Chapter, Paragraph
1 Uvod,2 | tajomstva Kristovho, a preto je jedinečným spôsobom prítomná
2 Uvod,2 | tajomstve Cirkvi. Veď "Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou
3 Uvod,2 | totiž o mužovi a žene - je natrvalo vtlačená do skúsenosti
4 Uvod,2 | všetkých ľudí a súčasne je "tajomstvom", ktoré nachádza "
5 Uvod,2 | aj pre onú "ženu", ktorá je matkou Ježiša Krista? Či
6 Uvod,2 | evanjeliu, ktorého pozadím je celé Písmo Starého i Nového
7 I,3 | chápaných ako dejiny spásy. Je významné, že Apoštol nemenuje
8 I,3 | 3,15). Táto "žena" totiž je zapojená do najdôležitejšej
9 I,3 | znepokojujú ľudské srdce: ?Čo je človek, aký zmysel a cieľ
10 I,3 | a cieľ má náš život, čo je dobro a čo je hriech, odkiaľ
11 I,3 | život, čo je dobro a čo je hriech, odkiaľ a načo prichádzajú
12 I,3 | opravdivému šťastiu, čo je smrť, súd a posmrtná odmena,
13 I,3 | súd a posmrtná odmena, aké je napokon ono vrcholné a nevýslovné
14 I,3 | sme" (porov. Sk 17,28). To je Boh, ktorý "mnoho ráz a
15 I,3 | človeka "narodeného zo ženy", je najvyšším a rozhodným stupňom
16 I,3 | pokoleniu. Toto zjavenie je spásonosnej povahy, ako
17 I,3 | nevyspytateľná jednota v Trojici, je naznačené už v nazaretskom
18 I,3 | Lebo Bohu nič nie je nemožné" (Lk 1,31-37). 16~
19 I,3 | nemožné" (Lk 1,31-37). 16~Je ľahké uvažovať o tejto udalosti
20 I,3 | vyvoleného národa, ktorého Mária je dcérou, ale ľahké je rozmýšľať
21 I,3 | Mária je dcérou, ale ľahké je rozmýšľať o ňom aj so zreteľom
22 I,3(16) | duchovnom kráľovstve. V tebe je oslávený Otec, ktorý je
23 I,3(16) | je oslávený Otec, ktorý je bez počiatku; jeho moc ťa
24 I,3(16) | porodila podľa tela; v tebe je oslávený Duch Svätý, ktorý
25 I,3 | zatônil", mohla prijať to, čo je "nemožné u ľudí, ale je
26 I,3 | je "nemožné u ľudí, ale je možné u Boha" (porov. Mk
27 I,4 | týmto zorným uhlom "žena" je vzor a pravzor celého ľudského
28 I,4 | celého ľudského pokolenia; je vzorom ľudskej prirodzenosti,
29 I,4 | spojenia so živým Bohom, akého je schopná iba žena: spojenie
30 I,4 | a tak počala syna, ktorý je Synom Božím, jednej podstaty
31 I,4 | jednej podstaty s Otcom. Je teda skutočne matkou Boha,
32 I,4 | Otcom (ako "syna v Synovi"), je čírou milosťou, a teda darom
33 I,4 | tajomstve vtelenia Slova, ktoré je jednej podstaty s Otcom.
34 I,5 | odohráva medzi osobami; je to rozhovor. Tento rozhovor
35 I,5 | Panny Márie, že voči Bohu je iba stvorením. No slovo "
36 I,5 | porov. Mk 10,45).~Kristus si je stále vedomý, že je "sluhom
37 I,5 | Kristus si je stále vedomý, že je "sluhom Pánovým" podľa Izaiášovho
38 I,5 | úlohy, totiž vedomie, že je Vykupiteľom sveta. Mária
39 I,5 | 3,17). 20 A táto služba je základom jeho kráľovstva,
40 I,5 | dôstojnosti a povolaní ženy. Nie je možné myslieť, povedať a
41 I,5 | Mária - biblická Žena - je najdokonalejším vyjadrením
42 I,5 | človek - či muž a či žena - je stvorený na Boží obraz a
43 II,6 | Božom obraze a Božej podobe" je nemeniteľným základom každej
44 II,6 | antropologické pravdy: človek je vrcholom a korunou všetkých
45 II,6 | biblického záznamu. Človek je osobou, tak muž ako žena;
46 II,6 | podobá sa Bohu tým, že je obdarený rozumom (animal
47 II,6 | pravdu o stvorení najmä ženy, je odlišný, trochu voľnejší;
48 II,6 | voľnejší; možno povedať, že je skôr rozprávačský a obrazný,
49 II,6 | uprostred okolitých živočíchov je sám, a ani v jednom z nich
