100-ekono | emanc-namah | naneb-pocin | pocit-rozny | rozob-uzatv | uzavr-zomre | zorac-zried
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
1 III,11(35)| Justín, Dial cum Thryph. 100: PG 6, 709-712; sv. Irenej,
2 V,22(47) | Augustín, Sermo 192, 2: PL 38, 1012; Sermo 195, 2: PL 33, 1018;
3 Uvod,1(8) | di Paolo VI, XIV (1976), 1017.~
4 V,22(47) | 1012; Sermo 195, 2: PL 33, 1018; Sermo 25,8: PL 46, 938;
5 III,11(34)| Augustín, Enarr. in Ps. 103, s. 4,6: CCL 40, 1525.~
6 VI,26(50) | októbra 1977): AAS 69 (1077, 98-116.~
7 III,11(35)| 335; Sermo 232, 2: PL 38, 1108; Kard. I. H. Newman, A Letter
8 IV,16(38) | svojho nanebovstúpenia" (PL 112, 1474). "Stala sa apoštolkou
9 V,20(42) | Insegnamenti V, 1, 1982, 1126-1131 a 1175-1179.~
10 V,20(42) | Insegnamenti V, 1, 1982, 1126-1131 a 1175-1179.~
11 VI,26(50) | 1977): AAS 69 (1077, 98-116.~
12 I,3(16) | Zvestovania Panne Márii: PG 10, 1169. Porov. aj sv. Andrej z
13 V,20(42) | V, 1, 1982, 1126-1131 a 1175-1179.~
14 V,20(42) | 1982, 1126-1131 a 1175-1179.~
15 III,9(30) | Naz., De Virg. 12; S.Ch.: 119, 404-419; De beat. VI: PG
16 V,22(47) | 1987), 42-44 a poznámky 117-127: 1. men., 418-422. Porov.
17 III,9(30) | 419; De beat. VI: PG 44, 1272.~
18 II,6(24) | Alexandrijský, Paed. I, 4; S.Ch. 70, 128-131; sv. Augustín, Sermo
19 III,11(35)| dorrm. B.M.V., 3; S.Ch. 80, 130-135; Ezychius Jeruz., Sermo
20 III,10(33)| 309; sv. Augustín, Sermo 132, 2; PL 38, 735, Sermo 392,
21 II,6(23) | duabus naturis III: PL 64, 1343; porov. sv. Tomáš Akvniský,
22 III,11(35)| B.M.V., 3; S.Ch. 80, 130-135; Ezychius Jeruz., Sermo
23 II,7(25) | De hom. op. 5: PG 44, 137).~
24 V,22(43) | Izidor Španielsky, Allegoriae 139: PL 83, 117.~
25 III,11(35)| Sermo 5 in Deiparum: PG 93, 1464n; Tertulián, De carne Christi,
26 IV,16(38) | nanebovstúpenia" (PL 112, 1474). "Stala sa apoštolkou apoštolov,
27 III,11(34)| Ps. 103, s. 4,6: CCL 40, 1525.~
28 III,10(33)| 735, Sermo 392, 4: PL 39, 1711.~
29 II,6(22) | De hom. op., 16; PG 44, 180; In Cant. hom. 2: PG 44,
30 III,11(35)| Pusey, Lomgmans, London 1865; M. I. Scheeben, Handbuch
31 V,22(47) | Alexandrijský, Paed. 1,6: S.Ch. 70, 186n; sv. Ambróz, In Lc II, 7:
32 V,22(47) | 74; sv. Augustín, Sermo 192, 2: PL 38, 1012; Sermo 195,
33 III,11(35)| Zlat., In Ps. 44,7: PG 55, 193; sv. Ján Dam., Hom. 2 in
34 V,22(47) | 192, 2: PL 38, 1012; Sermo 195, 2: PL 33, 1018; Sermo 25,
35 Uvod,1(4) | katolíckych žien (24. apríla 1952): AAS 44, 420-424; a (29.
36 Uvod,1(1) | posolstvo ženám (8. decembra 1965): AAS 58 (1966), 13-14.~
37 Uvod,1(1) | decembra 1965): AAS 58 (1966), 13-14.~
38 Uvod,1 | účastníkov Biskupskej synody roku 1971 ustanovil mimoriadnu komisiu,
39 Uvod,1(7) | AAS 65 (1973), 284 n.~
40 VI,26(50) | služobnému kňazstvu (15. októbra 1977): AAS 69 (1077, 98-116.~
41 V,19(40) | Redemptoris Mater (25. marca 1978), 18.~
42 Zaver,31 | Petrovi dňa 15. augusta 1988 na slávnosť Nanebovzatia
43 VI,24(49) | Porov. Kol 3,18: 1Sol 3,1-6; Tit 2,4-5; Ef 5,22-
44 V,22(47) | Sermo 51,7-8: S.Ch. 339, 202-205).~
45 V,22(47) | Sermo 51,7-8: S.Ch. 339, 202-205).~
46 V,22(47) | 211; Sermo 26,2: PL 54, 213; Beda Ctihodný, In Lc I,
47 II,6(22) | 2-3; S.Ch. 153, 72-81 a 216-221; sv. Gregor Nazianský,
48 II,6(22) | S.Ch. 153, 72-81 a 216-221; sv. Gregor Nazianský, De
49 III,11(35)| 51 2-2: PL 38, 335; Sermo 232, 2: PL 38, 1108; Kard. I.
50 Uvod,2(11)| Insegnamenti II, 2 (1979), 234-236.~
