Chapter, Paragraph
1 Uvod,1(4)| Pápež Pius XII, Príhovor k delegátkam kresťanských
2 Uvod,1(4)| 1945), 284-295; Príhovor k delegátkam na Stretnutí
3 Uvod,1(8)| Pápež Pavol VI., Príhovor k účastníčkam na Národnom
4 Uvod,2 | uberáme ku koncu druhého a k začiatku tretieho tisícročia
5 I,3 | Táto udalosť nás vedie k ťažisku dejín človeka na
6 I,3 | utrpenia, aká cesta vedie k opravdivému šťastiu, čo
7 I,3 | poslednom čase prehovoril k nám ústami Syna (porov.
8 I,3 | v Duchu Svätom prístup k Otcovi a účasť na Božej
9 I,3 | zvestovaní nachádzame úvod k onej rozhodnej odpovedi,
10 I,4 | dáva najavo jej povýšenie k spojeniu s Bohom v Ježišovi
11 I,4 | nadprirodzené predurčenie k spojeniu každého človeka
12 II,7 | Človečenstvo znamená povolanie k medziosobnému spoločenstvu.
13 II,7 | Keď sa Pán Ježiš modlí k Otcovi ?aby všetci jedno
14 II,7 | Tieto dva rozmery dospejú k svojmu vrcholu v postave
15 II,8 | Žalmoch Boh sa prirovnáva k starostlivej matke: "Ako
16 II,8 | charakteristiky, aká patrí k ľudskému otcovstvu. Len
17 III,9 | počiatok povolania oboch k účasti na vnútornom živote
18 III,9 | personarum") a napokon v pomere k vonkajšiemu svetu, k prírode.~
19 III,9 | pomere k vonkajšiemu svetu, k prírode.~Biblický opis prvého
20 III,9 | zaobstarávať veci potrebné k živobytiu (porov. Gn 3,17-
21 III,9 | Bohom, čo usmerňuje človeka k onej základnej jednote,
22 III,9 | základnej jednote, ktorá patrí k intímnej "povahe" tajomstva
23 III,11 | človeka.~Prirovnanie Evy k Márii je stále prítomné
24 III,11 | vykúpenia. Prirovnanie Evy k Márii možno chápať aj v
25 III,11 | spája s prirovnaním Evy k Márii. Ak sa o Márii píše
26 III,11 | Genezis (3,16), a návrat k "začiatku", v ktorom "žena"
27 IV,12 | otca a matku" a pripúta sa k svojej manželke, aby boli
28 IV,13 | ťa uzdravila" (Mk 5,34). K týmto sa druží Jairova dcéra,
29 IV,13 | Rozhovor, ktorý ju priviedol k tomuto jej vyznaniu, je
30 IV,13 | vari najvýrečnejší. Privedú k nemu ženu, pristihnutú pri
31 IV,14 | cudzoložstve~14. Ježiš pristupuje k historickému a konkrétnemu
32 IV,14 | Správne sa Ježiš vracia k mužovej povinnosti. Teraz
33 IV,15 | rozhovor s Martou patrí k najvýznamnejším v evanjeliu.~
34 IV,16 | potvrdzuje najmä vo vzťahu k veľkonočnému tajomstvu,
35 IV,16 | veď som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim
36 IV,16 | nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im:
37 IV,16 | a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a k vášmu Otcovi,
38 IV,16 | Vystupujem k môjmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k môjmu Bohu
39 IV,16 | Otcovi a k vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a k vášmu Bohu. -
40 IV,16 | vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a k vášmu Bohu. - Mária Magdaléna
41 IV,16 | povedané o Ježišovom vzťahu k ženám, potvrdzuje a objasňuje
42 IV,16(38)| Máriu Magdalénu) poslal k apoštolom ako apoštolku
43 V,18 | osobe nám otvára aj cestu k plnému pochopeniu materstva
44 V,18 | manželskom zväzku sa otvára k daru nového života, nového
45 V,18 | ženy. Čímkoľvek prispievajú k tejto téme rozličné vedy,