50 II,6 | muž ihneď uzná, že "toto je napokon kosť z jeho kostí
51 II,6(23) | Osoba je nedeliteľná podstata rozumovej
52 II,6 | bytostí ich okolia. Žena je druhé "ja" v spoločnej ľudskej
53 II,6 | sebe podobnú" (Gn 2,20). Je tu reč iba o "pomoci" v
54 II,6 | pokoleniam ľudí, na ktoré je usmernené svojou prirodzenosťou
55 II,7 | Bohu. Každý človek totiž je na Boží obraz, lebo je obdarený
56 II,7 | totiž je na Boží obraz, lebo je obdarený rozumom a slobodnou
57 II,7 | zjednotení s druhým "ja". To zasa je prípravou na ono zjavenie,
58 II,7 | priamo. Celý Starý zákon je predovšetkým zjavením pravdy
59 II,7 | Krista dáva ľuďom poznať, je jednotnosť v Trojici, jednotnosť
60 II,7 | stvorený ako muž a žena, je obrazom Božím, znamená nielen
61 II,7 | spoločenstvo lásky, ktoré je v Bohu a v ktorom sa navzájom
62 II,7 | božské vzťahy. Iba takto je pochopiteľnou pravda, že
63 II,7 | pochopiteľnou pravda, že Boh je láska v sebe samom (porov.
64 II,7 | Táto "jednota dvoch", ktorá je výrazom vospolnosti medzi
65 II,7 | to, že v stvorení človeka je zobrazená aj podobnosť s
66 II,7 | Táto zobrazená podobnosť je osobnou vlastnosťou obidvoch,
67 II,7 | ethos", ktorého vrcholom je prikázanie lásky. 25~Na
68 II,7 | svojej ľudskej prirodzenosti. Je ľahko pochopiť, že v tomto
69 II,7 | pripomína, že manželstvo je prvou a v určitom zmysle
70 II,7 | vzájomne doplňuje to, čo je výhradne "mužské" a čo je
71 II,7 | je výhradne "mužské" a čo je výhradne "ženské". Totiž
72 II,7 | dejín spásy. O tejto veci je veľmi významná výpoveď Druhého
73 II,7(25) | Gregor Nazianský tvrdí: "Boh je láska, ba priam prameň vzájomnej
74 II,7(25) | Ján, keď píše, že ?láska je z Boha? a že ?Boh sám nie
75 II,7(25) | Boha? a že ?Boh sám nie je nič iné ako láska?. Stvoriteľ
76 II,7 | Človek - či muž a či žena - je jediné stvorenie viditeľného
77 II,7 | chcel kvôli nemu samému": je teda osobou. Byť osobou
78 II,7 | Príkladom tohto výkladu o osobe je sám Boh ako Trojica, ako
79 II,7 | Osôb. Povedať, že človek je stvorený na obraz a na podobu
80 II,7 | ako povedať, že aj človek je povolaný byť "pre" iných,
81 II,7 | ženy táto pravda o človeku je nutným východiskom. Už Kniha
82 II,8 | zmysel. Táto skutočnosť je kľúčom na porozumenie a
83 II,8 | Ak tento hovorový štýl je poznačený istým antropomorfizmom,
84 II,8 | istým antropomorfizmom, to je preto, že človek je "podobný"
85 II,8 | to je preto, že človek je "podobný" Bohu, stvorený
86 II,8 | jeho podobu. Preto aj Boh je do určitej miery "podobný"
87 II,8 | Zároveň však biblická reč je dostatočne precízna, aby
88 II,8 | vymedzila hranice, v ktorých Boh je "podobný" človeku, hranice
89 II,8 | hranice analógie. Ak však je skutočnou "podobnosť" človeka
90 II,8 | tvrdí, že ešte skutočnejšou je tu nepodobnosť, 27 ktorá
91 II,8 | neprístupnom svetle" (1Tim 6,16); je odlišnej podstaty, je úplne
92 II,8 | je odlišnej podstaty, je úplne iný.~Túto úvahu o
93 II,8 | podobnosť Boha s ľuďmi, je pochopiteľné, že posvätné
94 II,8 | ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. Dúfaj,
95 II,8 | ani "ženské" vlastnosti, je výlučne božskej povahy,
96 II,8 | výlučne božskej povahy, je vonkoncom duchovné, lebo "
97 II,8 | vonkoncom duchovné, lebo "Boh je Duch" (Jn 4,24), a nemá
98 II,8 | Teda aj otcovstvo v Bohu je iba božské, bez telesnej