51 III,11(35)| Dogmatik V/1 (Freiburg 1954), 243-266; V/2 (Freiburg 1954),
52 III,11(35)| 445; V, 19,1; S.Ch. 153, 248-251; sv. Cyril Jeruz., Catech.,
53 III,11(34)| 465; V, 21,1; S.Ch. 153, 260-265; sv. Epifan, Panar.
54 III,11(34)| V, 21,1; S.Ch. 153, 260-265; sv. Epifan, Panar. III,
55 III,11(35)| V/1 (Freiburg 1954), 243-266; V/2 (Freiburg 1954), 306-
56 Uvod,1(5) | apríla 1963): AAS 55 (1963), 267-268.~
57 Uvod,1(5) | 1963): AAS 55 (1963), 267-268.~
58 III,10(33)| Gregor Naz., Or. 37,6: PG 36, 290; sv. Hieronym, Ad Oceanum
59 VII,29(58)| VII, 10-X, 14; CCL 50, 284-291.~
60 Uvod,1(4) | 1945): AAS 37 (1945), 284-295; Príhovor k delegátkam na
61 I,3 | prirodzenosti" (porov. Ef 2,18; 2Pt 1,4). 15~Uprostred tejto
62 I,4(18) | 251) a v Chalcedonii (DS 301); znovu bola nastolená na
63 III,11(35)| 266; V/2 (Freiburg 1954), 306-499. Porov. Druhý vat. konc.,
64 III,10(33)| instit. virg. III, 16: PL 16,309; sv. Augustín, Sermo 132,
65 III,11(37)| instit. virg. V, 33: Pl 16, 313.~
66 V,22(43) | virg. XIV, 87-89: PL 16, 326-327; sv. Cyril Alexandrijský,
67 V,22(43) | XIV, 87-89: PL 16, 326-327; sv. Cyril Alexandrijský,
68 V,22(47) | Ctihodný, In Lc I, 2: PL 92, 330. "Obidve sú Matky - píše
69 II,6(24) | Sermo 51 II, 3: PL 38, 334-335.~
70 V,22(47) | druhú": (Sermo 51,7-8: S.Ch. 339, 202-205).~
71 III,10(33)| 132, 2; PL 38, 735, Sermo 392, 4: PL 39, 1711.~
72 III,9(30) | De Virg. 12; S.Ch.: 119, 404-419; De beat. VI: PG 44,
73 III,11(35)| Hieronym, Epist. 22,21: PL 22,408; sv. Augustín, Sermo 51
74 V,22(47) | poznámky 117-127: 1. men., 418-422. Porov. aj Klement Alexandrijský,
75 III,9(30) | Virg. 12; S.Ch.: 119, 404-419; De beat. VI: PG 44, 1272.~
76 Uvod,1(4) | 24. apríla 1952): AAS 44, 420-424; a (29. septembra 1957):
77 V,22(47) | poznámky 117-127: 1. men., 418-422. Porov. aj Klement Alexandrijský,
78 I,4 | ju slávnostne vyhlásil (r.431). 18 Tento koncil postavil
79 III,11(35)| haer. III, 22,4; S.Ch. 211, 438-445; V, 19,1; S.Ch. 153,
80 III,11(35)| III, 22,4; S.Ch. 211, 438-445; V, 19,1; S.Ch. 153, 248-
81 III,11(34)| haer. III, 23,7; S.Ch. 211, 462-465; V, 21,1; S.Ch. 153,
82 III,11(34)| III, 23,7; S.Ch. 211, 462-465; V, 21,1; S.Ch. 153, 260-
83 III,11(35)| V/2 (Freiburg 1954), 306-499. Porov. Druhý vat. konc.,
84 Zaver,31 | prejavy (porov. 1Kor 12,4n), ktoré v štedrej miere
85 III,11(35)| o Cirkvi Lumen gentium, 56.~
86 Uvod,1(1) | 8. decembra 1965): AAS 58 (1966), 13-14.~
87 Uvod,1(6) | septembra 1979): AAS 62 (1970), 590-596; vyhlásenie sv. Kataríny
88 Uvod,1(6) | 1979): AAS 62 (1970), 590-596; vyhlásenie sv. Kataríny
89 Uvod,1(2) | svete Gaudium et spes, 8; 9; 60.~
90 IV,16(38) | Evangelistas), Ed. Parmes X, 629.~
91 II,8 | potešení v Jeruzaleme" (66,13). - Aj v Žalmoch Boh
92 VII,30(60)| catech., srmo IV: PL 40, 661.~
93 Uvod,1(6) | októbra 1970): AAS 62 (1970), 673-678.~
94 Uvod,1(6) | 1970): AAS 62 (1970), 673-678.~
95 V,19 | slovo "večného života" (Jn 6,68). Veď to narodení z pozemských
96 III,10(33)| Oceanum ep. 77,3: PL 22,691; sv. Ambróz, De instit.
97 III,11(35)| Dial cum Thryph. 100: PG 6, 709-712; sv. Irenej, Adv haer.
98 III,11(35)| cum Thryph. 100: PG 6, 709-712; sv. Irenej, Adv haer. III,
99 II,6(22) | 1; V, 16,2-3; S.Ch. 153, 72-81 a 216-221; sv. Gregor
100 III,11(34)| Panar. III, 2,78: PG 42, 728-729: sv. Augustín, Enarr.
101 III,11(34)| Panar. III, 2,78: PG 42, 728-729: sv. Augustín, Enarr. in
102 III,10(33)| Augustín, Sermo 132, 2; PL 38, 735, Sermo 392, 4: PL 39, 1711.~
