Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | tohto posolstva zhrňujú to, čo už Koncil vyjadril predovšetkým
2 Uvod,1 | štruktúry kresťanstva, a to v takej miere, že dosiaľ
3 Uvod,2 | nastoliť túto tému, ako to jasne vysvitá aj z encykliky
4 Uvod,2 | vznešené povolanie - ako to učí Koncil. 12 Či v "tom
5 I,3 | sme" (porov. Sk 17,28). To je Boh, ktorý "mnoho ráz
6 I,3 | Najvyššieho." - "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" - "
7 I,3 | viery Starého zákona na to sa nemohlo ani pomyslieť.
8 I,3 | zatônil", mohla prijať to, čo je "nemožné u ľudí,
9 I,4 | zachováva slobodu ľudskej vôle. To isté sa stalo v Nazarete
10 I,5 | odohráva medzi osobami; je to rozhovor. Tento rozhovor
11 I,5 | kecharitoméne). Ale milosť, to jest nadprirodzená Božia
12 II,6 | vidno ako "jednotu dvoch", a to znamená prekonanie pôvodnej
13 II,7 | zjednotení s druhým "ja". To zasa je prípravou na ono
14 II,7 | prvých stranách Biblie sa to nehovorí priamo. Celý Starý
15 II,7 | čom hovorí Kniha Genezis. To, že človek stvorený ako
16 II,7 | obrazom Božím, znamená nielen to, že každý z nich jednotlivo
17 II,7 | slobodnou vôľou; znamená to tiež, že muž a žena stvorení
18 II,7 | tak predstavovať vo svete to spoločenstvo lásky, ktoré
19 II,7 | osobami, poukazuje aj na to, že v stvorení človeka je
20 II,7 | pomocou", biblický kontext to zdôrazňuje predovšetkým
21 II,7 | preto, že sú ľudské osoby. To im určitým spôsobom umožňuje
22 II,7 | rozvíja a vzájomne doplňuje to, čo je výhradne "mužské"
23 II,7 | výhradne "ženské". Totiž Boh to chce. Biblické texty počínajúc
24 II,7 | nájsť seba samého"); a to sa nemôže uskutočniť, iba
25 II,7 | podobu tohto Boha, znamená to isté ako povedať, že aj
26 II,7 | ženu ako na muža, ktorí to uskutočňujú každý podľa
27 II,8 | obraze" a o "Božej podobe", a to hneď na začiatku Svätého
28 II,8 | istým antropomorfizmom, to je preto, že človek je "
29 III,9 | stvoril ako muža a ženu. Je to tiež hriech prarodičov,
30 III,9 | Genezis (hl. 3) poukazuje na to slovami, ktoré jasne opisujú
31 III,9 | človeka "zmenšuje", ako to pripomína aj Druhý vatikánsky
32 III,10 | majú "v jednote dvoch", a to je na ujmu najmä ženy, pretože
33 III,10 | pravú "jednotu dvoch", ako to zodpovedá dôstojnosti ľudskej
34 III,10 | čo "ponižuje" človeka, a to nielen urazeného, ale aj
35 III,10 | mužských vlastností, lebo by sa to protivilo jej ženskej "originalite".~
36 III,10 | naopak, neznešvári a nestratí to, čo je jej vlastnou vznešenosťou.
37 III,11 | všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré" (Gn 1,31).
38 III,11(35)| I. H. Newman, A Letter to the rev. E. B. Pusey, Lomgmans,
39 III,11 | každej osobitne.~Aby sme to pochopili, môžu nám poslúžiť
40 III,11 | Veľké veci mi urobil": je to objavenie celej vznešenosti,
41 IV,12 | osobe Krista spoznávame aj to, čo skutočnosť vykúpenia
42 IV,12 | zodpovedá jej postaveniu. To často vzbudzovalo úžas,
43 IV,12 | vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že
44 IV,12 | čo sa ho dotýka, že je to hriešnica" (Lk 7,39). Ešte
45 IV,12 | manželky; ale od počiatku to tak nebolo" (Mt 19,8). Ježiš
46 IV,12 | potvrdzujú tento "ethos". Je to "ethos" evanjelia, "ethos"