99 II,8 | hoci Božie otcovstvo nie je mužskej telesnej povahy,
100 II,8 | vzor ono "plodenie", ktoré je v Bohu a je čisto božské,
101 II,8 | plodenie", ktoré je v Bohu a je čisto božské, teda duchovné.
102 II,8 | a s "otcovstvom", ktoré je v Bohu, celkom odlišné od
103 II,8 | ľudskom poriadku plodenie je vlastné "jednote dvoch";
104 III,9 | zvlášť o tom prvom, ktorý je - "prvotným" hriechom. Biblický "
105 III,9 | a podobe" s Bohom, ktorá je základom biblickej antropológie.
106 III,9 | Stvoriteľa; a v tom dare je zahrnutý nielen podklad
107 III,9 | podstatného významu hriech je však popretím toho, čím
108 III,9 | však popretím toho, čím Boh je voči človeku ako Stvoriteľ,
109 III,9 | spojenia s Bohom, ktoré je zdrojom súladu v duchovnej
110 III,9 | rozprave -, že ten prvý hriech je hriechom človeka, ktorého
111 III,9 | stvoril ako muža a ženu. Je to tiež hriech prarodičov,
112 III,9 | hriech prarodičov, v ktorom je vtlačená jeho dedičná vlastnosť.
113 III,9 | nepodobnosti" s Bohom, ktorá je obsiahnutá v hriechu a ktorá
114 III,9 | nepodobnosti s Bohom, ktorý "jedine je dobrý" (porov. Mt 19,17),
115 III,9 | porov. Mt 19,17), ktorý je plnosťou dobra. Ak táto "
116 III,9 | Bohom, obsiahnutá v hriechu, je tým zhubnejšia a žalostnejšia.
117 III,9 | ako Stvoriteľ a Otec - je zasiahnutý, "urazený", a
118 III,9 | zasiahnutý, "urazený", a v skutku je urazený v samom srdci toho
119 III,9 | aj človek - muž a žena - je zasiahnutý zlobou hriechu,
120 III,9 | zlobou hriechu, ktorého je pôvodcom. Biblický text
121 III,9 | zemi. Takto človek, nakoľko je prach, "vráti sa do zeme,
122 III,9 | prirodzenosťou ako osoba je Božím obrazom a Božou podobou,
123 III,10 | mužského i ženského pohlavia je osoba, teda "jediný tvor
124 III,10 | Ale toto nebezpečenstvo je vážnejšie u ženy. Lebo do
125 III,10 | v jednote dvoch", a to je na ujmu najmä ženy, pretože
126 III,10 | pochádza od Boha Stvoriteľa, je na ujmu ženy, súčasne umenšuje
127 III,10 | mužom a ženou v manželstve. Je tu reč o žiadostivosti vzbudenej
128 III,10 | podceňovanie len preto, že je ženou. Zjavená pravda o
129 III,10 | mužského a ženského pohlavia je hlavným argumentom proti
130 III,10 | ale aj urážajúceho. Toto je nezmeniteľné posolstvo slova,
131 III,10 | neznešvári a nestratí to, čo je jej vlastnou vznešenosťou.
132 III,10 | vznešenosťou. Táto jej vznešenosť je totiž vysoká. Zvolanie prvého
133 III,10 | len čo uvidel prvú ženu, je zvolaním obdivu a očarenia,
134 III,10 | tohto neblahého dedičstva je úlohou každého človeka v
135 III,11 | hlavu a ty mu zraníš pätu." Je pozoruhodné, že zvesť o
136 III,11 | ako "otec lži" (Jn 8,44) je prvým pôvodcom hriechu v
137 III,11 | Prirovnanie Evy k Márii je stále prítomné v úvahách
138 III,11 | všetkých žijúcich" (Gn 3,20) je svedkom o "biblickom počiatku",
139 III,11 | prvotnom hriechu. Mária je svedkom o "novom počiatku"
140 III,11 | vykúpená v dejinách spásy, je "novým stvorením", je "plnou
141 III,11 | spásy, je "novým stvorením", je "plnou milosti". Je ťažko
142 III,11 | stvorením", je "plnou milosti". Je ťažko pochopiť, prečo slová
143 III,11 | zvestovaní v Nazarete. Tu je úplná novosť evanjelia.
144 III,11 | pokolením si poslúžil mužmi, ako je napríklad Noe, Abrahám,
145 III,11 | Nazaretská Panna. Toto je dôkazom, že "v Kristovi
146 III,11 | medzi mužom a ženou, ktorý je dedičstvom prvotného hriechu.