103 III,11(35)| Catech., 12.15: PG 33, 741; sv. Ján Zlat., In Ps. 44,
104 Uvod,2(9) | 25. marca 1987): 46, AAS 79 (1987), 424 n.~
105 III,11(35)| dorrm. B.M.V., 3; S.Ch. 80, 130-135; Ezychius Jeruz.,
106 II,6(22) | In Cant. hom. 2: PG 44, 805-808; sv. Augustín, In Ps.,
107 II,8(27) | aj Štvrtý lat. koncil (DS 806).~
108 II,6(22) | Cant. hom. 2: PG 44, 805-808; sv. Augustín, In Ps., 4,
109 II,6(22) | V, 16,2-3; S.Ch. 153, 72-81 a 216-221; sv. Gregor Nazianský,
110 V,22(43) | 74; De instit virg. XIV, 87-89: PL 16, 326-327; sv.
111 VII,30(60)| In Apoc. IV. 3-4: PL 17, 876; Ps. Augustinus, De symb.
112 II,6(24) | In Iesu Nave X, 9: PG 12, 878; Klement Alexandrijský,
113 V,22(43) | De instit virg. XIV, 87-89: PL 16, 326-327; sv. Cyril
114 III,11(35)| carne Christi, 17: CCL 2, 904n; sv. Hieronym, Epist. 22,
115 Uvod,1(4) | septembra 1957): AAS 49 (1957), 906-922.~
116 I,3(16) | preblahoslavenej Panne Márii: PG 97, 909.)~
117 V,22(47) | Ctihodný, In Lc I, 2: PL 92, 330. "Obidve sú Matky -
118 Uvod,1(4) | 1957): AAS 49 (1957), 906-922.~
119 III,11(35)| Sermo 5 in Deiparum: PG 93, 1464n; Tertulián, De carne
120 V,22(47) | 1018; Sermo 25,8: PL 46, 938; sv. Lev Veľký, Sermo 25,
121 I,3(16) | preblahoslavenej Panne Márii: PG 97, 909.)~
122 VI,26(50) | októbra 1977): AAS 69 (1077, 98-116.~
123 V,22(43) | Alexandrijský, Hom. 4: PG 77, 996; sv. Izidor Španielsky,
124 II,8 | Kristus oslovoval Otca "Abba, Otče" (Mk 14,36) a túto
125 III,11 | mužmi, ako je napríklad Noe, Abrahám, Mojžiš. No na začiatku
126 IV,13 | mužom dáva prímenie "syn Abrahámov". Cestou na Kalváriu Ježiš
127 IV,13 | žene. Zhrbenú ženu nazýva "Abrahámovou dcérou" (Lk 13,16), kým
128 VI,25 | vyzdvihol dôstojnosť "dcér Abrahámových" (porov. Lk 13,16), tú dôstojnosť,
129 V,18 | teoretický, ani definícia nie je abstraktná, lebo poukazuje podstatným
130 III,11 | prirodzenosť ako dedičstvo po Adamovi, čím sa stal vo všetkom
131 VII,29 | Nie je možné dať plnú a adekvátnu odpoveď na otázku o dôstojnosti
132 VII,28 | môžeme zvládnuť správnym a adekvátnym spôsobom iba vtedy, ak sa
133 Uvod,1 | prítomnom dokumente. Posynodálna adhortácia, ktorá bude uverejnená po
134 III,9 | Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi" (porov. Ef 1,4-6).
135 V,19 | pripomína aj povolanie a výzvu adresovanú na muža a na jeho otcovstvo.~
136 II,6(22) | Porov. sv. Irenej, Adversus haereses V, 6,1; V, 16,2-
137 I,4 | spojenia so živým Bohom, akého je schopná iba žena: spojenie
138 V,20 | adresovaný človekovi bez akéhokoľvek ohľadu na rozdielnosť pohlavia.~
139 IV,13 | poníženosť a pre veľkodušnosť, akej je schopné iba materinské
140 IV,12 | prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny" (Mt 19,3), teda
141 I,3 | národov sa stretáme s pojmom o akejsi tajomnej sile v priebehu
142 V,21 | panenskom stave. Nech je akokoľvek, nejde tu iba o komunitárny
143 Uvod,2 | Táto encyklika rozvíja a aktualizuje náuku Druhého vatikánskeho
144 VII,30 | je tu nemeniteľné a vždy aktuálne, lebo má "svoj definitívny
145 VI,27 | Rim 16,1), Priska s mužom Akvilom (porov. Rim 16,3; 2Tim 4,
146 II,6(23) | 1343; porov. sv. Tomáš Akvniský, Summa Theologiae Ia, q.
147 V,20 | neženiť sa" (Mt 19,10). Akýkoľvek význam vo vtedajšom zmýšľaní
148 VII,29 | dovoľuje uzatvárať súčasne na akýsi osobitný "profetizmus" ženy
149 V,22(43) | sv. Izidor Španielsky, Allegoriae 139: PL 83, 117.~
