Uvod,1 | činnej štruktúry kresťanstva, a to v takej miere, že dosiaľ
14 Uvod,1 | koncile rokovala o povolaní a úlohe laikov v Cirkvi a
15 Uvod,1 | a úlohe laikov v Cirkvi a vo svete, znovu študovala
16 Uvod,1 | študovala otázku o dôstojnosti a povolaní ženy. Okrem iného
17 Uvod,1 | preskúmali antropologické a teologické základy, potrebné
18 Uvod,1 | týkajúcich sa významu byť ženou a byť mužom. Treba totiž poznať
19 Uvod,1 | Treba totiž poznať dôvody a výsledky stvoriteľského
20 Uvod,1 | človek jestvuje iba ako muž a žena. Len ak vychádzame
21 Uvod,1 | poznať hĺbku dôstojnosti a povolania ženy, môžeme hovoriť
22 Uvod,1 | účinnej prítomnosti v Cirkvi a v spoločnosti.~O tomto bude
23 Uvod,1 | čo do úlohy ženy v Cirkvi a v spoločnosti, o ktorých
24 Uvod,1 | laických poslucháčov - žien a mužov - pochádzajúcich z
25 Uvod,2 | Táto encyklika rozvíja a aktualizuje náuku Druhého
26 Uvod,2 | tajomstve Ježiša Krista a Cirkvi". Panna Mária - tá
27 Uvod,2 | spasiteľného tajomstva Kristovho, a preto je jedinečným spôsobom
28 Uvod,2 | úzkeho spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského
29 Uvod,2 | rodinou. Tu ide o každého a o každú, o všetkých synov
30 Uvod,2 | každú, o všetkých synov a dcéry ľudského pokolenia,
31 Uvod,2 | uskutočňuje ono základné a prvotné dedičstvo biblického
32 Uvod,2 | stvoril: stvoril ich muža a ženu" (Gn 1,27). 11~Táto
33 Uvod,2 | človeku - totiž o mužovi a žene - je natrvalo vtlačená
34 Uvod,2 | skúsenosti všetkých ľudí a súčasne je "tajomstvom",
35 Uvod,2 | zjavuje človeka človeku a jeho vznešené povolanie -
36 Uvod,2(11)| Vysvetlenie antropologického a teologického významu tejto "
37 Uvod,2 | netreba vidieť vyhradené a výsadné miesto aj pre onú "
38 Uvod,2 | nemôže veľa povedať Cirkvi a ľudskému pokoleniu o dôstojnosti
39 Uvod,2 | pokoleniu o dôstojnosti a povolaní ženy?~Práve toto
40 Uvod,2 | uberáme ku koncu druhého a k začiatku tretieho tisícročia
41 Uvod,2 | od Kristovho narodenia. A zdá sa nám veľmi vhodné
42 Uvod,2 | dať tomuto textu slohom a obsahom ráz meditácie.~
43 I,3 | večné Božie Slovo jednej a tej istej podstaty s Otcom,
44 I,3 | udalosť sa odohráva v nej a skrze ňu.~Takto sa začína
45 I,3 | Čo je človek, aký zmysel a cieľ má náš život, čo je
46 I,3 | má náš život, čo je dobro a čo je hriech, odkiaľ a načo
47 I,3 | dobro a čo je hriech, odkiaľ a načo prichádzajú utrpenia,
48 I,3 | šťastiu, čo je smrť, súd a posmrtná odmena, aké je
49 I,3 | je napokon ono vrcholné a nevýslovné tajomstvo, ktoré
50 I,3 | existenciu, v ktorom sa rodíme a ku ktorému smerujeme?. 13 ?
51 I,3 | tajomnej sile v priebehu a v príbehoch ľudského života,
52 I,3 | ducha, ktorý hľadá Boha - a zavše akoby ho chcel nahmatať (
53 I,3 | ktorom "žijeme, hýbeme sa a sme" (porov. Sk 17,28).
54 I,3 | je Boh, ktorý "mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril
55 I,3 | narodeného zo ženy", je najvyšším a rozhodným stupňom zjavenia,
56 I,3 | Boh vo svojej dobrote a múdrosti chcel zjaviť seba
57 I,3 | múdrosti chcel zjaviť seba a vyjaviť tajomstvo svojej
58 I,3 | svojej vôle" (porov. Ef 1,9) a v tom tajomstve majú ľudia
59 I,3 | Svätom prístup k Otcovi a účasť na Božej prirodzenosti" (
60 I,3 | zvestovaní. "Hľa, počneš a porodíš syna a dáš mu meno
61 I,3 | Hľa, počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude
62 I,3 | meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho." - "
63 I,3 | Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.
64 I,3 | Najvyššieho ťa zatieni. A preto tvoje dieťa bude sväté,
65 I,3 | odpoveď na najvážnejšie a zároveň na najvyššie otázky,
66 I,3 | očakávanie ľudského ducha a predovšetkým dcér toho vyvoleného
67 I,4 | vynikajúcu dôstojnosť "ženy". A táto dôstojnosť dáva najavo
68 I,4 | zorným uhlom "žena" je vzor a pravzor celého ľudského
69 I,4 | kresťanská viera už odprvoti a Efezský koncil ju slávnostne
70 I,4 | svojím "fiat - staň sa!", a tak počala syna, ktorý je
71 I,4 | na ľudskú prirodzenosť. A tak meno a či názov "Bohorodička"
72 I,4 | prirodzenosť. A tak meno a či názov "Bohorodička" Matka
73 I,4 | vynikajúcou mierou spôsobuje a zdokonaľuje nadprirodzené
74 I,4 | Synovi"), je čírou milosťou, a teda darom Ducha. Zároveň