147 III,11 | pôvodnej "jednote dvoch", ktorá je neodlučiteľne spätá so stvorením
148 III,11 | spoločenstva Osôb, a tým vzorom je sám Boh. Pavlove slová pripomínajú,
149 III,11 | Kristovi, Máriinom Synovi, je pokračovaním a obnovou toho,
150 III,11 | človeka.~"Žena" Protoevanjelia je vpísaná do perspektívy vykúpenia.
151 III,11 | ženy, ktorého počiatkom je Eva, "matka všetkých žijúcich" (
152 III,11 | vykonáva dielo vykúpenia, je zároveň aj pravý človek.~
153 III,11 | pomohol nanovo objaviť, "čo je človek" (porov. Ž 8,5).~
154 III,11 | veci mi urobil ten, ktorý je mocný" (Lk 1,49). Tieto
155 III,11 | jej počatie syna, ktorý je "Synom Najvyššieho" (Lk
156 III,11 | Veľké veci mi urobil": je to objavenie celej vznešenosti,
157 III,11 | Márii Eva znovu objaví, aká je opravdivá dôstojnosť ženy,
158 IV,12 | postoja voči ženám, ktorý je nápadne jednoduchý a pritom
159 IV,12 | zvyklosti. Tento jeho postoj je prekvapujúci a významný.
160 IV,12 | prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka,
161 IV,12 | žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica" (Lk 7,39).
162 IV,12 | kráľovstva". "On totiž vedel, čo je v človeku" (Jn 2,25), v
163 IV,12 | zatemnenia Božieho obrazu. Aké je významné, že Ježiš sa v
164 IV,12 | domnievajú, že mojžišovský zákon je na ich strane: "Mojžiš rozkázal
165 IV,12 | potvrdzujú tento "ethos". Je to "ethos" evanjelia, "ethos"
166 IV,13 | a pre veľkodušnosť, akej je schopné iba materinské srdce: "
167 IV,13 | materinské srdce: "Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti
168 IV,13 | 13). Mimoriadne významnou je rozprava o almužne vdovy.
169 IV,13 | ako aj zaobchádzať s nimi, je zjavnou "novosťou" voči
170 IV,13 | ktorého teraz máš, nie je tvoj muž". Keď zbadala,
171 IV,13 | priviedol k tomuto jej vyznaniu, je jeden z najkrajších v evanjeliu (
172 IV,13 | porov. Lk 7,37-47).~Konečne je tu prípad, ktorý je vari
173 IV,13 | Konečne je tu prípad, ktorý je vari najvýrečnejší. Privedú
174 IV,13 | Ježiš odpovie: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí
175 IV,13 | veľmi jasný obraz. Kristus je ten, ktorý "vie, čo je v
176 IV,13 | Kristus je ten, ktorý "vie, čo je v človeku" (porov. Jn 2,
177 IV,13 | On sám, Ježiš Kristus, je definitívnym potvrdením
178 IV,13 | svojej mesiášskej služby, je odrazom večného úmyslu Boha,
179 IV,13 | porov. Ef 1,1-5). Teda každá je oným "jediným tvorom, ktorého
180 IV,14 | konkrétnemu položeniu ženy, ktoré je priťažené dedičstvom hriechu.
181 IV,14 | ukracovať ženu v prospech muža a je zakorenené aj v nej samej.
182 IV,14 | ťarchou svojho hriechu nie je vari svedectvom proti vašim
183 IV,14 | nový život, veď tento sklon je od "počiatku" vštepený do
184 IV,14 | do jej "ethosu".~Významný je spôsob, ako si Ježiš počína
185 IV,14 | na ľudské svedomie. Ježiš je pokojný, sústredený, zamyslený.
186 IV,14 | zodpovedného subjektu a je súčasne "uložená" mužovi
187 IV,14 | ktorá rozličnými spôsobmi je spolusubjektom jeho existencie
188 IV,15 | veľmi výrečným príkladom je tu Samaritánka pri studni
189 IV,15 | Ježiš, ktorý o nej vie, že je hriešnica, a povedal jej
190 IV,15 | nesmiernej Božej láske, ktorá je ako "prameň vody prúdiacej
191 IV,15 | Hovorí jej o Bohu, ktorý je duch, a o poklone, akou
192 IV,15 | Napokon jej zjavuje, že on je ten Izraelu prisľúbený Mesiáš (
193 IV,15 | porov. Jn 4,26).~Novota je v tomto: oná "žena", a to "
