Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | vlastne nadišla hodina, keď sa povolanie ženy realizuje
2 Uvod,1 | actuositatem. 3~Podobné myšlienky sa objavovali už pred Koncilom,
3 Uvod,1 | súčasné problémy týkajúce sa opravdivého povznesenia,
4 Uvod,1 | iného vyslovili žiadosť, aby sa dôkladne preskúmali antropologické
5 Uvod,1 | vyriešenie otázok týkajúcich sa významu byť ženou a byť
6 Uvod,1 | po tomto dokumente, bude sa venovať smerniciam pastoračného
7 Uvod,2 | Mariánsky rok~2. Posledná synoda sa konala v Mariánskom roku,
8 Uvod,2 | vatikánskeho koncilu, ktorá sa nachádza v ôsmej hlave dogmatickej
9 Uvod,2 | ľudského pokolenia, u ktorých sa po celé veky uskutočňuje
10 Uvod,2 | kontextu Mariánskeho roku, keď sa uberáme ku koncu druhého
11 Uvod,2 | Kristovho narodenia. A zdá sa nám veľmi vhodné dať tomuto
12 I,3 | istej podstaty s Otcom, sa ako človek rodí zo ženy,
13 I,3 | ale ju nazýva "ženou", čo sa celkom zhoduje so slovami
14 I,3 | plnosť času". Táto udalosť sa odohráva v nej a skrze ňu.~
15 I,3 | v nej a skrze ňu.~Takto sa začína hlavná udalosť, hlavné
16 I,3 | našu existenciu, v ktorom sa rodíme a ku ktorému smerujeme?. 13 ?
17 I,3 | dodnes u rozličných národov sa stretáme s pojmom o akejsi
18 I,3 | tomto veľkom javisku stavajú sa nám pred oči túžby ľudského
19 I,3 | v ktorom "žijeme, hýbeme sa a sme" (porov. Sk 17,28).
20 I,3 | stupňom zjavenia, v ktorom sa Boh predstavuje ľudskému
21 I,3 | žena. Zjavenie, v ktorom sa Boh predstavuje ako nevyspytateľná
22 I,3 | Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho." - "
23 I,3 | Synom Najvyššieho." - "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" - "
24 I,3 | tvoje dieťa bude sväté, bude sa volať Synom Božím. (...)
25 I,3(16) | Gregorovi Divotvorcovi, sa číta: "Ty jasom svetla žiariš
26 I,3(16) | moc ťa zatienila; v tebe sa vzdáva poklona Synovi, ktorého
27 I,3 | v momente tejto odpovede sa skutočne "Slovo stalo telom" (
28 I,3 | mohli dúfať, že niektorá sa z nich raz stane matkou
29 I,3 | Mesiáša. Ktorá z nich by sa však opovážila tušiť, že
30 I,3 | viery Starého zákona na to sa nemohlo ani pomyslieť. Mária
31 I,4 | dieťaťom; veď Nazaretská Panna sa stáva skutočne matkou Boha,
32 I,4 | odpovedala svojím "fiat - staň sa!", a tak počala syna, ktorý
33 I,4 | matkou Boha, keďže materstvo sa vzťahuje na celú osobu,
34 I,4 | Bohorodička" Matka Boha - sa stalo vlastným menom spojenia
35 I,4 | vtelenia, a svojím "fiat - nech sa stane" Mária sa stáva skutočným
36 I,4 | fiat - nech sa stane" Mária sa stáva skutočným subjektom
37 I,4 | spojenia s Bohom, ktoré sa uskutočňuje v tajomstve
38 I,4 | slobodu ľudskej vôle. To isté sa stalo v Nazarete pri Zvestovaní.~
39 I,5 | kraľovať"~5. Táto udalosť sa odohráva medzi osobami;
40 I,5 | nebeského posla odpovedá "nech sa mi stane", tým ako "milosti
41 I,5 | poslania, že "neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby
42 I,5 | Vykupiteľom sveta. Mária sa zapojila do Kristovej mesiášskej
43 I,5 | Otec poslal na svet, aby sa skrze neho svet spasil" (
44 I,5 | dôstojnosť služby, do ktorej sa úzko zapája povolanie každého
45 II,6 | Kniha Genezis~6. Treba sa nám pozastaviť pri onom
46 II,6 | ľudské pokolenie, ktoré sa začína stvorením muža a
47 II,6 | príkazu: "Vzrastajte a množte sa! Naplňte zem a podmaňte
48 II,6 | porov. 2,13-25), na ktorý sa odvoláme neskôr. Ale už
49 II,6 | zmyslami (animalia) - podobá sa Bohu tým, že je obdarený
50 II,6 | Gn 2,23), a práve preto sa volá "žena". Toto slovo
51 II,6 | nevedia vyjadriť: "Bude sa volať mužena (iššah), lebo