75 I,4 | účasť na udalosti vtelenia, a svojím "fiat - nech sa stane"
76 I,4 | ľudských dejinách rešpektuje a zachováva slobodu ľudskej
77 I,4(18) | vysvetlená od mnohých Otcov a definovaná na koncile v
78 I,4(18) | koncile v Efeze (DS 251) a v Chalcedonii (DS 301);
79 I,4(18) | marca 1987), 4, 31. 12 a poznámky 9,78-83.~
80 I,5 | udalosti: význam nadprirodzený a charizmatický (kecharitoméne).
81 I,5 | neničí, ba ju zdokonaľuje a zošľachťuje. Preto oná "
82 I,5 | miery nachádzame vrchol a pravzor osobnej dôstojnosti
83 I,5 | daru, ktorý jej Boh zjavil, a povie: "Hľa, služobnica
84 I,5 | zo súvisu celej udalosti a z obsahu pravdy, ktorú Boh
85 I,5 | ktorú Boh zjavil o sebe a o človeku. Slová "služobnica
86 I,5 | celý priebeh dejín Matky a Syna. Veď tento Syn, pravý "
87 I,5 | pravý "Syn Najvyššieho" a s ním jednej podstaty, viac
88 I,5(19) | Mater (25. marca 1987), 7-11 a texty Otcov v poznámke 21.~
89 I,5 | spasil" (porov. Jn 3,17). 20 A táto služba je základom
90 I,5 | hľadisko úvahy o dôstojnosti a povolaní ženy. Nie je možné
91 I,5 | je možné myslieť, povedať a urobiť niečo vzhľadom na
92 I,5 | niečo vzhľadom na dôstojnosť a povolanie ženy, ak odvrátime
93 I,5 | ak odvrátime myseľ, srdce a konanie od tohoto hľadiska.
94 I,5 | Dôstojnosť každého človeka a povolanie, ktoré zodpovedá
95 I,5 | vyjadrením tejto dôstojnosti a tohto povolania. Veď každý
96 I,5 | Veď každý človek - či muž a či žena - je stvorený na
97 I,5 | je stvorený na Boží obraz a na Božiu podobu. A nikto
98 I,5 | obraz a na Božiu podobu. A nikto nemôže nájsť svoju
99 I,5 | mimo rámca tohto obrazu a tejto podoby.~
100 II | II.~BOŽÍ OBRAZ A BOŽIA PODOBA~
101 II,6 | človeku ako o "Božom obraze a Božej podobe" je nemeniteľným
102 II,6 | Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril (Gn 1,27).
103 II,6 | pravdy: človek je vrcholom a korunou všetkých stvorených
104 II,6 | sa začína stvorením muža a ženy, korunuje celé dielo
105 II,6 | obraz. - Tento Boží obraz a túto Božiu podobu, podstatné
106 II,6 | podstatné pre človeka, muž a žena ako manželia a rodičia,
107 II,6 | muž a žena ako manželia a rodičia, podávajú ďalej
108 II,6 | podľa príkazu: "Vzrastajte a množte sa! Naplňte zem a
109 II,6 | a množte sa! Naplňte zem a podmaňte si ju!" (Gn 1,28).
110 II,6 | všetkým ľuďom, všetkým mužom a všetkým ženám, ktorí majú
111 II,6 | ženám, ktorí majú dôstojnosť a svoje povolanie od spoločného
112 II,6 | stvorenia človeka, muža a ženy (porov. 2,13-25), na
113 II,6(22) | 16,2-3; S.Ch. 153, 72-81 a 216-221; sv. Gregor Nazianský,
114 II,6 | rozumom (animal rationale). 23 A pre túto svoju schopnosť
115 II,6 | túto svoju schopnosť muž a žena môžu vládnuť nad viditeľným
116 II,6 | že je skôr rozprávačský a obrazný, tak trochu podobný
117 II,6 | prvej kapitoly (1,27-28), a keď ich čítame súbežne,
118 II,6 | stvorenom na Boží obraz a na Božiu podobu ako muž
119 II,6 | na Božiu podobu ako muž a žena.~Podľa druhého opisu
120 II,6 | jedného mužovho "rebra" a predstavil ju ako druhé "
121 II,6 | okolitých živočíchov je sám, a ani v jednom z nich nenašiel
122 II,6 | napokon kosť z jeho kostí a telo z jeho tela" (porov.
123 II,6 | tela" (porov. Gn 2,23), a práve preto sa volá "žena".
124 II,6 | výpovedí, aby sme si uvedomili a uznali podstatnú rovnakosť
125 II,6 | podstatnú rovnakosť muž a ženy, čo sa týka ich ľudskej
126 II,6 | vidno ako "jednotu dvoch", a to znamená prekonanie pôvodnej
127 II,6 | reč iba o "pomoci" v práci a v podmanení zeme?" (porov.
128 II,6 | s manželkou môže spojiť, a tak sa s ňou stať "jedným
129 II,6 | ňou stať "jedným telom", a preto "opustí svojho otca
130 II,6 | preto "opustí svojho otca a svoju matku" (porov. Gn
131 II,6 | biblický opis stvorenia muža a ženy Bohom hovorí súčasne
132 II,6 | prirodzenosťou manželstvo a manželská láska: "Vzrastajte
133 II,6 | manželská láska: "Vzrastajte a množte sa! Naplňte zem a
134 II,6 | a množte sa! Naplňte zem a podmaňte si ju!" (Gn 1,28).~
135 II,6(24) | hlásajú základnú rovnosť muža a ženy pred Bohom, porovnaj
136 II,7 | svetle pravdy o Božom obraze a o Božej podobe (porov. Gn
137 II,7 | celej rozpravy Knihy Genezis a ju rozoberáme (2,18-25),