194 IV,15 | neho (porov. Jn 4,39-42). Je to novota, ak si uvážime
195 IV,15 | povie, že Máriin podiel je "lepší" v porovnaní s Martinou
196 IV,15 | odpoveď mysle a srdca. Tak to je aj v prípade onej ženy "
197 IV,16 | ženy a prvé zistia, že hrob je prázdny. Ony sú prvé, čo
198 IV,16 | Sprvoti sa síce domnieva, že je to záhradník, ale hneď ho
199 IV,16 | Skutočnosť, že niekto je mužom alebo ženou netvorí
200 IV,16 | Svätého skutočnosť, že niekto je Hebrej a iný je Grék, že
201 IV,16 | že niekto je Hebrej a iný je Grék, že jeden je slobodný
202 IV,16 | a iný je Grék, že jeden je slobodný a druhý je otrok,
203 IV,16 | jeden je slobodný a druhý je otrok, podľa známych slov
204 IV,16 | nadobúda nový rozmer aj to, čo je osobitne ženské, a je to
205 IV,16 | čo je osobitne ženské, a je to rozmer oných "veľkých
206 IV,16 | Božích skutkov" ktorých žena je živým subjektom a nezastupiteľným
207 IV,16(38)| apoštolkou apoštolov, pretože je poverená zvestovať učeníkom
208 V,17 | prirodzenom poriadku materstvo je výsledkom vzájomného "poznania"
209 V,18 | totiž - tak muž ako žena - je jediné stvorenie na svete,
210 V,18 | Božiu podobu. Tento opis nie je čisto teoretický, ani definícia
211 V,18 | teoretický, ani definícia nie je abstraktná, lebo poukazuje
212 V,18 | materstva ženy. Materstvo je totiž dôsledkom manželského
213 V,18 | života, nového človeka, ktorý je tiež osobou na obraz a podobu
214 V,18 | voči novej osobe; a toto je vlastne "úloha" prislúchajúca
215 V,18 | veľkodušnosti počať a porodiť dieťa je spojený s manželským zjednotením,
216 V,18 | porodenie novej ľudskej bytosti je podľa Písma ovenčené týmito
217 V,18 | Toto zvolanie Evy, ktorá je "matkou všetkých žijúcich",
218 V,18 | svet príde nový človek, a je prejavom radostného vedomia
219 V,18 | počatím a porodením dieťaťa je istým biologicko-fyziologickým
220 V,18 | o ňom predtým vedelo, a je predmetom ďalších dôkladných
221 V,18 | spojení s mužom. Toto všetko je zároveň zosúladené s psychicko-fyzickou
222 V,18 | tejto téme rozličné vedy, to je prínosom a má svoju závažnosť,
223 V,18 | pravdy o osobe. Materstvo je totiž úzko spojené so štruktúrou
224 V,18 | tajomstvo plodenia, ktoré je v Bohu samom, v Bohu Trojjedinom (
225 V,18 | 15). Ľudské rodičovstvo je spoločné mužovi i žene.
226 V,18 | zároveň znamenajú "toto je naše dieťa". No aj keď obaja
227 V,18 | medzi mužom a ženou nie je správne, ak sa na túto skutočnosť
228 V,19 | vychovávateľka človeka (výchova je duchovným rozmerom rodičovstva),
229 V,19 | ľudským pokolením, ktorá je večná a definitívna v Kristovi,
230 V,19 | 10,3-7).~Materstvo ženy je včlenené do obsahu Zmluvy,
231 V,19 | duchovnom poriadku: ono je znakom zmluvy s Bohom, ktorý "
232 V,19 | znakom zmluvy s Bohom, ktorý "je Duch" (Jn 4,24). Takým je
233 V,19 | je Duch" (Jn 4,24). Takým je najmä materstvo Matky Božej.
234 V,19 | ponímané vo svetle evanjelia je nielen materstvom "tela
235 V,19 | zachovávať" to isté slovo, keďže je to slovo "večného života" (
236 V,19 | každého človeka materstvo ženy je prvý prah, ktorého prekročenie
237 V,19 | prah, ktorého prekročenie je aj podmienkou zjavenia sa "
238 V,19 | Rim 8,19).~"Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej
239 V,19 | sebauponíženia" svojho Syna. "Toto je vari najhlbšia "kenosis"
240 V,19 | ženskej povahy, hoci žena je často odolnejšia v utrpení