46 V,18 | čo neodlučiteľne patrí k podstate veci, lebo materstvo -
47 V,18 | A ak žena, vedená láskou k mužovi, povie "porodila
48 V,18 | najmä v prvých rokoch. K celkovej výchove dieťaťa
49 V,19 | 3. Materstvo vo vzťahu k Zmluve~19. Do našej úvahy
50 V,19 | materstvo ženy, vždy má vzťah k Zmluve, ktorú Boh uzavrel
51 V,19 | už telesne a či duševne. K tejto bolesti značne prispieva
52 V,20 | Krista materstvo sa druží k panenstvu, ale aj sa od
53 V,20 | dôstojnosť v pripodobnení k Panne z Nazareta. Evanjelium
54 V,20 | musíme sa znova vrátiť k základnej myšlienke kresťanskej
55 V,20 | rehoľnom stave.~Vrodený sklon k zasnúbeniu, jestvujúci v
56 V,20 | lásku, nájde v povolaní k panenstvu na prvom mieste
57 V,20 | sebaodovzdanie je zamerané k spojeniu celkom duchovnej
58 V,21 | jej zároveň otvára cestu k inému druhu materstva, ktoré
59 V,21 | jestvujú aj iné formy povolania k panenstvu pre Božie kráľovstvo,
60 V,21 | smeruje nielen od materstva k panenstvu, ako sme to už
61 V,21 | zdôraznili, ale aj od panenstva k manželstvu ako k tej forme
62 V,21 | panenstva k manželstvu ako k tej forme povolania ženy,
63 V,22 | podľa Ducha" vo vzťahu k synom a dcéram ľudského
64 V,22 | od Stvorenia, cez hriech k Vykúpeniu. Týmto spôsobom
65 V,22 | plne porozumieť vo vzťahu k celým dejinám človeka, tak
66 VI,23 | otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja
67 VI,23 | dvoch", sú obaja povolaní k láske, ktorá má zásnubný
68 VI,23 | lásky medzi mužom a ženou k tajomstvu Krista a Cirkvi.
69 VI,23 | prostredníctvom podobnosti lásky muža k žene. Tou ženou-nevestou
70 VI,24 | celý Kristov "štýl" vzťahu k manželke a analogicky by
71 VI,24 | mal správať muž vo vzťahu k žene v každej situácii.
72 VI,24 | Toto vlastne je vo vzťahu k "dávnemu" zrejme "nové":
73 VI,24 | hoci súčasne prichádza k slovu aj to, čo je "dávne",
74 VI,25 | symbolický. Ak láska Boha k človeku, k vyvolenému ľudu
75 VI,25 | Ak láska Boha k človeku, k vyvolenému ľudu Izraelovi
76 VI,25 | predstavená ako láska ženícha k neveste, táto analógia vyjadruje "
77 VI,25 | z tejto zásnubnej lásky k človeku prekročil všetky
78 VI,25 | vyjadril svoju božskú lásku k Izraelu, k Cirkvi, ku všetkým
79 VI,25 | božskú lásku k Izraelu, k Cirkvi, ku všetkým ľuďom.
80 VI,25 | hovoria o vzťahu Krista k ženám, prichádzame k záveru,
81 VI,25 | Krista k ženám, prichádzame k záveru, že ako muž, syn
82 VI,25 | stvorenia. V Kristovom vzťahu k žene sa realizuje príkladným
83 VI,26 | zásnubnom vzťahu Krista k Cirkvi, možno tiež správnym
84 VI,26 | Krista-Ženícha vo vzťahu k Cirkvi-Neveste. Toto sa
85 VI,26(50)| otázke pripustenia žien k služobnému kňazstvu (15.
86 VI,27 | Cirkvi sú všetci pozvaní k tomu, aby - ako Nevesta -
87 VI,27(55)| aby usmerňovala Cirkev k onej dokonalej svätosti,
88 VII,28 | iba vtedy, ak sa vrátime k základom, ktoré sa nachádzajú
89 VII,28 | sa nachádzajú v Kristovi, k tým pravdám a hodnotám, "
90 VII,28 | spôsob konania by viedol k otáznym, ak nie dokonca
91 VII,28 | otáznym, ak nie dokonca k mylným a zvodným výsledkom.~
92 VII,29 | Rim 5,5).~Povolanie ženy k životu vedľa muža ("jemu
|