138 II,7 | osoby, ktorou obaja - muž a žena - sa podobajú Bohu.
139 II,7 | lebo je obdarený rozumom a slobodnou vôľou, súc mu
140 II,7 | podobný tým, že môže poznávať a milovať. Ďalej čítame, že
141 II,7 | vzájomnosť muža so ženou a ženy s mužom. Byť osobou
142 II,7 | Byť osobou na Boží obraz a na Božiu podobu si vyžaduje
143 II,7 | zjavením pravdy o jedinosti a jednosti Boha.~Do tejto
144 II,7 | svetlo aj na Boží obraz a na Božiu podobu v človeku,
145 II,7 | človek stvorený ako muž a žena, je obrazom Božím,
146 II,7 | Bohu, súc obdarený rozumom a slobodnou vôľou; znamená
147 II,7 | znamená to tiež, že muž a žena stvorení ako "jednota
148 II,7 | žiť v spoločenstve lásky a tak predstavovať vo svete
149 II,7 | spoločenstvo lásky, ktoré je v Bohu a v ktorom sa navzájom milujú
150 II,7 | božského života. Otec, Syn a Duch Svätý, jeden Boh pre
151 II,7 | porov. 1Jn 4,16).~Boží obraz a Božia podoba v človeku stvorenom
152 II,7 | človeku stvorenom ako muž a žena, (pre analógiu, ktorú
153 II,7 | predpokladať medzi Stvoriteľom a stvorením) vyjadrujú teda
154 II,7 | vlastnosťou obidvoch, muža a ženy, a zároveň povolaním
155 II,7 | vlastnosťou obidvoch, muža a ženy, a zároveň povolaním na určitú
156 II,7 | úlohu. V tomto Božom obraze a v Božej podobe, ktoré už
157 II,7 | základe "jednoty dvoch" muž a žena sú už odprvoti povolaní
158 II,7 | má byť "pomocou" mužovi a že muž taktiež má byť jej "
159 II,7 | spôsobom umožňuje vždy viac a viac sa poznať a zvýrazniť
160 II,7 | vždy viac a viac sa poznať a zvýrazniť v sebe úplný zmysel
161 II,7 | že manželstvo je prvou a v určitom zmysle najvážnejšou
162 II,7 | postupe dejín sa rozvíja a vzájomne doplňuje to, čo
163 II,7 | čo je výhradne "mužské" a čo je výhradne "ženské".
164 II,7 | človeku; terén spoľahlivý a neotrasný uprostred toľkých
165 II,7 | medzi jednotou Božských osôb a jednotou Božích detí v pravde
166 II,7 | jednotou Božích detí v pravde a láske. Toto podobenstvo
167 II,7(25) | píše, že ?láska je z Boha? a že ?Boh sám nie je nič iné
168 II,7(25) | budete navzájom milovať?. A preto ak nám chýba táto
169 II,7 | vyslovuje pravdu o mužovi a o žene - pravdu načrtnutú
170 II,7 | hlavnú zložku biblickej a kresťanskej antropológie.
171 II,7 | antropológie. Človek - či muž a či žena - je jediné stvorenie
172 II,7 | hovorí "nájsť seba samého"); a to sa nemôže uskutočniť,
173 II,7 | človek je stvorený na obraz a na podobu tohto Boha, znamená
174 II,7 | osobitosti. V úvahe o dôstojnosti a o povolaní ženy táto pravda
175 II,7 | povahu vzťahov medzi osobami: a na tomto podklade sa rozvinú
176 II,7 | rozvinú pravdy o materstve a o panenstve ako o dvoch
177 II,8 | človeku ako o "Božom obraze" a o "Božej podobe", a to hneď
178 II,8 | obraze" a o "Božej podobe", a to hneď na začiatku Svätého
179 II,8 | je kľúčom na porozumenie a chápanie biblického zjavenia
180 II,8 | rečou, používa ľudské výrazy a rečové obrazy. Ak tento
181 II,8 | stvorený na jeho obraz a na jeho podobu. Preto aj
182 II,8 | miery "podobný" človeku a iba pomocou tejto podobnosti
183 II,8 | jestvuje medzi stvorením a Stvoriteľom. Teda Boh pre
184 II,8 | sú stvorení na Boží obraz a na Božiu podobu. Ak jestvuje
185 II,8 | Povedal Sion: Opustil ma Pán a Pán na mňa zabudol. - Či
186 II,8 | zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovanie nad plodom
187 II,8 | nad plodom svojho života? A keby ona zabudla, ja na
188 II,8 | nezabudnem" (49,14-15). A inde: "Ako keď niekoho matka
189 II,8 | teší, tak ja poteším vás, a budete potešení v Jeruzaleme" (
190 II,8 | bolestiach, kŕmieval ho a potešoval (porov. Iz 42,
191 II,8 | ako lásku "mužskú" manžela a otca (porov. Oz 11,1-4;
192 II,8 | vlastnosť biblickej reči a jej antropomorfický štýl
193 II,8 | Boh je Duch" (Jn 4,24), a nemá nijakú telesnú vlastnosť
194 II,8 | hovorí o Bohu ako o Otcovi a oslovuje ho ako Otca. Ježiš
195 II,8 | Abba, Otče" (Mk 14,36) a túto pravdu položil do základu
196 II,8 | zmysle, ktorý presahuje telo a ľudskú prirodzenosť, v zmysle
197 II,8 | tajomstve božského plodenia, a takto robil aj ako opravdivý
198 II,8 | pripisovať ľudské vlastnosti a hoci Božie otcovstvo nie
199 II,8 | plodenie", ktoré je v Bohu a je čisto božské, teda duchovné.