241 V,19 | vypočítať tieto bolesti. Ťažko je pomenovať ich vlastným menom.
242 V,19 | nato hovorí aj o radosti. Je to "radosť, že prišiel na
243 V,20 | hneď poznamenali: "Keď je to takto medzi mužom a ženou,
244 V,20 | medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa" (Mt 19,
245 V,20 | zmýšľaní učeníkov malo ono "je lepšie", Pán Ježiš vychádza
246 V,20 | pre nebeské kráľovstvo nie je len výsledkom slobodnej
247 V,20 | Kristova odpoveď ako taká je nielen pre mužov, ale aj
248 V,20 | kráľovstvo, teda panenstvo, je nepopierateľná novota, súvisiaca
249 V,20 | a na takú výmenu hodnôt je potrebné nové vedomie viery.
250 V,20 | však chápu iba tí, "ktorým je to dané" (Mt 19,11). V Márii
251 V,20 | nový a večný Boží prísľub: je totiž znamením eschatologickej
252 V,20 | najdokonalejším stelesnením je sám Ježiš Kristus. Kto túži
253 V,20 | toto jej sebaodovzdanie je zamerané k spojeniu celkom
254 V,20 | porov. 1Kor 6,17).~Toto je evanjeliový ideál panenstva
255 V,21 | inému druhu materstva, ktoré je duchovné čiže "podľa ducha" (
256 V,21 | 25,40). Snúbenecká láska je totiž pohotová preniesť
257 V,21 | zameranosť na materstvo je vložená do srdca ženy, panenskej
258 V,21 | ženy, panenskej snúbenice, je aj ochotná sa otvoriť všetkým
259 V,21 | v panenskom stave. Nech je akokoľvek, nejde tu iba
260 V,21 | panenstvo ako povolanie ženy je vždy povolaním určitej osoby,
261 V,21 | Rovnako aj duchovné materstvo je hlbokou osobnou danosťou
262 V,21 | vychádza táto druhá podobnosť, je známy význam svadby. Žena
263 V,21 | nachádza v panenstve. A keď je reč o fyzickom materstve,
264 V,21 | pravde o človeku, ktorý je jednotou tela a ducha?...
265 V,22 | potrebu odvolať sa na to, čo je bytostne ženské, aby vyjadril
266 V,22 | panenstva nad manželstvom, čo je trvalým učením Cirkvi v
267 V,22 | konštitúcii o Cirkvi: Mária je "predobrazom" Cirkvi: 43 "
268 V,22 | v panenstve. Aj Cirkev "je tiež pannou, čo zachováva
269 V,22 | Koncil potvrdil, že nie je možné porozumieť tajomstvo
270 V,22 | hlboká spojitosť toho, čo je ľudské, s tým, čo vytvára
271 V,22 | vysvetlenie človeka, čiže toho, čo je "ľudské", bez patričného
272 V,22 | patričného ohľadu na to, čo je "ženské". Podobne je tomu
273 V,22 | čo je "ženské". Podobne je tomu v Božej ekonómii spásy:
274 VI,23 | jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi
275 VI,23 | súčasne so stvorením ženy a je Stvoriteľom vpísané do ustanovizne
276 VI,23 | Krista a Cirkvi. Kristus je Ženíchom Cirkvi, Cirkev
277 VI,23 | Ženíchom Cirkvi, Cirkev je Nevestou Krista. Táto analógia
278 VI,23 | Krista. Táto analógia nie je nová: prenáša do Nového
279 VI,23 | vdovstva. Lebo tvoj Stvoriteľ je tvojím ženíchom, ?Pán zástupov?
280 VI,23 | ženíchom, ?Pán zástupov? je jeho meno. Svätý Izraela
281 VI,23 | jeho meno. Svätý Izraela je tvoj vykupiteľ, ?Bohom celej
282 VI,23 | citovanom texte Izaiáša je prejav Božej lásky "ľudský",
283 VI,23 | ľudský", ale láska sama je božská. Ako božská láska
284 VI,23 | vyložene božský, aj keď je vyjadrený prostredníctvom
285 VI,23 | žene. Tou ženou-nevestou je Izrael ako Bohom vyvolený
286 VI,23 | vyvoleným ľudom. Táto zmluva je z Božej strany "trvalým
287 VI,23 | celej plnosti to, že Cirkev je Kristovou nevestou: "Tvojím
288 VI,23 | nevestou: "Tvojím vykupiteľom je svätý Izraela" (Iz 54,5).