52 II,6 | rovnakosť muž a ženy, čo sa týka ich ľudskej prirodzenosti. 24
53 II,6 | spoločníčku života, s ktorou sa muž ako s manželkou môže
54 II,6 | manželkou môže spojiť, a tak sa s ňou stať "jedným telom",
55 II,6 | láska: "Vzrastajte a množte sa! Naplňte zem a podmaňte
56 II,7 | spoločenstvo - dar~7. Keď sa vo svetle pravdy o Božom
57 II,7 | ktorou obaja - muž a žena - sa podobajú Bohu. Každý človek
58 II,7 | na ono zjavenie, v ktorom sa Boh dáva poznať ako Trojjediný,
59 II,7 | Na prvých stranách Biblie sa to nehovorí priamo. Celý
60 II,7 | Boha samého. Boh, ktorý sa skrze Ježiša Krista dáva
61 II,7 | každý z nich jednotlivo sa podobá Bohu, súc obdarený
62 II,7 | ktoré je v Bohu a v ktorom sa navzájom milujú tri Osoby
63 II,7 | onej "pomoci", o ktorej sa zmieňuje Kniha Genezis (
64 II,7 | umožňuje vždy viac a viac sa poznať a zvýrazniť v sebe
65 II,7 | Celé dejiny človeka na zemi sa rozvíjajú v oblasti tohto
66 II,7 | druhého, v postupe dejín sa rozvíja a vzájomne doplňuje
67 II,7 | Gaudium et spes čítame: "Keď sa Pán Ježiš modlí k Otcovi ?
68 II,7(25) | ste mojimi učeníkmi, ak sa budete navzájom milovať?.
69 II,7 | Byť osobou znamená snažiť sa o vlastné zdokonalenie (
70 II,7 | nájsť seba samého"); a to sa nemôže uskutočniť, iba ak "
71 II,7 | povolaný byť "pre" iných, stať sa darom.~Toto sa vzťahuje
72 II,7 | iných, stať sa darom.~Toto sa vzťahuje na každú ľudskú
73 II,7 | osobami: a na tomto podklade sa rozvinú pravdy o materstve
74 II,8 | porov. Hebr 1,1-2), ktorý sa stal človekom, Boh hovorí
75 II,8 | 13). - Aj v Žalmoch Boh sa prirovnáva k starostlivej
76 II,8 | starostlivého o svoj národ, sa predstavuje ako láska matky:
77 II,8 | v ľudskej oblasti. Zdá sa, že takto máme chápať výrok
78 II,8 | dokonalému a nestvorenému vzoru sa podobá každé plodenie v
79 III,9 | Zlého svoju slobodu tým, že sa postavil proti Bohu a chcel
80 III,9 | zemi. Aj keď Kniha Genezis sa vyjadruje obraznou rozprávacou
81 III,9 | spásy". Do tohto začiatku sa vpisuje hriech, ktorý sa
82 III,9 | sa vpisuje hriech, ktorý sa predstavuje ako vzbura a
83 III,9 | vzbura a odpor.~Paradoxne sa môže povedať, že hriech
84 III,9 | živote. Človek dopustiac sa hriechu, odmieta tento dar
85 III,9 | pôvodnú jednotu, ktorej sa človek tešil v stave prvotnej
86 III,9 | Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu" (
87 III,9 | obsiahnutá v hriechu a ktorá sa prejavuje v zle dejín tohto
88 III,9 | slobody a slobodnej vôle, môže sa pre tento dôvod povedať,
89 III,9 | nakoľko je prach, "vráti sa do zeme, z ktorej bol vzatý": "
90 III,9 | Prach si a do prachu sa vrátiš" (Gn 3,19).~Pravdivosť
91 III,9 | veľkosť a jeho dôstojnosť sa zdokonaľuje v zmluve s Bohom,
92 III,9 | vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali
93 III,10 | spoločenstva", v ktorom sa prejavuje "jednota dvoch",
94 III,10 | čo značí žiť "pre" iného, sa vkráda nadvláda: "On bude
95 III,10 | opravdivú dôstojnosť muža. Tu sa dotýkame najcitlivejšieho
96 III,10 | najcitlivejšieho bodu týkajúceho sa toho "ethosu", ktorý Stvoriteľ
97 III,10 | dôstojnosti oboch. Žena sa nemôže stať "predmetom"
98 III,10 | No slová biblického textu sa priamo vzťahujú na dedičný
99 III,10 | dôstojnosti. Táto náklonnosť sa prejavuje trojakou žiadostivosťou,
100 III,10 | ženou.~Tieto isté slová sa vzťahujú priamo na manželstvo,
101 III,10 | zároveň zdôrazňujú potrebu sa obrátiť, čiže očistiť sa
102 III,10 | sa obrátiť, čiže očistiť sa od zla, oslobodiť sa od
103 III,10 | očistiť sa od zla, oslobodiť sa od hriechu, od toho, čo
104 III,10 | Gn 3,16) nepripúšťa, aby sa ženy "pomužštili". Žena