200 II,8 | duchovné. Tomu dokonalému a nestvorenému vzoru sa podobá
201 II,8 | analógiu s božským plodením a s "otcovstvom", ktoré je
202 II,8 | ľudského: čisto duchovné a podstatne božské. Naopak,
203 III,9 | 1. "Počiatok" a hriech~9. "Človek však,
204 III,9 | že sa postavil proti Bohu a chcel dosiahnuť svoj cieľ
205 III,9 | zjavenú náuku o hriechu a zvlášť o tom prvom, ktorý
206 III,9 | totiž stvorenie sveta a človeka vo svete - obsahuje
207 III,9 | stvorenia človeka ako muža a ženy, jednako však odhaľuje
208 III,9 | takzvané "tajomstvo hriechu", a ešte presnejšie "tajomstvo
209 III,9 | na celú pravdu o "obraze a podobe" s Bohom, ktorá je
210 III,9 | mimoriadnom dare Stvoriteľa; a v tom dare je zahrnutý nielen
211 III,9 | zahrnutý nielen podklad a prameň bytostnej dôstojnosti
212 III,9 | dôstojnosti človeka - muža a ženy - v stvorenom svete,
213 III,9 | sa predstavuje ako vzbura a odpor.~Paradoxne sa môže
214 III,9 | potvrdzuje pravdu o Božom obraze a o Božej podobe v človeku,
215 III,9 | voči človeku ako Stvoriteľ, a tiež toho, čo Boh chce pre
216 III,9 | chce pre človeka odprvoti a naveky. Stvoriac muža a
217 III,9 | a naveky. Stvoriac muža a ženu na svoj obraz a na
218 III,9 | muža a ženu na svoj obraz a na svoju podobu, Boh chce
219 III,9 | hriechu, odmieta tento dar a zároveň sám chce byť "ako
220 III,9 | totiž rozhodujúc o dobre a o zle bez ohľadu na Boha,
221 III,9 | v slobodnej vôli človeka a má v sebe aj určité "diabolské"
222 III,9 | communio personarum") a napokon v pomere k vonkajšiemu
223 III,9 | úlohy, ktoré v ňom hrali muž a žena. Neskôr tieto úlohy
224 III,9 | stvorený Adam, až potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale
225 III,9 | ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu" (2,13-
226 III,9 | ktorého Boh stvoril ako muža a ženu. Je to tiež hriech
227 III,9 | stvorenia človeka - muža a ženy - na Boží obraz a na
228 III,9 | muža a ženy - na Boží obraz a na Božiu podobu. A z tohto
229 III,9 | obraz a na Božiu podobu. A z tohto hľadiska možno pochopiť
230 III,9 | je obsiahnutá v hriechu a ktorá sa prejavuje v zle
231 III,9 | podobnosť" v oblasti slobody a slobodnej vôle, môže sa
232 III,9 | hriechu, je tým zhubnejšia a žalostnejšia. Treba aj priznať,
233 III,9 | týmto Boh - ako Stvoriteľ a Otec - je zasiahnutý, "urazený",
234 III,9 | je zasiahnutý, "urazený", a v skutku je urazený v samom
235 III,9 | súčasne aj človek - muž a žena - je zasiahnutý zlobou
236 III,9 | ktorej bol vzatý": "Prach si a do prachu sa vrátiš" (Gn
237 III,9 | nechcú povedať, že Boží obraz a Božia podoba v človeku -
238 III,9 | povedať, že boli "zatemnené"30 a určitým spôsobom "zmenšené".
239 III,9 | ako osoba je Božím obrazom a Božou podobou, tak jeho
240 III,9 | podobou, tak jeho veľkosť a jeho dôstojnosť sa zdokonaľuje
241 III,9 | sveta vyvolil (...) v láske a podľa dobrotivého rozhodnutia
242 III,9 | bez rozdielu, každého muža a každú ženu.~
243 III,10 | následkoch hriechu človeka, a poukazuje aj na narušenie
244 III,10 | osobného vzťahu medzi mužom a ženou, ktorý zodpovedá osobnej
245 III,10 | chcel kvôli nemu samému"; a zároveň toto stvorenie,
246 III,10 | toto stvorenie, jedinečné a neopakovateľné, "nemôže
247 III,10 | bude túžiť po svojom mužovi a že on bude nad ňou vládnuť" (
248 III,10 | 3,16), badáme narušenie a stále nebezpečenstvo hroziace
249 III,10 | dôstojnosti Božieho obrazu a Božej podoby v oboch. Ale
250 III,10 | nadvláda poukazuje na narušenie a otrasenie základnej rovnosti,
251 III,10 | základnej rovnosti, ktorú muž a žena majú "v jednote dvoch",
252 III,10 | majú "v jednote dvoch", a to je na ujmu najmä ženy,
253 III,10 | rovnosti, ktorá totiž ako dar a právo pochádza od Boha Stvoriteľa,
254 III,10 | stvorených na jeho obraz a na jeho podobu.~Toto tvrdenie
255 III,10 | vzájomný vzťah medzi mužom a ženou v manželstve. Je tu
256 III,10 | odpovedať podobný "dar" a doplnenie. Iba na tomto
257 III,10 | Manželské spojenie vyžaduje úctu a zdokonalenie pravej osobnej
258 III,10 | mužskej "panovačnosti" a mužovho "vlastnenia". No
259 III,10 | vzťahujú na dedičný hriech a na jeho trvalé následky
260 III,10 | trvalé následky v mužovi a v žene. Zaťažení dedičnou