289 VI,23 | bohatý a zložitý, ktorý je v celku jednou veľkou analógiou,
290 VI,24 | Evanjeliová "novosť"~24. Text je adresovaný manželom ako
291 VI,24 | Ef 5,31). V tejto láske je obsiahnuté podstatné tvrdenie
292 VI,24 | povedať, že na tomto mieste je plne zachytené to, čo tvorí
293 VI,24 | mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy" (porov. Ef
294 VI,24 | hlavou" ženy, tak ako Kristus je hlavou Cirkvi, a on "vydal
295 VI,24 | muž-žena toto "poddanie" nie je jednostranné, ale vzájomné!~
296 VI,24 | ale vzájomné!~Toto vlastne je vo vzťahu k "dávnemu" zrejme "
297 VI,24 | dávnemu" zrejme "nové": je to evanjeliová novosť. Nachádzame
298 VI,24 | prichádza k slovu aj to, čo je "dávne", zakorenené v náboženskej
299 VI,24 | konania. Kristova "novosť" je faktom, tvorí jednoznačný
300 VI,24 | evanjeliového posolstva a je ovocím vykúpenia.~Súčasne
301 VI,24 | v konaní, v obyčajoch. Je to výzva, ktorá sa odvtedy
302 VI,24 | výzva "ethosu" vykúpenia je jasná a definitívna. Všetky
303 VI,24 | žriedlo v Kristovi, ktorý je Ženíchom Cirkvi, svojej
304 VI,25 | ozrejmenie "veľkého tajomstva". Je to rozmer symbolický. Ak
305 VI,25 | vyvolenému ľudu Izraelovi je cez prorokov predstavená
306 VI,25 | Božej lásky: "Tvoj Stvoriteľ je tvojím Ženíchom,... nazýva
307 VI,25 | Kristus. Podľa Pavlovho listu je táto láska "podobná" zásnubnej
308 VI,25 | Listu Efezanom nevestou je Cirkev, podobne ako u prorokov
309 VI,25 | Týmto skupinovým podmetom je Boží ľud, čiže spoločenstvo
310 VI,25 | nevestou", a teda tým, čo je "ženské", sa stáva symbolom
311 VI,25 | vzťahuje aj "mužské" na to, čo je "ženské" - keďže rovnako
312 VI,25 | 4,19). V rámci toho, čo je "ľudské", totiž toho, čo
313 VI,25 | každý človek - muž i žena je "nevestou", pretože prijíma
314 VI,25 | darom svojej osoby.~Kristus je Ženích. Týmto sa vyjadruje
315 VI,25 | človekom mužom. Symbol Ženícha je mužského rodu. V tomto mužskom
316 VI,25 | V tomto mužskom symbole je predstavený ľudský charakter
317 VI,25 | že Kristova božská láska je láskou Ženícha, je ona obrazom
318 VI,25 | láska je láskou Ženícha, je ona obrazom a vzorom pre
319 VI,26 | zásnubnú lásku Boha. Kristus je Ženích, lebo "vydal seba
320 VI,26 | zásnubnej lásky Boha. Kristus je Ženíchom Cirkvi ako Vykupiteľ
321 VI,26 | Vykupiteľ sveta. Eucharistia je sviatosťou nášho vykúpenia.
322 VI,26 | sviatosťou nášho vykúpenia. Je sviatosťou Ženícha a Nevesty.
323 VI,26 | jeho telo.~S týmto "telom" je Kristus zjednotený ako Ženích
324 VI,26 | Ženích s Nevestou. To všetko je obsiahnuté v Liste Efezanom.
325 VI,26 | mužom a ženou, medzi tým, čo je "ženské" a tým, čo je "mužské",
326 VI,26 | čo je "ženské" a tým, čo je "mužské", tak v tajomstve
327 VI,26 | vykonáva muž. Toto vysvetlenie je potvrdením učenia obsiahnutého
328 VI,27 | kňazstva. V Novom zákone je iba jedna obeta a jeden
329 VI,27 | jediný ako Vykupiteľ sveta je Ženíchom Cirkvi. V "kráľovskom
330 VI,27 | kráľovskom kňazstve", ktoré je všeobecné, sa vyjadruje
331 VI,27 | Cirkev neprenášali - hoci je ona "ustanovizňou" zloženou
332 VI,27 | celá táto štruktúra je zameraná na posvätenie údov
333 VI,27 | Svätom", lebo "Božia láska je rozliata v našich srdciach
334 VI,27 | že v hierarchii svätosti je vlastne "žena", Mária z
335 VI,27 | dokonalosť, vďaka ktorej je nepoškvrnená a bez vrásky" (