150 VI,27(55) | Pápež Ján Pavol II., Allocutio ad Patres cardinales Romanaeque
151 IV,13 | významnou je rozprava o almužne vdovy. Kým boháči hádzali
152 III,11 | do úst po Zvestovaní a po Alžbetinom pozdrave: "Veľké veci mi
153 VII,30(60)| Porov. Ad opera Sancti Ambrosii appendix, In Apoc. IV. 3-
154 VI,24 | štýl" vzťahu k manželke a analogicky by sa tak mal správať muž
155 VI,25 | sa ukazuje tiež vo veľkej analógii "nevesty" z Listu Efezanom.
156 VI,23 | je v celku jednou veľkou analógiou, musíme rozlišovať v ňom
157 VI,23 | texty si zasluhujú osobitnú analýzu. Uveďme aspoň jeden. Hľa,
158 I,3(16) | 10, 1169. Porov. aj sv. Andrej z Kréty: Hom. na sviatok
159 II,6 | že je obdarený rozumom (animal rationale). 23 A pre túto
160 II,6 | ani obdarených zmyslami (animalia) - podobá sa Bohu tým, že
161 Uvod,2(11)| Vysvetlenie antropologického a teologického významu tejto "
162 II,8 | vlastnosť biblickej reči a jej antropomorfický štýl rozprávania o Bohu
163 II,8 | štýl je poznačený istým antropomorfizmom, to je preto, že človek
164 II,8 | 4. Antropomorfizmus biblickej reči~8. Správa
165 VII,30(60)| Sancti Ambrosii appendix, In Apoc. IV. 3-4: PL 17, 876; Ps.
166 VII,30 | človeka, ako je to naznačené v Apokalypse. 60 Je to "Žena odetá slnkom",
167 VII,30 | od Knihy Genezis až po Apokalypsu - ukazuje, v čom spočíva
168 IV,16 | otrok, podľa známych slov Apoštola: "Vy všetci ste jeden v
169 IV,16(38) | poslal k apoštolom ako apoštolku svojho nanebovstúpenia" (
170 VI,27 | odchode "zotrvávali spolu s apoštolmi na modlitbách" v jeruzalemskom
171 VI,27 | je súčasne "mariánska" i "apoštolsko-petrovská".55~V dejinách Cirkvi už
172 VI,27 | každej epoche zúčastňovali na apoštolskom poslaní celého Božieho ľudu.
173 VII,30(60)| Ad opera Sancti Ambrosii appendix, In Apoc. IV. 3-4: PL 17,
174 IV,16(38) | XX, L. III, 6 (S. Thomae Aquinatis, Comment. in Mathaeum et
175 VI,27 | Brigitu Švédsku, Janu z Arcu, Ruženu z Limy, Alžbetu
176 III,10 | ženského pohlavia je hlavným argumentom proti všetkým situáciám,
177 II,6(23) | Theologiae Ia, q. XXIX, art. I.~
178 Uvod,1 | miere, že dosiaľ neboli asi všetky jej schopnosti ešte
179 VI,23 | osobitnú analýzu. Uveďme aspoň jeden. Hľa, ako hovorí Boh
180 Zaver,31 | pri svätom Petrovi dňa 15. augusta 1988 na slávnosť Nanebovzatia
181 VI,27 | spomenúť najznámejšie: Moniku, Augustínovu matku, Makrínu, Oľgu z Kyjeva,
182 VII,30(60)| IV. 3-4: PL 17, 876; Ps. Augustinus, De symb. ad catech., srmo
183 IV,14 | v niektorých prípadoch azda ona nesie vinu za priestupok
184 III,10 | vládnuť" (porov. Gn 3,16), badáme narušenie a stále nebezpečenstvo
185 V,18 | dôkladných výskumov. Vedecké bádanie zreteľne dokazuje, ako stavba
186 VI,27(55) | väčšie dobrá? (H.U. von Balthasar, Neue Klarstellugen)" (Pápež
187 III,9(30) | S.Ch.: 119, 404-419; De beat. VI: PG 44, 1272.~
188 IV,16(38) | Rabanus Maurus, De vita beatae Mariae Magdalenae, XXVII: "
189 V,22(47) | Sermo 26,2: PL 54, 213; Beda Ctihodný, In Lc I, 2: PL
190 Zaver,31 | druhej osoby; za ženy, ktoré bedlia nad človekom v rodine, ktorá
191 V,22(47) | Izák de Stella, žiak sv. Bernarda - obidve sú panny; obidve
192 Zaver,31 | tak, ako - spolu s mužom - berú na seba spoločnú zodpovednosť
193 IV,15 | opisujú, čo urobila oná žena v Betánii, v dome Šimona Prašivého,
194 IV,14 | v každom dejinnom úseku. Bezbranná žena stojí pred verejným
195 VI,23 | personarum). Hoci aj nie bezprostredne, tento istý opis "počiatku" (