105 III,10 | ženy "pomužštili". Žena sa nemôže v mene emancipácie
106 III,10 | mužských vlastností, lebo by sa to protivilo jej ženskej "
107 III,10 | oprávnená obava, či takto sa žena "zdokonalí", alebo
108 III,10 | žena "zdokonalí", alebo či sa, naopak, neznešvári a nestratí
109 III,10 | obdivu a očarenia, ktoré sa ozýva celými dejinami človeka
110 III,10(33)| IV. storočia, odvolávajúc sa na Boží zákon, vážne sa
111 III,10(33)| sa na Boží zákon, vážne sa postavili proti vtedy zaužívanému
112 III,11 | Knihe Genezis 3,15 a ktoré sa obyčajne volajú "protoevanjelium": "
113 III,11 | obsiahnutá v týchto slovách, sa vzťahuje na "ženu". Na začiatku
114 III,11 | začiatku Protoevanjelia sa o nej hovorí ako o matke
115 III,11 | vykupiteľom človeka. 34 A ak sa vykúpenie malo dosiahnuť
116 III,11 | ženou.~V týchto slovách sa otvára perspektíva celého
117 III,11 | evanjelia. V tejto perspektíve sa navzájom spájajú pod menom
118 III,11 | natoľko zdôrazňujú "ženu", ak sa nepripustí, že ňou sa začína
119 III,11 | ak sa nepripustí, že ňou sa začína nová a rozhodná zmluva
120 III,11 | krvi Kristovej. Táto zmluva sa začína ženou, "ženou" v
121 III,11 | spoločnej podstaty s Otcom, sa stáva človekom: prijíma
122 III,11 | dedičstvo po Adamovi, čím sa stal vo všetkom podobný
123 III,11 | úlohách všetkých generácií sa prirovnanie Adama ku Kristovi
124 III,11 | prirovnaním Evy k Márii. Ak sa o Márii píše aj ako o "novej
125 III,11 | podobnosť? Sú mnohoraké. Treba sa nám však pozastaviť najmä
126 III,11 | Lk 1,49). Tieto slová sa bezpochyby vzťahujú na jej
127 III,11 | samu "v úprimnom darovaní sa".~Toto spoznanie vyplýva
128 III,11 | časov" (porov. Gal 4,4), keď sa v dejinách ľudského pokolenia
129 III,11 | vykúpenia, táto uvedomenosť sa s celou svojou silou prejaví
130 IV,12 | 1. "Divili sa, že sa rozpráva so ženou"~
131 IV,12 | 1. "Divili sa, že sa rozpráva so ženou"~12. Slová
132 IV,12 | Genezis nám umožňujú preniesť sa do rámca evanjelia. Vykúpenie
133 IV,12 | prisľúbené v Knihe Genezis, tu sa uskutočňuje v osobe a v
134 IV,12 | viaceré ženy a jeho stretnutie sa s každou z nich potvrdzuje
135 IV,12 | novosť života", o ktorej sme sa už zmienili.~Všetci - aj
136 IV,12 | skoro až pohoršenie: "Divili sa, že sa rozpráva so ženou" (
137 IV,12 | pohoršenie: "Divili sa, že sa rozpráva so ženou" (Jn 4,
138 IV,12 | 4,27). Veď takéto niečo sa protivilo spoločenskému
139 IV,12 | jeho súčasníkov. "Divili sa" dokonca aj sami Ježišovi
140 IV,12 | kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica" (
141 IV,12 | Aké je významné, že Ježiš sa v dôležitom rozhovore o
142 IV,12 | na "počiatok". Pretriasa sa otázka o práve "manžela" "
143 IV,12 | dôstojnosti. Spoludiskutéri sa domnievajú, že mojžišovský
144 IV,12 | nebolo" (Mt 19,8). Ježiš sa odvoláva na "počiatok",
145 IV,12 | otca a matku" a pripúta sa k svojej manželke, aby boli
146 IV,13 | bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať" (Lk
147 IV,13 | krvotok" (Mk 5,25); a nesmela sa nikoho dotknúť, lebo vraj
148 IV,13 | trpiacej na krvotok), ktorá sa v "zástupe" dotkla Ježišovho
149 IV,13 | rúcha (Mk 5,27), dostalo sa Ježišovej pochvaly pre jej
150 IV,13 | uzdravila" (Mk 5,34). K týmto sa druží Jairova dcéra, ktorú
151 IV,13 | veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš!" (Mt
152 IV,13 | Niekedy tie ženy, s ktorými sa Ježiš stretal a ktoré od
153 IV,13 | tajomstvá Božieho kráľovstva, sa niekedy objavujú postavy
154 IV,13 | 16), kým v celej Biblii sa iba mužom dáva prímenie "
155 IV,13 | Tento spôsob vyslovovať sa o ženách a sa im prihovárať,
