Chapter,  Paragraph

 1 Uvod,1  |        čias~1. Dôstojnosť ženy a jej povolanie, hoci boli stále
 2 Uvod,1  |         dosiaľ neboli asi všetky jej schopnosti ešte vyjadrené." 8~
 3 Uvod,1  | povolania ženy, môžeme hovoriť o jej účinnej prítomnosti v Cirkvi
 4  I,3    |          nemenuje Ježišovu Matku jej vlastným menom "Mária",
 5  I,4    |      táto dôstojnosť dáva najavo jej povýšenie k spojeniu s Bohom
 6  I,5    |          ako vlastné", čo "tvorí jej ženskosť". Tu vlastne do
 7  I,5    |          postoj voči daru, ktorý jej Boh zjavil, a povie: "Hľa,
 8 II,6    |         v biblickej reči znamená jej podstatnú totožnosť s mužom,
 9 II,7    |          a že muž taktiež má byť jej "pomocou", biblický kontext
10 II,8    |       vlastnosť biblickej reči a jej antropomorfický štýl rozprávania
11 III,10  |          lebo by sa to protivilo jej ženskej "originalite".~Jestvuje
12 III,10  |  neznešvári a nestratí to, čo je jej vlastnou vznešenosťou. Táto
13 III,10  |      vlastnou vznešenosťou. Táto jej vznešenosť je totiž vysoká.
14 III,11  |        medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape
15 III,11  |        sa bezpochyby vzťahujú na jej počatie syna, ktorý je "
16 III,11  |         každej ženy a stvárňovať jej povolanie a život.~
17 IV,12   |     dôstojnosť a povolanie ženy. Jej význam jasnejšie vyniká
18 IV,12   |  povolania ženy, ktoré zodpovedá jej postaveniu. To často vzbudzovalo
19 IV,12   |        aj otázka o práve ženy, o jej postavení v manželstve,
20 IV,12   |        postavení v manželstve, o jej dôstojnosti. Spoludiskutéri
21 IV,12   |    nevšímal si dostatočne ženu a jej dôstojnosť, ktorú "ethos"
22 IV,13   |        nikoho dotknúť, lebo vraj jej dotyk "poškvrňoval" človeka.
23 IV,13   |        sa Ježišovej pochvaly pre jej veľkú vieru: "Dcéra, tvoja
24 IV,13   |          milosrdenstva: "Bolo mu jej ľúto a povedal: Neplač!" (
25 IV,13   |      zbadala, že pozná tajomstvá jej života, vyzná ho ako Mesiáša
26 IV,13   |      ktorý ju priviedol k tomuto jej vyznaniu, je jeden z najkrajších
27 IV,13   |       povie o nej: "Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi
28 IV,14   |     mimoriadne výstižný. Napokon jej Ježiš povie: "Choď a už
29 IV,14   |        svojím hriechom", kým za "jej" hriechom sa skrýva muž
30 IV,14   |        od "počiatku" vštepený do jej "ethosu".~Významný je spôsob,
31 IV,14   |         Boh zveril ženu mužovi s jej ženskou svojráznosťou a
32 IV,14   |        ženskou svojráznosťou a s jej možnosťou materstva? Taktiež
33 IV,14   |         úcty voči žene, patriacu jej dôstojnosti, jej materstvu,
34 IV,14   |        patriacu jej dôstojnosti, jej materstvu, jej povolaniu.
35 IV,14   |      dôstojnosti, jej materstvu, jej povolaniu. Tie isté slová
36 IV,15   |          je hriešnica, a povedal jej to, zhovára sa s ňou o najvznešenejších
37 IV,15   |       Božích tajomstvách. Hovorí jej o nesmiernej Božej láske,
38 IV,15   |      života" (Jn 4,14). - Hovorí jej o Bohu, ktorý je duch, a
39 IV,15   |         porov. Jn 4,24). Napokon jej zjavuje, že on je ten Izraelu
40 IV,15   |            Ježiš mal rád Martu a jej sestru (Máriu) a Lazára" (
41 IV,15   |         pri vzkriesení." - Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie
42 IV,15   |      hriešnice" v dome farizeja; jej počínanie Ježiš použije,
43 IV,15   |          hriechov: "Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi
44 IV,15   |  príležitosti Ježiš bráni ženu a jej gesto pred šomraním apoštolov,
45 IV,15   |      toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom,
46 IV,16   |         charakteristických rysov jej ženskosti. Treba tiež povedať,
47 IV,16   |         čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: Už ma nedrž, veď