196 V,20 | sám človek zapríčinil, od bezženstva "pre nebeské kráľovstvo".
197 V,17 | nepoznám?" (Lk 1,31-34). V bežnom prirodzenom poriadku materstvo
198 II,7 | Svätého.~Na prvých stranách Biblie sa to nehovorí priamo. Celý
199 IV,13 | Lk 13,16), kým v celej Biblii sa iba mužom dáva prímenie "
200 IV,13 | verejná hriešnica, ktorú tiež biľagovala verejná minka, vojde do
201 V,18 | sa výskum neobmedzoval na bio-fyziologické štúdium ženy a jej materstva.
202 V,18 | porodením dieťaťa je istým biologicko-fyziologickým a psychickým procesom, o
203 VII,30 | neznámy stupeň materiálneho blahobytu, jedným na prospech, druhým
204 V,22 | nazýva matkou a pannou, blahoslavená Panna Mária predchádza ako
205 V,19 | život, ktorý ťa nosil, a blahoslavené prsia, ktoré si požíval"? -
206 V,19 | Ježiš jej odvetil: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo
207 IV,14 | Pán Ježiš v reči na vrchu blahoslavenstiev povedal: "Každý, kto na
208 V,19 | materstvo jeho Rodičky: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a
209 V,19 | uprostred zástupu hlasito blahoslavila skrze materstvo jeho Rodičky: "
210 IV,13 | mestečká a dediny, kde hlásal blahozvesť o Božom kráľovstve; a tie
211 III,9 | dobra, t.j. nadprirodzenú blaženosť, ktorá pochádza z účasti
212 V,21 | možno vybadať osobitnú blízkosť medzi panenstvom nevydatej
213 V,21 | praktická starostlivosť o blížnych, zvlášť o tých najnúdznejších:
214 V,21 | detí narodených z jej lona.~Bodom, z ktorého vychádza táto
215 III,10 | dotýkame najcitlivejšieho bodu týkajúceho sa toho "ethosu",
216 II,6(23) | prirodzenosti": Manlius Severinus Boethius, Liber de persona et duabus
217 II,7 | viditeľného sveta, ktoré Boh-Stvoriteľ "chcel kvôli nemu samému":
218 V,18 | prenášajú ďalej tvorivú silu Boha-Stvoriteľa.~Materstvo ženy medzi počatím
219 IV,13 | rozprava o almužne vdovy. Kým boháči hádzali do chrámovej pokladne
220 IV,13 | hádzali do chrámovej pokladne bohaté dary (...), istá chudobná
221 VII,28 | človekovi našej epochy, bohatej na mnohoraké premeny. Cirkev "
222 Zaver,31 | myslené Bohom v celej kráse a bohatstve ich ženskosti; tak ako boli
223 VI,25 | odlišuje ženu od muža, celé bohatstvo, akým bola obdarovaná v
224 VII,30 | porov. 1Pt 2,9), ktoré je bohatstvom, aké dal ľuďom? Toto isté
225 VI,23 | Keď čítame tento text, bohatý a zložitý, ktorý je v celku
226 I,4(18) | Teologická náuka o Bohorodičke (Theotókos), vysvetlená
227 V,22 | životnosť bez odvolania sa na Bohorodičku. Nepriamo tu nachádzame
228 I,4 | Márii.~Mimoriadne spojenie Bohorodičky s Bohom, ktoré vynikajúcou
229 III,11 | vykúpenie malo dosiahnuť bojom proti zlu, "nepriateľstvom"
230 V,19 | tajomstvo zahrňuje v sebe aj bolesť Matky stojacej pod krížom -
231 IV,13 | postihnuté telesnými chorobami a bolesťami, ako "žena, ktorá osemnásť
232 IV,15 | milujú". Predtým to boli na bolestnej ceste ženy, ktoré "nad ním
233 V,19 | utrpenia žien, ktoré sa samy boria so životom, žien ukrivdených,
234 V,19 | aby som plnil tvoju vôľu, Bože" (Hebr 10,3-7).~Materstvo
235 V,17 | ostať pannou, vyslovuje Božiemu poslovi otázku a hneď na
236 V,19 | od Syna Božieho "stať sa Božími deťmi" (Jn 1,12). - Rozmer
237 II,8 | vlastnosti, je výlučne božskej povahy, je vonkoncom duchovné,
238 V,20 | svojho života. Odovzdá sa božskému Ženíchovi, a toto jej sebaodovzdanie
239 II,8 | prirodzenosť, v zmysle čisto božskom: Hovorieval tak ako Syn,