156 IV,13 | vyslovovať sa o ženách a sa im prihovárať, ako aj zaobchádzať
157 IV,13 | zvykom.~Ešte výraznejšie sa to javí v prípade žien,
158 IV,13 | povie o nej: "Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo
159 IV,13 | taký, že "jeden po druhom sa vytrácali, počnúc staršími".
160 IV,13 | Všetko, čo hovorí a čo koná, sa s konečnou platnosťou uskutočňuje
161 IV,13 | postoj voči ženám, s ktorými sa stretá na cestách svojej
162 IV,13 | veľkonočného tajomstva. A tak sa všetko naplno objasní.~
163 IV,14 | hriechu. Toto dedičstvo sa prejavuje aj v návyku ukracovať
164 IV,14 | porov. Jn 8,3-11) zdá sa mimoriadne výstižný. Napokon
165 IV,14 | opisuje v Evanjeliu, môže sa opakovať v nespočítateľných
166 IV,14 | kým za "jej" hriechom sa skrýva muž ako hriešnik
167 IV,14 | však uniká pozornosti a sa zamlčuje. On sa zdá čistý
168 IV,14 | pozornosti a sa zamlčuje. On sa zdá čistý od "cudzieho hriechu".
169 IV,14 | rozličným nátlakom previnilca "sa zbavia" dieťaťa pred jeho
170 IV,14 | jeho narodením. "Zbavia sa" - ale za akú cenu? Dnešná
171 IV,14 | cenu? Dnešná verejná mienka sa všemožne usiluje "zahladiť"
172 IV,14 | pri tejto príležitosti - sa prejavuje jeho moc, moc
173 IV,14 | úprimným darom", treba, aby sa aj prijali ako vzájomné
174 IV,14 | povolaniu. Tie isté slová sa však nepriamo vzťahujú aj
175 IV,14 | jednoty dvoch". Správne sa Ježiš vracia k mužovej povinnosti.
176 IV,14 | človečenstve, ako manželka nestala sa v jeho srdci predmetom cudzoložstva;
177 IV,14 | existencie vo svete, nestala sa mu "objektom", totiž predmetom
178 IV,15 | uplatňuje", a aj vtedy, keď sa táto pravda dotýka ich "
179 IV,15 | Kristovej činnosti mení sa ich spoločenské postavenie.
180 IV,15 | hovorí o veciach, o ktorých sa za oných čias nehovorilo
181 IV,15 | nehovorilo so ženami. Čo sa tohto týka, veľmi výrečným
182 IV,15 | povedal jej to, zhovára sa s ňou o najvznešenejších
183 IV,15 | duch, a o poklone, akou sa treba Otcovi klaňať v Duchu
184 IV,15 | žena-hriešnica", stáva sa Ježišovou žiačkou, ba ešte
185 IV,15 | žiačkou, ba ešte viac, len čo sa dozvie pravdu, stáva sa
186 IV,15 | sa dozvie pravdu, stáva sa posolkyňou Ježiša Krista
187 IV,15 | Nazareta spomenutý postoj sa stáva čímsi normálnym. V
188 IV,15 | Lazárovej smrti - aj Marta sa rozpráva s Ježišom, a ich
189 IV,15 | Ježišom, a ich rozhovor sa týka najhlbších právd zjavenia
190 IV,15 | odpustení hriechov: "Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo
191 IV,15 | lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje" (
192 IV,15 | vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium,
193 IV,15 | ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť
194 IV,15 | ale "boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré
195 IV,15 | skúške viery a vernosti ženy sa ukázali silnejšími ako apoštoli.
196 IV,16 | Treba tiež povedať, že sa to potvrdzuje najmä vo vzťahu
197 IV,16 | Márie Magdalény. Ona totiž sa prvá stretá so zmŕtvychvstalým
198 IV,16 | zmŕtvychvstalým Ježišom. Sprvoti sa síce domnieva, že je to
199 IV,16 | oslovil: ?Mária!? - Ona sa obrátila a po hebrejsky
200 IV,16 | zmysle takmer všetko, čo sa prv povedalo o Božích pravdách,
201 IV,16 | Možno povedať, že takto sa splnili slová Proroka: "
202 IV,16 | Kristovom zmŕtvychvstaní sa splnia tieto slová v jeruzalemskom
203 IV,16(38) | PL 112, 1474). "Stala sa apoštolkou apoštolov, pretože
204 V,17 | osobitné rozmery, ktorými sa môže realizovať osobnosť
205 V,17 | ktorá ako "panna" stáva sa "matkou" Božieho Syna. Tieto
206 V,17 | rozmery ženského povolania sa v nej tak podivuhodne stretajú