261 III,10 | čiže náklonnosť porušiť a prestúpiť ten mravný poriadok,
262 III,10 | zodpovedá rozumovej bytosti a ľudskej dôstojnosti. Táto
263 III,10 | žiadostivosť očí, žiadostivosť tela a pýchu života (porov. 1Jn
264 III,10 | vzájomné vzťahy medzi mužom a ženou.~Tieto isté slová
265 III,10 | stvorení človeka mužského a ženského pohlavia je hlavným
266 III,10 | samy v sebe sú nesprávne a zhubné, no obsahujú a vyjadrujú
267 III,10 | nesprávne a zhubné, no obsahujú a vyjadrujú pravdu o dedičstve
268 III,10 | hovoria o takýchto situáciách: a zároveň zdôrazňujú potrebu
269 III,10 | čo "ponižuje" človeka, a to nielen urazeného, ale
270 III,10 | túto často hlásanú tému a pri rozličných príležitostiach
271 III,10 | príležitostiach zdôrazňovanú, biblické a najmä evanjeliové posolstvo
272 III,10 | evanjeliové posolstvo zachováva a obraňuje pravdu o "jednote
273 III,10 | dvoch", čiže o dôstojnosti a o povolaní, ktoré vyplývajú
274 III,10 | z osobitnej rozdielnosti a z osobitnej povahy muža
275 III,10 | z osobitnej povahy muža a ženy. Preto ani oprávnený
276 III,10 | či sa, naopak, neznešvári a nestratí to, čo je jej vlastnou
277 III,10 | ženu, je zvolaním obdivu a očarenia, ktoré sa ozýva
278 III,10 | uplatnenie, svoju dôstojnosť a svoje povolanie podľa týchto
279 III,10 | ktorú dostala pri stvorení a ktorú dedí ako svojské zvýraznenie
280 III,10 | zvýraznenie Božieho obrazu a Božej podoby. Iba takto
281 III,10 | ktorým poruší dôstojnosť a povolanie ženy, koná proti
282 III,10 | proti svojej dôstojnosti a proti svojmu povolaniu.~
283 III,10(33)| voči ženám vo zvyklostiach a v civilných zákonoch svojho
284 III,11 | zle na "počiatku" človeka, a o jeho následkoch, ktoré
285 III,11 | čítame v Knihe Genezis 3,15 a ktoré sa obyčajne volajú "
286 III,11 | ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom
287 III,11 | medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape
288 III,11 | ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." Je pozoruhodné,
289 III,11 | vykupiteľom človeka. 34 A ak sa vykúpenie malo dosiahnuť
290 III,11 | nepriateľstvom" medzi potomstvom ženy a potomstvom toho, ktorý ako "
291 III,11 | nepriateľstvo bude aj medzi ním a ženou.~V týchto slovách
292 III,11 | dve ženské postavy: Eva a Mária.~Slová Protoevanjelia
293 III,11 | prijatej z Božieho zjavenia, a jednou z najobľúbenejších
294 III,11 | cirkevných spisovateľov a popredných teológov. 35
295 III,11 | stvorení človeka na Boží obraz a na Božiu podobu a pravdu
296 III,11 | obraz a na Božiu podobu a pravdu o prvotnom hriechu.
297 III,11 | svedkom o "novom počiatku" a o "novom stvorení" (porov.
298 III,11 | nepripustí, že ňou sa začína nová a rozhodná zmluva medzi Bohom
299 III,11 | rozhodná zmluva medzi Bohom a ľudským pokolením, Zmluva
300 III,11 | zmluvy, ktorá má byť večnou a neodvolateľnou, stojí žena:
301 III,11 | Kristovi už... niet muža a ženy" (Gal 3,28). V ňom
302 III,11 | vzájomný rozpor medzi mužom a ženou, ktorý je dedičstvom
303 III,11 | stvorením človeka, muža a ženy, na Boží obraz a na
304 III,11 | muža a ženy, na Boží obraz a na Božiu podobu, podľa vzoru
305 III,11 | najdokonalejšieho spoločenstva Osôb, a tým vzorom je sám Boh. Pavlove
306 III,11 | Synovi, je pokračovaním a obnovou toho, čo v tajomstve
307 III,11 | stvorenia človeka, muža a ženy, "Boh videl všetko,
308 III,11 | videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré" (Gn
309 III,11 | podstatne "umenšené" hriechom a jeho dedičnosťou v dejinách
310 III,11 | že Mária prijíma na seba a osvojuje si tajomstvo ženy,
311 III,11 | žijúcich" (Gn 3,20); prijíma a osvojuje si ho predovšetkým
312 III,11 | vo všetkom podobný jemu a každému človeku, pravda, "
313 III,11 | odhalil človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť
314 III,11(35)| 1108; Kard. I. H. Newman, A Letter to the rev. E. B.
315 III,11 | 5).~Vo vieroučnom podaní a v kresťanských úlohách všetkých
316 III,11 | hovorí Kniha Genezis (3,16), a návrat k "začiatku", v ktorom "
317 III,11 | nový počiatok" dôstojnosti a povolania ženy, 37 všetkých
318 III,11 | povolania ženy, 37 všetkých žien a každej osobitne.~Aby sme