240 III,11 | prirodzenosť do jednoty s božskou Osobou Slova. Ten, čo vykonáva
241 VI,25 | ktorou Boh vyjadril svoju božskú lásku k Izraelu, k Cirkvi,
242 II,7 | podobnosť medzi jednotou Božských osôb a jednotou Božích detí
243 II,8 | podobu, čiže analógiu s božským plodením a s "otcovstvom",
244 II,7 | jeden Boh pre jedinosť božstva, sú osoby pre svoje nevyspytateľné
245 IV,15 | inej príležitosti Ježiš bráni ženu a jej gesto pred šomraním
246 VI,27 | história Cirkvi. Cirkev totiž, brániac dôstojnosť ženy a jej povolania,
247 V,22 | prvorodeného medzi mnohými bratmi (porov. Rim 8,29), totiž
248 V,21 | týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25,
249 VI,27 | Krakovskú, Alžbetu Uhorskú, Brigitu Švédsku, Janu z Arcu, Ruženu
250 VI,27 | živote prvej Cirkvi, na budovaní prvého kresťanského spoločenstva -
251 V,20 | ľudu sa musí upriamiť na budúce, eschatologické kráľovstvo,
252 V,20 | poukazuje na Božie kráľovstvo v budúcnosti, už aj v tomto pozemskom
253 I,3 | ba dokonca aj o najvyššom Bytí, aj pod menom Otec?". 14~
254 V,22 | odvolať sa na to, čo je bytostne ženské, aby vyjadril pravú
255 III,9 | nielen podklad a prameň bytostnej dôstojnosti človeka - muža
256 V,18 | symbiózy s novou ľudskou bytosťou, ktorá sa pozvoľne formuje,
257 IV,15 | viery. - "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." - "
258 I,3 | vatikánskeho koncilu: "Ľudia čakajú od rozmanitých náboženstiev
259 Zaver,31 | venujú službe toľkým ľuďom, čakajúcim na nezištnú lásku druhej
260 II,6(22) | op., 16; PG 44, 180; In Cant. hom. 2: PG 44, 805-808;
261 VI,27(55) | II., Allocutio ad Patres cardinales Romanaeque Curiae Praelatos
262 III,11(35)| 93, 1464n; Tertulián, De carne Christi, 17: CCL 2, 904n;
263 V,19 | ktorá trpí, keď jej nadišiel čas porodiť dieťa, hneď nato
264 IV,14 | pôvod v Božom srdci, a v časných podmienkach ľudského života
265 Zaver,31 | ľudstva, najmä v našich časoch. Rozjímajúc o biblickom
266 II,6(22) | Augustín, In Ps., 4,8: CCi 38,17.~
267 IV,16 | prejavuje žena voči nemu a voči celému tajomstvu Krista osobitnú
268 V,20 | niekoho povoláva uskutočňovať celibát vo svojom živote. Aj keď
269 III,10 | očarenia, ktoré sa ozýva celými dejinami človeka na zemi.~
270 VI,26 | 23).~Tu sme už v samotnom centre veľkonočného tajomstva,
271 IV,13 | definitívnym potvrdením tejto ceny. Všetko, čo hovorí a čo
272 VI,23 | Neľakaj sa, lebo sa už nemusíš červenať; nehanbi sa, lebo už nezakúsiš
273 I,3 | prichádzajú utrpenia, aká cesta vedie k opravdivému šťastiu,
274 IV,13 | prímenie "syn Abrahámov". Cestou na Kalváriu Ježiš oslovil
275 I,4(18) | koncile v Efeze (DS 251) a v Chalcedonii (DS 301); znovu bola nastolená
276 V,21 | podľa ducha~21. Panenstvo chápané v zmysle evanjelia vylučuje
277 V,18 | stotožňoval s materialistickým chápaním človeka a sveta. Takto by
278 V,20 | nech pochopí." - To však chápu iba tí, "ktorým je to dané" (
279 IV,16 | ktorá predstavuje jeden z charakteristických rysov jej ženskosti. Treba
280 II,7 | pochopiť, v čom spočíva charakteristika ľudského bytia ako osoby,
281 II,8 | božské, bez telesnej mužskej charakteristiky, aká patrí k ľudskému otcovstvu.
282 VI,26 | 22,16). Tieto slová plne charakterizujú počínanie si Ježiša z Nazareta.
283 VI,27 | prostredníctvom svojich chariziem a mnohorakej služby. Apoštolské
284 I,5 | význam nadprirodzený a charizmatický (kecharitoméne). Ale milosť,