207 V,17 | poukazuje, že čosi také sa Nazaretskej Panne zdalo
208 V,17 | dáš mu meno Ježiš", ihneď sa spytuje: "Ako sa to stane,
209 V,17 | ihneď sa spytuje: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" (
210 V,17 | 34) a v tom istom momente sa stala matkou. V nej sa spája
211 V,17 | momente sa stala matkou. V nej sa spája materstvo s panenstvom.
212 V,17 | panenstvom. Tieto dve danosti sa navzájom nevylučujú a si
213 V,17 | ženám - správne poznať, ako sa tieto dva rozmery a dve
214 V,18 | nezištnej samožertve"39. Už sa predtým povedalo, že tento
215 V,18 | manželskej lásky, v ktorej sa manželia medzi sebou tak
216 V,18 | Toto biblické "poznanie" sa však iba vtedy realizuje
217 V,18 | mužova žiadostivosť stať sa "majiteľom" manželky ("on
218 V,18 | osôb v manželskom zväzku sa otvára k daru nového života,
219 V,18 | sebe zvláštne otvorenie sa voči novej osobe; a toto
220 V,18 | Lebo žena v tomto otvorení sa, keď počne a porodí dieťa,
221 V,18 | matkou všetkých žijúcich", sa toľko ráz opakuje, koľko
222 V,18 | ktorom dnes vieme viac, ako sa o ňom predtým vedelo, a
223 V,18 | svoju závažnosť, len aby sa výskum neobmedzoval na bio-fyziologické
224 V,18 | Takýto "zúžený" obraz by sa stotožňoval s materialistickým
225 V,18 | ako ľudský fakt a prejav - sa naplno objasní iba na základe
226 V,18 | daroval rodičom dieťa. U ženy sa to zvlášť spája s jej úprimným "
227 V,18 | Márie pri Zvestovaní: "Nech sa mi stane podľa tvojho slova",
228 V,18 | spojenom s otcovstvom muža sa odzrkadľuje to večné tajomstvo
229 V,18 | pochádza od obidvoch, predsa sa v žene uskutočňuje oveľa
230 V,18 | spoločné rodičovstvo, ktoré sa doslovne živí silami jej
231 V,18 | ženou nie je správne, ak sa na túto skutočnosť neberie
232 V,18 | tajomstvom života, ktorý sa rozvíja v ženskom lone.
233 V,18 | vnútorným nazeraním "vníma", čo sa v nej deje. Vo svetle "počiatku"
234 V,18 | ľudskou bytosťou, ktorá sa pozvoľne formuje, utvára
235 V,18 | osobnosť ženy. Všeobecne sa pripúšťa, že žena vie silnejšie
236 V,18 | účasť na rodičovstve, predsa sa nachádza "zvonku" procesu
237 V,18 | porodenia dieťaťa, a preto sa musí z mnohých hľadísk od
238 V,19 | Zmluve~19. Do našej úvahy sa vracia biblický obraz ženy
239 V,19 | celého procesu, v ktorom sa noví synovia a nové dcéry
240 V,19 | ženy v biofyzickom zmysle sa naoko javí ako "pasivita";
241 V,19 | v nej a v jej organizme "sa odohráva" proces stvárňovania
242 V,19 | materskej odpovedi "fiat" ("Nech sa mi stane podľa tvojho slova"),
243 V,19 | táto Zmluva práve preto, že sa má uskutočniť v "tele a
244 V,19 | Kristovi. Koľkokrát a kdekoľvek sa na tejto zemi v histórii
245 V,19 | materstvom "tela a krvi". V ňom sa totiž prejavuje vnútorné "
246 V,19 | moc od Syna Božieho "stať sa Božími deťmi" (Jn 1,12). -
247 V,19 | je aj podmienkou zjavenia sa "Božích synov" (porov. Rim
248 V,19 | Tieto Kristove slová sa vo svojej prvej časti vzťahujú
249 V,19 | prenikol meč" (Lk 2,35), myseľ sa nám obracia na všetky trpiace
250 V,19 | najmä keď sú choré alebo keď sa uberajú po zlých cestách;
251 V,19 | vdov; utrpenia žien, ktoré sa samy boria so životom, žien
252 V,19 | ženy; tieto rany svedomia sa ťažko hoja. A tak aj s týmito
253 V,19 | vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť
254 V,20 | Ježiša Krista materstvo sa druží k panenstvu, ale aj
255 V,20 | druží k panenstvu, ale aj sa od neho líši. V tejto téme
256 V,20 | potom je lepšie neženiť sa" (Mt 19,10). Akýkoľvek význam
257 V,20 | Hovorí totiž: "Sú aj takí, čo sa urobili neschopnými manželstva
258 V,20 | eschatologické povolanie spojiť sa s Bohom. Potom doloží: "