47 IV,13 | zvykom.~Ešte výraznejšie sa to javí v prípade žien, ktoré
48 IV,13 | vyzná ho ako Mesiáša a ide to oznámiť aj svojim spoluobčanom.
49 IV,14 | na vlastné hriechy, ako to bolo v opísanom prípade.
50 IV,14 | hriech", ale ona odpyká, a to sama). Koľko ráz ostane
51 IV,15 | hriešnica, a povedal jej to, zhovára sa s ňou o najvznešenejších
52 IV,15 | je v tomto: oná "žena", a to "žena-hriešnica", stáva
53 IV,15 | porov. Jn 4,39-42). Je to novota, ak si uvážime postoj,
54 IV,15 | odpoveď mysle a srdca. Tak to je aj v prípade onej ženy "
55 IV,15 | tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím
56 IV,15 | veľmi milujú". Predtým to boli na bolestnej ceste
57 IV,16 | Treba tiež povedať, že sa to potvrdzuje najmä vo vzťahu
58 IV,16 | veľkonočnému tajomstvu, a to nielen pri kríži, ale aj
59 IV,16 | sa síce domnieva, že je to záhradník, ale hneď ho spozná,
60 IV,16 | porov. Sk 2,17).~Všetko to, čo dosiaľ bolo povedané
61 IV,16 | nadobúda nový rozmer aj to, čo je osobitne ženské,
62 IV,16 | je osobitne ženské, a je to rozmer oných "veľkých Božích
63 V,17 | ihneď sa spytuje: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" (
64 V,17 | Svätý zostúpi na teba". To akoby jej povedal: Tvoje
65 V,17 | najvyššieho, ti dáva jedine Boh, a to spôsobom, ktorý len on pozná.
66 V,18 | poukazuje podstatným spôsobom na to, čo značí byť človekom,
67 V,18 | tejto téme rozličné vedy, to je prínosom a má svoju závažnosť,
68 V,18 | Takto by uniklo, žiaľ, to, čo neodlučiteľne patrí
69 V,18 | rodičom dieťa. U ženy sa to zvlášť spája s jej úprimným "
70 V,18 | otcovstvom muža sa odzrkadľuje to večné tajomstvo plodenia,
71 V,18 | ľudského dynamizmu rodičovstva. To platí aj pre obdobie po
72 V,19 | ochotná vôľa "zachovávať" to isté slovo, keďže je to
73 V,19 | to isté slovo, keďže je to slovo "večného života" (
74 V,19 | večného života" (Jn 6,68). Veď to narodení z pozemských matiek,
75 V,19 | hovorí aj o radosti. Je to "radosť, že prišiel na svet
76 V,20 | hneď poznamenali: "Keď je to takto medzi mužom a ženou,
77 V,20 | Bohom. Potom doloží: "Kto to môže pochopiť, nech pochopí" (
78 V,20 | čo sa na vec pýtali, a sú to mužovia. Jednako však Kristova
79 V,20 | nové vedomie viery. Kristus to zdôrazňuje dva razy: "Kto
80 V,20 | zdôrazňuje dva razy: "Kto to môže pochopiť, nech pochopí." -
81 V,20 | pochopiť, nech pochopí." - To však chápu iba tí, "ktorým
82 V,20 | chápu iba tí, "ktorým je to dané" (Mt 19,11). V Márii
83 V,20 | sa pýtala anjela: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám" (
84 V,20 | Že sa stala Božou matkou, to bolo úplne nepredvídanou
85 V,20 | izraelských žien. Márii sa to udeľuje ako dar samého Boha.
86 V,20 | základe evanjeliových rád, a to zvlášť rady čistoty, chudoby
87 V,21 | povolaním určitej osoby, a to osoby konkrétnej a neopakovateľnej.
88 V,21 | materstva k panenstvu, ako sme to už vyššie zdôraznili, ale
89 V,21 | dvoch rozličných cestách - to jest vo dvojakom povolaní
90 V,22 | porov. Sk 2,11). A nielen to. Práve vzhľadom na tie "
91 V,22 | cíti potrebu odvolať sa na to, čo je bytostne ženské,
92 V,22 | apoštolskej služby. Tak to robí Pavol z Tarzu, keď
93 V,22 | bez patričného ohľadu na to, čo je "ženské". Podobne