285 V,21 | zasvätených žien, zachovávajúcich charizmu a pravidlá tej-onej inštitúcie
286 Zaver,31 | národov, ďakuje za všetky charizmy, ktoré Duch Svätý udeľuje
287 V,22 | Božej ekonómii spásy: ak ju chceme plne porozumieť vo vzťahu
288 IV,13 | viera! Nech sa ti stane, ako chceš!" (Mt 15,28). - Táto kanaánska
289 V,19 | starostlivosť o deti, najmä keď sú choré alebo keď sa uberajú po
290 IV,13 | ženy, postihnuté telesnými chorobami a bolesťami, ako "žena,
291 V,21 | najnúdznejších: napríklad o chorých a telesne postihnutých,
292 IV,13 | vdovy. Kým boháči hádzali do chrámovej pokladne bohaté dary (...),
293 IV,13 | ostatní (...); pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé
294 V,20 | to zvlášť rady čistoty, chudoby a poslušnosti. Ich najdokonalejším
295 IV,15 | typicky "ženskú odpoveď" chváli a obdivuje, ako v prípade
296 I,5 | povedal, najmä vo vrcholných chvíľach svojho poslania, že "neprišiel,
297 I,5 | mesiášskej služby už od prvej chvíle svojho Božieho materstva,
298 IV,15 | Ježiša Krista vo vrcholnej chvíli jeho mesiášskeho poslania.
299 II,7(25) | milovať?. A preto ak nám chýba táto vzájomná láska, ťahy
300 V,20 | rozoznáva bezženstvo zapríčinené chybami prírody, aj keď si ich sám
301 Uvod,1(8) | Združenia talianskych žien (CIF), (6. decembra 1976): Insegnamenti
302 V,18 | psychicko-fyzickou štruktúrou ženy. Čímkoľvek prispievajú k tejto téme
303 IV,15 | spomenutý postoj sa stáva čímsi normálnym. V tejto súvislosti
304 III,10 | už na počiatku pri samom čine stvorenia vložil do oboch,
305 Uvod,1 | aby bola článkom živej a činnej štruktúry kresťanstva, a
306 V,20 | celkom duchovnej povahy. Veď činnosťou Ducha Svätého sa stane "
307 IV,16 | zvýraznená v slovách a v činoch Ježiša Nazaretského, tvorí
308 IV,14 | stav svedomia a ľudských činov. Ježiš akoby vyčítal obžalobcom: "
309 III,9 | tajomstva samého stvoriteľského činu. Táto jednota, toto spojenie
310 II,6(24) | Medzi cirkevnými Otcami, ktorí hlásajú základnú
311 Uvod,1 | pochádzajúcich z jednotlivých cirkví všetkých svetadielov.~
312 VI,26 | Krista-Ženícha vo vzťahu k Cirkvi-Neveste. Toto sa stáva priezračným
313 I,4 | ako "syna v Synovi"), je čírou milosťou, a teda darom Ducha.
314 V,20 | evanjeliových rád, a to zvlášť rady čistoty, chudoby a poslušnosti.
315 IV,14 | a sa zamlčuje. On sa zdá čistý od "cudzieho hriechu". Často
316 I,3(16) | Gregorovi Divotvorcovi, sa číta: "Ty jasom svetla žiariš
317 III,9 | ktorý Boh stvoril.~Pri čítaní o "tajomstve hriechu" nemožno
318 VII,29 | Záznam Knihy Genezis - čítaný vo svetle zásnubného symbolu
319 V,22 | Božie diela" muž - apoštol, cíti potrebu odvolať sa na to,
320 VII,30 | pokrok môže znamenať aj zánik citlivosti pre človeka, pre to, čo
321 VI,23 | jazykom skutočne ľudským: v citovanom texte Izaiáša je prejav
322 VII,29 | poriadok lásky~29. Vyššie citovaný text z Listu Efezanom (5,
323 III,10(33)| ženám vo zvyklostiach a v civilných zákonoch svojho času. Porov.
324 Uvod,1 | bola povolaná, aby bola článkom živej a činnej štruktúry
325 VI,25 | keďže rovnako aj mužovia ako členovia Cirkvi sú zahrnutí do pojmu "
326 IV,14 | zverená ako sestra v tom istom človečenstve, ako manželka nestala sa
327 III,10 | podmienkach manželskej lásky, z čoho vyplýva, že na "úprimný
328 V,21 | podľa jeho vlastných slov: "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto
329 IV,16(38) | 6 (S. Thomae Aquinatis, Comment. in Mathaeum et Ioannem