336 VI,27 | možno povedať, že Cirkev je súčasne "mariánska" i "apoštolsko-petrovská".55~
337 VI,27(55)| takisto - ak nie ešte viac... je základným a prvoradým pre
338 VI,27(55)| prvoradým pre Cirkev, nakoľko je to ráz apoštolský a petrovský,
339 VI,27(55)| Mariánsky ráz Cirkvi je prvší ako ráz petrovský,
340 VI,27(55)| hriechom, sú údmi Cirkvi, ktorá je ?svätá, pozostávajúca z
341 VI,27(55)| že ich trojnásobná úloha je určená iba na to, aby usmerňovala
342 VI,27(55)| teológ našich čias: ?Mária je kráľovnou apoštolov, ale
343 VII | VII.~NAJVÄČŠIA JE LÁSKA~
344 VII,28 | cieľ celej ľudskej histórie je v jej Pánovi a Majstrovi.
345 VII,28 | základ v Kristovi a ten je vždy ten istý, včera i dnes
346 VII,28 | nepodliehajú zmene", a ktorých je on sám "verným svedkom" (
347 VII,29 | základe odvekého Božieho plánu je to žena, v ktorej nachádza
348 VII,29 | Vo vnútornom Božom živote je Duch Svätý osobnou hypostázou
349 VII,29 | stvorené. Táto láska, ktorá je z Boha, sa udeľuje stvoreniam: "
350 VII,29 | stvoreniam: "Božia láska je rozliata v našich srdciach
351 VII,29 | žene ako neveste. Ženích je ten, ktorý miluje. Nevesta
352 VII,29 | ten, ktorý miluje. Nevesta je milovaná: je tou, ktorá
353 VII,29 | miluje. Nevesta je milovaná: je tou, ktorá skusuje lásku,
354 VII,29 | meria poriadkom lásky, ktorý je v podstate poriadkom spravodlivosti
355 VII,29 | milovaná. Toto tvrdenie je v prvom rade povahy ontologickej,
356 VII,29 | tvrdenie povahy etickej. Láska je ontologickou a etickou požiadavkou
357 VII,29 | láska zodpovedá tomu, pre čo je osobou. Týmto spôsobom sa
358 VII,29 | Korinťanom: "No najväčšia z nich je láska" (13,13).~Nie je možné
359 VII,29 | nich je láska" (13,13).~Nie je možné dať plnú a adekvátnu
360 VII,29 | primát. Keď hovoríme, že žena je tá, ktorá prijíma lásku,
361 VII,29 | rôzniacom sa kontexte žena je zvláštnou hodnotou ako ľudská
362 VII,29 | Nevesty hovorí o láske, akou je každý človek milovaný Bohom
363 VII,29 | logiky textu vlastne žena je vyjaviteľkou tejto pravdy
364 VII,29 | tejto pravdy pre všetkých: Je nevestou. Tento profetický
365 VII,29 | Panne, Božej Matke. V nej je tiež najplnšie a najpriamejšie
366 VII,30 | vatikánsky koncil: "Človek je jediným stvorením na zemi,
367 VII,30 | perspektíve sveta a človeka, ako je to naznačené v Apokalypse. 60
368 VII,30 | naznačené v Apokalypse. 60 Je to "Žena odetá slnkom",
369 VII,30 | biblického predobrazu "Ženy" je od počiatku až do konca
370 VII,30 | vpísaný boj so zlom a so Zlým. Je to boj o človeka, o jeho
371 VII,30 | predobraz "Ženy" ukazuje, aký je správny poriadok lásky,
372 VII,30 | epoch až po naše dni.~Žena je silná vedomím tohoto zverenia,
373 VII,30 | pre človeka, pre to, čo je podstatne ľudské. V tomto
374 VII,30 | každej situácii: preto, že je človekom! A preto, že "najväčšia
375 VII,30 | A preto, že "najväčšia je láska" (1Kor 13,13).~Preto
376 VII,30 | povolanie ženy, ako aj to, čo je tu nemeniteľné a vždy aktuálne,
377 VII,30 | základ v Kristovi, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky".61
378 VII,30 | včera, dnes i naveky".61 Ak je človek osobitným spôsobom
379 VII,30 | porov. 1Pt 2,9), ktoré je bohatstvom, aké dal ľuďom?
380 VII,30 | tá pravda, že "najväčšia je láska" (1Kor 13,13).~
381 Zaver,31 | človekom v rodine, ktorá je základným znakom ľudského
382 Zaver,31 | pútničkami na tejto zemi, ktorá je v čase "otčinou" ľudí a
|