94 V,22(47) | širokom rozsahu, o Panne Márii to vieme z jediného prípadu;
95 V,22(47) | raz a osobitným spôsobom, to sa stáva v panenskej matke
96 VI,23 | neveste, poukazujúc súčasne na to, ako sa táto pravda zakoreňuje
97 VI,23 | 1,27; 2,24) poukazuje na to, že celý "ethos" vzájomných
98 VI,23 | prenáša do Nového zákona to, čo bolo obsiahnuté už v
99 VI,23 | potvrdzuje v celej plnosti to, že Cirkev je Kristovou
100 VI,24 | mieste je plne zachytené to, čo tvorí celý Kristov "
101 VI,24 | Kristovej" (porov. Ef 5,21), a to tým viac, že muž sa nazýva "
102 VI,24 | dávnemu" zrejme "nové": je to evanjeliová novosť. Nachádzame
103 VI,24 | súčasne prichádza k slovu aj to, čo je "dávne", zakorenené
104 VI,24 | vykúpenia.~Súčasne však to vedomie, že v manželstve
105 VI,24 | konaní, v obyčajoch. Je to výzva, ktorá sa odvtedy
106 VI,24 | Apoštol napísal nielen to, že: "V Kristu Ježišovi
107 VI,24 | koľko pokolení bolo treba na to, aby sa táto zásada uskutočnila
108 VI,25 | veľkého tajomstva". Je to rozmer symbolický. Ak láska
109 VI,25 | Bohom celej zeme" (Iz 54,5). To isté sa vzťahuje tiež na
110 VI,25 | miesto nepodobnosti.~Ľahko to spozorujeme, keď vezmeme
111 VI,25 | vzťahuje aj "mužské" na to, čo je "ženské" - keďže
112 VI,25 | pojmu "nevesty". Nemôže to prekvapovať, lebo Apoštol,
113 VI,25 | realizuje príkladným spôsobom to, čo sa v Liste Efezanom
114 VI,26 | svojich apoštolov, urobil to úplne slobodným a suverénnym
115 VI,26 | suverénnym spôsobom. Urobil to s tou istou slobodou, s
116 VI,26 | zjednotený ako Ženích s Nevestou. To všetko je obsiahnuté v Liste
117 VI,27 | Kristovi a tým, ktorí o to žiadajú, majú odôvodniť
118 VI,27 | Ženícha, Vykupiteľa sveta. To sa vzťahuje na všetkých
119 VI,27 | ako na mužov, vzťahuje sa to rovnako aj na tých, ktorí
120 VI,27 | lásky na dar Ženícha, robiac to "v Duchu Svätom", lebo "
121 VI,27 | Timoteja (porov. 2Tim 1,5).~To isté sa opakuje v priebehu
122 VI,27 | celého Božieho ľudu. Sú to postavy svätých mučeníc,
123 VI,27(55) | prvoradým pre Cirkev, nakoľko je to ráz apoštolský a petrovský,
124 VI,27(55) | Petra samého a apoštolov, a to nielen preto, že Peter a
125 VI,27(55) | trojnásobná úloha je určená iba na to, aby usmerňovala Cirkev
126 VII,29 | nadobúda plnú výraznosť to, čo rozhoduje o dôstojnosti
127 VII,29 | odvekého Božieho plánu je to žena, v ktorej nachádza
128 VII,29 | stvorení zvláštne podmienky pre to, aby "bola Božia láska rozliata
129 VII,29 | vzhľadom na jej ženskosť. To sa vzťahuje na všetky ženy
130 VII,30 | sveta a človeka, ako je to naznačené v Apokalypse. 60
131 VII,30 | naznačené v Apokalypse. 60 Je to "Žena odetá slnkom", s mesiacom
132 VII,30 | boj so zlom a so Zlým. Je to boj o človeka, o jeho pravdivé
133 VII,30 | ocitnúť. Toto vedomie a to zásadné povolanie hovoria
134 VII,30 | dostáva od samého Boha a to ju robí "statočnou", posilňuje
135 VII,30 | citlivosti pre človeka, pre to, čo je podstatne ľudské.
136 VII,30 | a povolanie ženy, ako aj to, čo je tu nemeniteľné a
137 VII,30 | spôsobom Bohom zverený žene, či to tiež súčasne neznamená,
138 Zaver,31 | vo vnútri" "Božieho daru" to, čo on, Stvoriteľ a Vykupiteľ
139 Zaver,31 | Ženy" a za každú ženu - za to, čo tvorí večný rozmer jej
|