259 V,20 | Priamo sú adresované tým, čo sa na vec pýtali, a sú to mužovia.
260 V,20 | na príchod Mesiáša, ktorý sa mal narodiť z "potomstva
261 V,20 | panenstve pre užšie spojenie sa s Bohom nebol celkom cudzí
262 V,20 | očakávanie Božieho ľudu sa musí upriamiť na budúce,
263 V,20 | Márii však - ako v prvej - sa prejavilo toto nové vedomie,
264 V,20 | prejavilo toto nové vedomie, keď sa pýtala anjela: "Ako sa to
265 V,20 | keď sa pýtala anjela: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám" (
266 V,20 | zostúpi (porov. Lk 1,35). Že sa stala Božou matkou, to bolo
267 V,20 | izraelských žien. Márii sa to udeľuje ako dar samého
268 V,20 | dar samého Boha. Tento dar sa stáva začiatkom a vzorom
269 V,20 | nádeje.~Na základe evanjelia sa rozvinul a prehĺbil význam
270 V,20 | radikálnym spôsobom, rozhodne sa pre život podľa týchto rád.
271 V,20 | podľa týchto rád. Tieto rady sa odlišujú od prikázaní a
272 V,20 | správne pochopili, musíme sa znova vrátiť k základnej
273 V,20 | svojej ženskosti, nakoľko sa stáva "nezištným darom"
274 V,20 | panenstvo, čiže zasvätenie sa ženy v panenskom stave,
275 V,20 | panenskom stave, bez odvolania sa na zásnubnú lásku, lebo
276 V,20 | lásku, lebo v tejto láske sa ľudská osoba odovzdáva do
277 V,20 | posudzovať aj zasvätenie sa muža v kňazskom celibáte
278 V,20 | celého svojho života. Odovzdá sa božskému Ženíchovi, a toto
279 V,20 | činnosťou Ducha Svätého sa stane "jedným duchom" s
280 V,20 | ideál panenstva a v ňom sa zvláštnym spôsobom uskutočňuje
281 V,20 | nevydatej, lebo panenstvo sa neobmedzuje iba na samotné "
282 V,21 | materstvo.~Pravda, zrieknutie sa materstva, čo môže od ženy
283 V,21 | vlastností. Duchovné materstvo sa môže prejaviť mnohorakým
284 V,21 | apoštolskej povahy, toto materstvo sa môže prejaviť ako praktická
285 V,21 | totiž pohotová preniesť sa na všetkých, ktorí sa nachádzajú
286 V,21 | preniesť sa na všetkých, ktorí sa nachádzajú v okruhu jej
287 V,21 | Ale v panenskom zasvätení sa táto pohotovosť otvára všetkým
288 V,21 | snúbenice, je aj ochotná sa otvoriť všetkým a každému
289 V,21 | osobitne v Kristovi. A toto sa naozaj uskutočňuje v rehoľných
290 V,21 | rehoľných spoločnostiach, ktoré sa venujú apoštolskej a dušpastierskej
291 V,21 | dušpastierskej činnosti a sa účinne uplatňuje aj v kontemplatívnych
292 V,21 | zasvätených osôb, ktoré sa rozvíjajú v rámci rozličných
293 V,21 | všetkých týchto formách sa rozmanitým spôsobom potvrdzuje
294 V,21 | povolania ženy, v ktorej sa ona stáva matkou detí narodených
295 V,21 | význam svadby. Žena totiž sa môže zosobášiť alebo vydať
296 V,21 | oboch prípadoch "vydanie sa" poukazuje na "úprimný osobný
297 V,21 | snúbenice snúbencovi. A takto sa môže povedať, že zmysel
298 V,21 | povedať, že zmysel manželstva sa duchovným spôsobom nachádza
299 V,22 | apoštol, cíti potrebu odvolať sa na to, čo je bytostne ženské,
300 V,22 | robí Pavol z Tarzu, keď sa obracia na Galaťanov so
301 V,22 | vyjadrenia, než odvolanie sa na materstvo.~Odraz tejto
302 V,22 | tajomstve Cirkvi, ktorá sa tiež právom nazýva matkou
303 V,22 | plní vôľu Otcovu, stáva sa Matkou tým, že verne prijíma
304 V,22 | materstvo, ako bolo povedané, sa stáva "úlohou" ženy aj v
305 V,22 | svojmu Ženíchovi".46 Toto sa najdokonalejšie naplnilo
306 V,22 | životnosť bez odvolania sa na Bohorodičku. Nepriamo
307 V,22 | predobraz "ženy", ktorý sa prvýkrát výrazne načrtáva
308 V,22 | Vykúpeniu. Týmto spôsobom sa potvrdzuje hlboká spojitosť
309 V,22(47) | Tamže, 64. Čo sa týka vzťahu Mária-Cirkev,
310 V,22(47) | vzťahu Mária-Cirkev, ktorý sa často spomína v úvahách