319 III,11 | Márii do úst po Zvestovaní a po Alžbetinom pozdrave: "
320 III,11 | pôsobiť na srdce každej ženy a stvárňovať jej povolanie
321 III,11 | stvárňovať jej povolanie a život.~
322 IV,12 | tu sa uskutočňuje v osobe a v poslaní Ježiša Krista.
323 IV,12 | Ježiša Krista. V poslaní a osobe Krista spoznávame
324 IV,12 | vykúpenia znamená pre dôstojnosť a povolanie ženy. Jej význam
325 IV,12 | jasnejšie vyniká z jeho rečí a z jeho postoja voči ženám,
326 IV,12 | ktorý je nápadne jednoduchý a pritom mimoriadny, ak si
327 IV,12 | jeho postoj je prekvapujúci a významný. Na ceste poslania
328 IV,12 | Nazareta vystupujú viaceré ženy a jeho stretnutie sa s každou
329 IV,12 | priaznivcom dôstojnosti a povolania ženy, ktoré zodpovedá
330 IV,12 | prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho
331 IV,12 | Kristove slová: "Mýtnici a neviestky vás predídu do
332 IV,12 | Ten, čo takto hovorieval a takto si aj počínal, dokazoval,
333 IV,12 | stvoreného na Boží obraz a na Božiu podobu, ako muž
334 IV,12 | na Božiu podobu, ako muž a žena. Úplne poznal aj následky
335 IV,12 | neprávosti", ktoré pôsobí a účinkuje v ľudských srdciach
336 IV,12 | dôležitom rozhovore o manželstve a o jeho nerozlučiteľnosti
337 IV,12 | rozkázal dať priepustný list a prepustiť ju" (Mt 19,7).
338 IV,12 | stvorenie človeka ako muža a ženy, a na Božie ustanovenie,
339 IV,12 | človeka ako muža a ženy, a na Božie ustanovenie, ktoré
340 IV,12 | boli stvorení na Boží obraz a na Božiu podobu. A preto,
341 IV,12 | obraz a na Božiu podobu. A preto, keď človek "opustí
342 IV,12 | keď človek "opustí otca a matku" a pripúta sa k svojej
343 IV,12 | človek "opustí otca a matku" a pripúta sa k svojej manželke,
344 IV,12 | tejto tradície muž "vládol" a nevšímal si dostatočne ženu
345 IV,12 | nevšímal si dostatočne ženu a jej dôstojnosť, ktorú "ethos"
346 IV,12 | Kristove slová zdôrazňujú a potvrdzujú tento "ethos".
347 IV,13 | mnohé ženy, rozdielne vekom a postavením: ženy, postihnuté
348 IV,13 | postihnuté telesnými chorobami a bolesťami, ako "žena, ktorá
349 IV,13 | neduživosti, bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať" (
350 IV,13 | rokov krvotok" (Mk 5,25); a nesmela sa nikoho dotknúť,
351 IV,13 | človeka. Všetky boli uzdravené a tej posledne spomenutej (
352 IV,13 | hovorím ti, vstaň!" (Mk 5,41); a naimská vdova, ktorej Ježiš
353 IV,13 | milosrdenstva: "Bolo mu jej ľúto a povedal: Neplač!" (Lk 7,
354 IV,13 | povedal: Neplač!" (Lk 7,13); a napokon kanaánska žena,
355 IV,13 | pochvaly pre svoju vieru a poníženosť a pre veľkodušnosť,
356 IV,13 | svoju vieru a poníženosť a pre veľkodušnosť, akej je
357 IV,13 | ktorými sa Ježiš stretal a ktoré od neho dostali mimoriadne
358 IV,13 | apoštolov navštevoval mestečká a dediny, kde hlásal blahozvesť
359 IV,13 | blahozvesť o Božom kráľovstve; a tie ženy im vypomáhali zo
360 IV,13 | Herodesovho správcu, Zuzanu a "mnohé iné" (Lk 8,3).~V
361 IV,13 | porov. Mt 13,33), o múdrych a nemúdrych pannách (porov.
362 IV,13 | živobytie" (Lk 21,1-4). A takto ju Ježiš kladie všetkým
363 IV,13 | V celej Ježišovej náuke a v jeho zaobchádzaní s ľuďmi
364 IV,13 | dobu. Naopak, jeho slová a skutky sú vždy výrazom úslužnosti
365 IV,13 | vždy výrazom úslužnosti a úcty, ktoré patria žene.
366 IV,13 | spôsob vyslovovať sa o ženách a sa im prihovárať, ako aj
367 IV,13 | totiž verejné hriešnice a cudzoložnice. Všimnime si
368 IV,13 | povie: "Mala si päť mužov, a ten, ktorého teraz máš,
369 IV,13 | života, vyzná ho ako Mesiáša a ide to oznámiť aj svojim
370 IV,13 | pristihnutú pri cudzoložstve, a provokujú ho otázkou: "Mojžiš
371 IV,13 | prvý hodí do nej kameň!" - A účinok tejto odpovede bol
372 IV,13 | ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!" (porov. Jn 8,
373 IV,13 | porov. Jn 2,25), v mužovi a v žene. Pozná dôstojnosť
374 IV,13 | Pozná dôstojnosť človeka a jeho cenu pred Bohom. On
375 IV,13 | ceny. Všetko, čo hovorí a čo koná, sa s konečnou platnosťou
376 IV,13 | ktorý každú z nich stvoril a v Kristovi si každú z nich
377 IV,13 | si každú z nich vyvolil a zamiloval (porov. Ef 1,1-
378 IV,13 | ju pripomína, obnovuje a robí ju obsahom evanjelia
379 IV,13 | robí ju obsahom evanjelia a vykúpenia, pre ktoré bol