48 IV,16   |           Videla som Pána - a že jej toto povedal: (Jn 20,16-
49  V,17   |       zostúpi na teba". To akoby jej povedal: Tvoje materstvo
50  V,18   |       ženského tela a celý súhrn jej orgánov sú uspôsobené na
51  V,18   |  bio-fyziologické štúdium ženy a jej materstva. Takýto "zúžený"
52  V,18   |        ženy sa to zvlášť spája s jej úprimným "sebadarom". Slová
53  V,18   |          porodila som ti dieťa"; jej slová zároveň znamenajú "
54  V,18   |          sa doslovne živí silami jej tela i ducha. Preto si muž
55  V,19   |        prednosť pred mužom. Hoci jej materstvo (predovšetkým
56  V,19   |        ako "pasivita"; v nej a v jej organizme "sa odohráva"
57  V,19   |     potvrdenie. - Hľa, v nej a v jej materskej odpovedi "fiat" ("
58  V,19   |        Najvyššieho" pre ňu a pre jej panenské a materské "fiat"
59  V,19   |     ktoré si požíval"? - A Ježiš jej odvetil: "Skôr sú blahoslavení
60  V,19   |         je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí
61  V,19   |          o žene, ktorá trpí, keď jej nadišiel čas porodiť dieťa,
62  V,20   |       ktorom nachádza potvrdenie jej dôstojnosť v pripodobnení
63  V,20   |       božskému Ženíchovi, a toto jej sebaodovzdanie je zamerané
64  V,21   |   niekedy vyžadovať veľké obety, jej zároveň otvára cestu k inému
65  V,21   |       panenstvo nepozbavuje ženu jej vzácnych ženských vlastností.
66  V,21   |     ktorí sa nachádzajú v okruhu jej pôsobnosti. V manželstve
67  V,21   |         matkou detí narodených z jej lona.~Bodom, z ktorého vychádza
68  V,21   |          hlbokú vnútornú jednotu jej bytia ako osoby.~
69  V,22   |        Cirkev, ktorá kontempluje jej tajomnú svätosť, nasleduje
70  V,22   |       tajomnú svätosť, nasleduje jej lásku a verne plní vôľu
71  V,22   |     porozumieť tajomstvo Cirkvi, jej skutočnosť, jej podstatnú
72  V,22   |          Cirkvi, jej skutočnosť, jej podstatnú životnosť bez
73 VI,26   |         a ženou.~Ak Kristus, pri jej ustanovení, spojil Eucharistiu
74 VI,27   |     význam pre chápanie Cirkvi v jej vlastnej podstate, aby sa
75 VI,27   |    všetkých na ceste svätosti; v jej osobe Cirkev "už dosiahla
76 VI,27   |        brániac dôstojnosť ženy a jej povolania, vyjadrila úctu
77 VII,28  |     kladený na dôstojnosť ženy a jej povolanie, akým sa vyznačujú
78 VII,28  |      celej ľudskej histórie je v jej Pánovi a Majstrovi. Okrem
79 VII,28  |          s dôstojnosťou ženy a s jej povolaním na pozadí premien
80 VII,29  |       ženy a súčasne tiež otázku jej povolania: dôstojnosť ženy
81 VII,29  |    otázku o dôstojnosti ženy a o jej povolaní bez odvolania sa
82 VII,29  |      konkrétna osoba vzhľadom na jej ženskosť. To sa vzťahuje
83 VII,29  |         akých žije, nezávisle od jej duchovných, psychických
84 VII,29  |    osobitný "profetizmus" ženy v jej ženskosti. Analógia Ženícha
85 VII,29  |      Tento profetický rys ženy v jej ženskosti nachádza svoje
86 VII,30  |         starý had" chce zhltnúť "jej dieťa". Ak čítame v tomto
87 VII,30  |        svete.~Morálna sila ženy, jej duchovná moc sa spája s
88 VII,30  |          spája s vedomím, že Boh jej osobitným spôsobom zveruje
89 VII,30  |     spôsobom na ženu - práve pre jej ženskosť - a ono osobitným
90 VII,30  |        spôsobom rozhoduje tiež o jej povolaní.~Vďaka tomuto vedomiu
91 VII,30  |     zverenia, silná tým, že Boh "jej zveruje človeka" vždy a
92 VII,30  |      robí "statočnou", posilňuje jej povolanie. Tiež takýmto
93 Zaver,31|          a voči povolaniu, ktoré jej umožňuje mať účasť na jeho
94 Zaver,31|        to, čo tvorí večný rozmer jej ženskej dôstojnosti, za "
95 Zaver,31|        ovocie" v roku, ktorý sme jej zasvätili na prahu tretieho