311 V,22(47) | z jediného prípadu; a čo sa v panenskej matke Márii
312 V,22(47) | a osobitným spôsobom, to sa stáva v panenskej matke
313 VI,23 | zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú
314 VI,23 | poukazujúc súčasne na to, ako sa táto pravda zakoreňuje v
315 VI,23 | Knihe Genezis (2,18-25), sa toto základné povolanie
316 VI,23 | vyvolenému ľudu: "Neľakaj sa, lebo sa už nemusíš červenať;
317 VI,23 | ľudu: "Neľakaj sa, lebo sa už nemusíš červenať; nehanbi
318 VI,23 | nemusíš červenať; nehanbi sa, lebo už nezakúsiš pohanenia,
319 VI,23 | vykupiteľ, ?Bohom celej zeme? sa nazýva. Veď Pán ťa povolal
320 VI,23 | večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval, hovorí
321 VI,23 | vykupiteľ, Pán... Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť,
322 VI,23 | Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť, no moje milosrdenstvo
323 VI,23 | teba, moja zmluva pokoja sa neotrasie" (Iz 54,4-8.10).~
324 VI,23 | láske. Vlastne touto láskou sa vysvetlí Zmluva, často predstavovaná
325 VI,23 | zásnubnej láske, hoci nevesta sa mnohokrát ukázala nevernou.~
326 VI,23 | zásnubnej lásky v manželstve, sa nachádza v Liste Efezanom: "
327 VI,23 | vydal za ňu" (5,25) a v tom sa súčasne potvrdzuje v celej
328 VI,23 | súčasne v dvoch smeroch, ktoré sa spájajú do celku "veľkého
329 VI,24 | jedinečného spojenia, skrze ktoré sa muž a žena v manželstve
330 VI,24 | tvrdenie, vďaka ktorému sa môže žena ako osoba v plnosti
331 VI,24 | manželke a analogicky by sa tak mal správať muž vo vzťahu
332 VI,24 | situácii. Týmto spôsobom sa obidvaja, muž i žena, dávajú
333 VI,24 | a náboženskej tradícii, sa musí chápať a uskutočňovať
334 VI,24 | a to tým viac, že muž sa nazýva "hlavou" ženy, tak
335 VI,24 | Kristus-Cirkev toto "poddanie" sa týka iba Cirkvi, vo vzťahu
336 VI,24 | obyčajoch. Je to výzva, ktorá sa odvtedy vzťahuje na všetky
337 VI,24 | pokolení bolo treba na to, aby sa táto zásada uskutočnila
338 VI,24 | zmysle vzájomného poddania sa oboch v bázni Kristovej.
339 VI,25 | tvojím Ženíchom,... nazýva sa Bohom celej zeme" (Iz 54,
340 VI,25 | zeme" (Iz 54,5). To isté sa vzťahuje tiež na zásnubnú
341 VI,25 | ľudských manželov, ale celkom sa, samozrejme, s ňou "nestotožňuje".
342 VI,25 | však v tej Cirkvi, ktorá sa v tom istom texte nazýva
343 VI,25 | každú ženu. Vo vykúpení sa vyjadruje práve táto Božia
344 VI,25 | dejinách človeka a sveta sa prejavuje zásnubný charakter
345 VI,25 | Vydať" znamená "stať sa nezištným darom" spôsobom
346 VI,25 | mužovia - sú povolaní, aby sa stali "nevestou" Krista,
347 VI,25 | teda tým, čo je "ženské", sa stáva symbolom všetkého "
348 VI,25 | mužskosť" a "ženskosť" sa líšia, no zároveň sa dopĺňajú
349 VI,25 | ženskosť" sa líšia, no zároveň sa dopĺňajú a vzájomne vysvetľujú.
350 VI,25 | vzájomne vysvetľujú. Toto sa ukazuje tiež vo veľkej analógii "
351 VI,25 | Vykupiteľa a tiež preto, že sa snaží odpovedať na tento
352 VI,25 | Kristus je Ženích. Týmto sa vyjadruje pravda o láske
353 VI,25 | spolupodstatný s Otcom ako Boh - stal sa synom Márie, "synom človeka",
354 VI,25 | Kristovom vzťahu k žene sa realizuje príkladným spôsobom
355 VI,25 | príkladným spôsobom to, čo sa v Liste Efezanom vyjadruje
356 VI,26 | veľkého tajomstva", ktoré sa vyjadruje v zásnubnom vzťahu
357 VI,26 | tajomstva" Krista a Cirkvi sa včleňuje odveká "jednota
358 VI,26 | Predovšetkým v Eucharistii sa týmto spôsobom vyjadruje
359 VI,26 | vzťahu k Cirkvi-Neveste. Toto sa stáva priezračným a jednoznačným
360 VI,26 | príkaz pápeža Pavla VI., aby sa dala odpoveď na otázku spojenú