380 IV,13 | veľkonočného tajomstva. A tak sa všetko naplno objasní.~
381 IV,14 | pristupuje k historickému a konkrétnemu položeniu ženy,
382 IV,14 | ukracovať ženu v prospech muža a je zakorenené aj v nej samej.
383 IV,14 | Napokon jej Ježiš povie: "Choď a už nehreš!" - Ale prv vyvolá
384 IV,14 | aby ju mohli ukameňovať, a tak prejaví svoju schopnosť
385 IV,14 | poznať skutočný stav svedomia a ľudských činov. Ježiš akoby
386 IV,14 | hriech však uniká pozornosti a sa zamlčuje. On sa zdá čistý
387 IV,14 | hriech", ale ona odpyká, a to sama). Koľko ráz ostane
388 IV,14 | zobrať túto zodpovednosť? A okrem toľkých nevydatých
389 IV,14 | človek bol stvorený ako muž a žena a keď Boh zveril ženu
390 IV,14 | stvorený ako muž a žena a keď Boh zveril ženu mužovi
391 IV,14 | jej ženskou svojráznosťou a s jej možnosťou materstva?
392 IV,14 | osoby, stvorené na obraz a na podobu samého Boha. V
393 IV,14 | lásky bola obom - mužovi a žene - určená už od počiatku.
394 IV,14 | dedičnom hriechu v mužovi a v žene účinkujú protichodné
395 IV,14 | aby - v danosti zvykov a spoločenských pomerov jeho
396 IV,14 | času - ženy v jeho učení a v jeho spôsoboch objavili
397 IV,14 | osobne zodpovedného subjektu a je súčasne "uložená" mužovi
398 IV,14 | tejto úvahe o dôstojnosti a povolaní ženy treba mať
399 IV,14 | v evanjeliu. Dôstojnosť a povolanie ženy - ako napokon
400 IV,14 | večný pôvod v Božom srdci, a v časných podmienkach ľudského
401 IV,14 | každý muž má nazrieť do seba a si všimnúť, či tá, ktorá
402 IV,14 | totiž predmetom zmyselnosti a využitia.~
403 IV,15 | evanjelium jeho skutkov a jeho slov, dôsledne odsudzujú
404 IV,15 | pravdy, ktorú on "hlása" a "uplatňuje", a aj vtedy,
405 IV,15 | on "hlása" a "uplatňuje", a aj vtedy, keď sa táto pravda
406 IV,15 | nej vie, že je hriešnica, a povedal jej to, zhovára
407 IV,15 | jej o Bohu, ktorý je duch, a o poklone, akou sa treba
408 IV,15 | treba Otcovi klaňať v Duchu a v pravde (porov. Jn 4,24).
409 IV,15 | je v tomto: oná "žena", a to "žena-hriešnica", stáva
410 IV,15 | sestry. "Ježiš mal rád Martu a jej sestru (Máriu) a Lazára" (
411 IV,15 | Martu a jej sestru (Máriu) a Lazára" (Jn 11,5). Mária "
412 IV,15 | ich navštívi v ich dome; a sám povie, že Máriin podiel
413 IV,15 | Marta sa rozpráva s Ježišom, a ich rozhovor sa týka najhlbších
414 IV,15 | najhlbších právd zjavenia a viery. - "Pane, keby si
415 IV,15 | povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa,
416 IV,15 | ženami o Božích veciach a ony ich vnímajú, ako ozvena
417 IV,15 | vnímajú, ako ozvena ich mysle a srdca zaznie odpoveď viery.
418 IV,15 | srdca zaznie odpoveď viery. A Ježiš túto typicky "ženskú
419 IV,15 | ženskú odpoveď" chváli a obdivuje, ako v prípade
420 IV,15 | túto ženskú odpoveď mysle a srdca. Tak to je aj v prípade
421 IV,15 | príležitosti Ježiš bráni ženu a jej gesto pred šomraním
422 IV,15 | totiž nielen Ježišova matka a "sestra jeho matky Mária
423 IV,15 | jeho matky Mária Kleofášova a Mária Magdaléna" (Jn 19,
424 IV,15 | Jn 19,25), ale "boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé
425 IV,15 | sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu" (Mt 27,55).
426 IV,15 | tej pritvrdej skúške viery a vernosti ženy sa ukázali
427 IV,15 | ktoré "nad ním kvílili a nariekali" (Lk 23,27). A
428 IV,15 | a nariekali" (Lk 23,27). A ešte trochu predtým Pilátova
429 IV,16 | prejavuje žena voči nemu a voči celému tajomstvu Krista
430 IV,16 | veľkonočnému tajomstvu, a to nielen pri kríži, ale
431 IV,16 | Prvé pri hrobe sú ženy a prvé zistia, že hrob je
432 IV,16 | Mária!? - Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: ?
433 IV,16 | ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k
434 IV,16 | Vystupujem k môjmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k môjmu
435 IV,16 | vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a k vášmu Bohu. - Mária Magdaléna
436 IV,16 | Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: Videla
437 IV,16 | učeníkom: Videla som Pána - a že jej toto povedal: (Jn
438 IV,16 | zmŕtvychvstalého Krista, a preto aj prvá mu vydala
439 IV,16 | svojho ducha na každého a prorokovať budú vaši synovia
440 IV,16 | prorokovať budú vaši synovia a vaše dcéry" (Joel 3,1).
441 IV,16 | vaše dcéry" (Joel 3,1). A päťdesiateho dňa po Kristovom
442 IV,16 | vzťahu k ženám, potvrdzuje a objasňuje v Duchu Svätom
443 IV,16 | rovnosti obidvoch, muža a ženy. Treba hovoriť o určitej "
444 IV,16 | boli stvorení na Boží obraz a na Božiu podobu a obaja
445 IV,16 | obraz a na Božiu podobu a obaja môžu úplne rovnakým
446 IV,16 | prijať dar Božej pravdy a lásky v Duchu Svätom. Obidvaja
447 IV,16 | prijímajú jeho spásonosné a posväcujúce "návštevy".~
448 IV,16 | nezužuje v človeku spásonosnú a posväcujúcu činnosť Ducha
449 IV,16 | skutočnosť, že niekto je Hebrej a iný je Grék, že jeden je
450 IV,16 | Grék, že jeden je slobodný a druhý je otrok, podľa známych
451 IV,16 | Prorokovať" však znamená slovom a celým životom ohlasovať "
452 IV,16 | zostáva zachovaná pravosť a originálnosť každej osoby,
453 IV,16 | každej osoby, či ide o ženu a či o muža. Evanjeliová "
454 IV,16 | čiže "zrovnoprávnenie" muža a ženy vzhľadom na "veľké
455 IV,16 | jasne zvýraznená v slovách a v činoch Ježiša Nazaretského,
456 IV,16 | zjavný základ dôstojnosti a povolania ženy v Cirkvi
457 IV,16 | povolania ženy v Cirkvi a vo svete. Každé povolanie
458 IV,16 | povolanie má teda hlboký osobný a prorocký zmysel. V takto
459 IV,16 | čo je osobitne ženské, a je to rozmer oných "veľkých
460 IV,16 | žena je živým subjektom a nezastupiteľným svedkom.~
461 V,17 | našu pozornosť na materstvo a panenstvo, ako na dva osobitné
462 V,17 | nadobúdajú svoju dôležitosť a závažnosť v Panne Márii,
463 V,17 | tak podivuhodne stretajú a spájajú, že jeden nevylučuje
464 V,17 | Keď počuje slová: "Počneš a porodíš syna a dáš mu meno
465 V,17 | Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš", ihneď
466 V,17 | vzájomného "poznania" muža a ženy v manželskom obcovaní.
467 V,17 | vyslovuje Božiemu poslovi otázku a hneď na ňu aj dostáva odpoveď: "
468 V,17 | ale dielom Ducha Svätého, a "moc Najvyššieho zatieni"
469 V,17 | zatieni" tajomstvo počatia a narodenia Syna. Jeho, ako
470 V,17 | najvyššieho, ti dáva jedine Boh, a to spôsobom, ktorý len on
471 V,17 | nepoznám" (porov. Lk 1,34) a v tom istom momente sa stala
472 V,17 | danosti sa navzájom nevylučujú a si neprekážajú. Ba čo viac,
473 V,17 | ako sa tieto dva rozmery a dve cesty povolania ženy
474 V,17 | ženy ako osoby, rozvíjajú a navzájom doplňujú.~
475 V,18 | preň samo. Veď ide o osobu a o subjekt, ktorý sám rozhoduje
476 V,18 | povedalo, že tento opis a či táto definícia osoby
477 V,18 | aj ženy - na Boží obraz a na Božiu podobu. Tento opis
478 V,18 | sebadarovania, daru svojej osoby. A v tomto poňatí o osobe väzí
479 V,18 | manželského spojenia muža a ženy, čiže onoho biblického "
480 V,18 | tele" (porov. Gn 2,24), a tak ono uskutočňuje, zo
481 V,18 | je tiež osobou na obraz a podobu svojich rodičov.
482 V,18 | otvorenie sa voči novej osobe; a toto je vlastne "úloha"
483 V,18 | tomto otvorení sa, keď počne a porodí dieťa, objaví a nájde
484 V,18 | počne a porodí dieťa, objaví a nájde seba samu prostredníctvom "
485 V,18 | vnútornej veľkodušnosti počať a porodiť dieťa je spojený
486 V,18 | zo strany muža. Počatie a porodenie novej ľudskej
487 V,18 | svet príde nový človek, a je prejavom radostného vedomia
488 V,18 | Materstvo ženy medzi počatím a porodením dieťaťa je istým
489 V,18 | biologicko-fyziologickým a psychickým procesom, o ktorom
490 V,18 | sa o ňom predtým vedelo, a je predmetom ďalších dôkladných
491 V,18 | ako stavba ženského tela a celý súhrn jej orgánov sú
492 V,18 | na počatie, na tehotnosť a na pôrod, čo má svoj pôvod
493 V,18 | rozličné vedy, to je prínosom a má svoju závažnosť, len
494 V,18 | bio-fyziologické štúdium ženy a jej materstva. Takýto "zúžený"
495 V,18 | materialistickým chápaním človeka a sveta. Takto by uniklo,
496 V,18 | materstvo - ako ľudský fakt a prejav - sa naplno objasní
497 V,18 | ženského bytia ako osoby a s osobnou povahou sebadaru: "
498 V,18 | pohotovosť ženy darovať seba a prijať v sebe nový život.~
499 V,18 | spoločné mužovi i žene. A ak žena, vedená láskou k
500 V,18 | obaja vospolok rodičmi, a teda ona má vážnejšiu úlohu.
1-500 | 501-803 |