361 VI,27 | 10; porov. 1Pt 2,9), že sa totiž zúčastňujú nielen
362 VI,27 | Božieho ľudu s Kristom. V nej sa súčasne vyjadruje "veľké
363 VI,27 | Ženícha, Vykupiteľa sveta. To sa vzťahuje na všetkých v Cirkvi,
364 VI,27 | tak ako na mužov, vzťahuje sa to rovnako aj na tých, ktorí
365 VI,27 | kňazstve", ktoré je všeobecné, sa vyjadruje súčasne dar Nevesty.~
366 VI,27 | jej vlastnej podstate, aby sa na Cirkev neprenášali -
367 VI,27 | posvätenie údov Krista. Svätosť sa však meria podľa "veľkého
368 VI,27 | Ako prvé vidíme tie, ktoré sa osobne stretli s Kristom
369 VI,27 | porov. 2Tim 1,5).~To isté sa opakuje v priebehu vekov,
370 VI,27 | ktoré - verné evanjeliu - sa v každej epoche zúčastňovali
371 VI,27 | ťažkostiam a diskriminácii - sa zúčastňovali na poslaní
372 VI,27 | živote.~Takisto v našej dobe sa Cirkev neprestáva obohacovať
373 VI,27(55) | dokonalej svätosti, ktorá sa prejavila a uskutočnila
374 VI,27(55) | uskutočnila v Márii. Takto sa správne vyjadril istý teológ
375 VII,28 | ženy a jej povolanie, akým sa vyznačujú časy, v ktorých
376 VII,28 | zmenám sú mnohé veci, ktoré sa nemenia a ktoré majú svoj
377 VII,28 | poukazuje na cestu, ktorou sa treba uberať pri plnení
378 VII,28 | adekvátnym spôsobom iba vtedy, ak sa vrátime k základom, ktoré
379 VII,28 | vrátime k základom, ktoré sa nachádzajú v Kristovi, k
380 VII,29 | Efezanom (5,21-33), v ktorom sa vzťah medzi Kristom a Cirkvou
381 VII,29 | nestvoreného Daru, láska sa stáva darom pre osoby stvorené.
382 VII,29 | láska, ktorá je z Boha, sa udeľuje stvoreniam: "Božia
383 VII,29 | preniknúť tú pravdu, ktorá ako sa zdá, zásadným spôsobom rieši
384 VII,29 | povolania: dôstojnosť ženy sa meria poriadkom lásky, ktorý
385 VII,29 | je osobou. Týmto spôsobom sa vysvetľuje prikázanie lásky
386 VII,29 | 40; Mk 12,28-34). Takto sa tiež vysvetľuje ten primát
387 VII,29 | jej povolaní bez odvolania sa na tento poriadok a na tento
388 VII,29 | tomto širokom a rôzniacom sa kontexte žena je zvláštnou
389 VII,29 | vzhľadom na jej ženskosť. To sa vzťahuje na všetky ženy
390 VII,30 | poslania~30. Dôstojnosť ženy sa úzko spája s láskou, ktorú
391 VII,30 | opätuje. Takýmto spôsobom sa potvrdzuje pravda o osobe
392 VII,30 | o pravdu o osobe, musíme sa ešte raz odvolať na Druhý
393 VII,30 | sebadarovania".59~Táto výpoveď sa vzťahuje na každého človeka,
394 VII,30 | biblického "predobrazu" nachádza sa tiež v eschatologickej perspektíve
395 VII,30 | potom opätovala, tak, zdá sa, biblický predobraz "Ženy"
396 VII,30 | povedať v univerzálnom, ktoré sa potom konkretizuje a vyjadruje
397 VII,30 | sila ženy, jej duchovná moc sa spája s vedomím, že Boh
398 VII,30 | Predsa však toto zverenie sa vzťahuje zvláštnym spôsobom
399 VII,30 | vedomiu a tomuto zvereniu sa morálna sila ženy prejavuje
400 VII,30 | spoločenskej diskriminácie, v akých sa môže ona ocitnúť. Toto vedomie
401 VII,30 | povolanie. Tiež takýmto spôsobom sa oná "statočná žena" (porov.
402 VII,30 | časy očakávajú objavenie sa toho "génia" ženy, ktorý
403 VII,30 | 1Kor 15,28). 62~Potom sa aj naplní tá pravda, že "
404 Zaver,31 | svojej ženskosti, a tak sa uspôsobiť na "úprimný sebadar"
405 Zaver,31 | veľké Božie diela", aké sa v nej a cez ňu uskutočnili
406 Zaver,31 | ľudstva. V podstate, či sa neuskutočnila v nej a cez
407 Zaver,31 | človeka na zemi: že Boh sa stal človekom?~Cirkev teda
408 Zaver,31 | panenstve; za ženy, ktoré sa venujú službe toľkým ľuďom,
409 Zaver,31 | čase "otčinou" ľudí a neraz sa stáva "slzavým údolím";
410 Zaver,31 | tajomstve "ženy", Cirkev sa modlí, aby všetky ženy objavili
|