330 V,17 | Lukáša jasne poukazuje, že čosi také sa Nazaretskej Panne
331 VI,23 | samého. A manželka nech si ctí muža" (5,25-32).~V tomto
332 V,22(47) | Sermo 26,2: PL 54, 213; Beda Ctihodný, In Lc I, 2: PL 92, 330. "
333 Pozdrav | CTIHODNÝM BRATOM,~MILOVANÝM SYNOM
334 VI,27 | chápania a hodnotenia, ktoré sú cudzie povahe Cirkvi. Hoci Cirkev
335 IV,14 | zamlčuje. On sa zdá čistý od "cudzieho hriechu". Často zaujme pózu
336 IV,13 | totiž verejné hriešnice a cudzoložnice. Všimnime si Samaritánku,
337 IV,14 | sa v jeho srdci predmetom cudzoložstva; či tá, ktorá rozličnými
338 III,11(35)| Porov. sv. Justín, Dial cum Thryph. 100: PG 6, 709-712;
339 VI,27(55) | Patres cardinales Romanaeque Curiae Praelatos dňa 22. decembra
340 III,11(35)| 44,7: PG 55, 193; sv. Ján Dam., Hom. 2 in dorrm. B.M.V.,
341 V,20 | chápu iba tí, "ktorým je to dané" (Mt 19,11). V Márii však -
342 V,21 | materstvo je hlbokou osobnou danosťou a možno ho chápať iba ako
343 V,18 | Pána" (Gn 4,1). Stvoriteľ daroval rodičom dieťa. U ženy sa
344 V,20 | zásnubnej povahy, čiže darovanie seba z lásky, úplne a nedeliteľne.~
345 V,18 | znamenajú pohotovosť ženy darovať seba a prijať v sebe nový
346 VI,24 | sa obidvaja, muž i žena, dávajú navzájom ako "nezištný sebadar".~
347 V,20 | počiatku" povolaná prijímať a dávať lásku, nájde v povolaní
348 V,20 | zasnúbenú mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi" (Lk 1,27),
349 VI,24 | prichádza k slovu aj to, čo je "dávne", zakorenené v náboženskej
350 VI,24 | vlastne je vo vzťahu k "dávnemu" zrejme "nové": je to evanjeliová
351 VI,27(55) | Osservatore Romano, 23. dec. 1987).~
352 III,10 | dostala pri stvorení a ktorú dedí ako svojské zvýraznenie
353 III,9 | ktorom je vtlačená jeho dedičná vlastnosť. V tomto zmysle
354 IV,14 | určená už od počiatku. Po dedičnom hriechu v mužovi a v žene
355 III,11 | umenšené" hriechom a jeho dedičnosťou v dejinách človeka.~"Žena"
356 III,10 | mužovi a v žene. Zaťažení dedičnou hriešnosťou nosia v sebe
357 III,10 | textu sa priamo vzťahujú na dedičný hriech a na jeho trvalé
358 III,9 | tomto zmysle ho nazývame "dedičným" hriechom.~Tento hriech,
359 III,10 | obsahujú a vyjadrujú pravdu o dedičstve hriechu, ktoré v sebe nesú
360 IV,13 | apoštolov navštevoval mestečká a dediny, kde hlásal blahozvesť o
361 IV,13 | evanjeliách, pred naším zrakom defilujú mnohé ženy, rozdielne vekom
362 Zaver,31 | požiadaviek každého dňa i toho definitívneho určenia, ktoré ľudská rodina
363 VII,30 | aktuálne, lebo má "svoj definitívny základ v Kristovi, ktorý
364 IV,13 | On sám, Ježiš Kristus, je definitívnym potvrdením tejto ceny. Všetko,
365 I,4(18) | vysvetlená od mnohých Otcov a definovaná na koncile v Efeze (DS 251)
366 I,3(15) | konšt. o Božom zjavení Dei Verbum, 2.~
367 III,11(35)| Ezychius Jeruz., Sermo 5 in Deiparum: PG 93, 1464n; Tertulián,
368 V,18 | nazeraním "vníma", čo sa v nej deje. Vo svetle "počiatku" matka
369 V,22 | porozumieť vo vzťahu k celým dejinám človeka, tak nemôžeme vynechať
370 III,10 | očarenia, ktoré sa ozýva celými dejinami človeka na zemi.~Dary, ktoré
371 IV,14 | podobných okolnostiach v každom dejinnom úseku. Bezbranná žena stojí
372 I,3 | začína hlavná udalosť, hlavné dejstvo spásy, veľkonočné Pánovo
373 VI,26 | potvrdením učenia obsiahnutého v deklarácii Inter insigniores, vydanej
374 Uvod,1(3) | Porov. Druhý vat. konc., dekrét o apoštoláte laikov Apostolicam
375 Uvod,1 | konštitúcii Gaudium et spes2 a v dekréte o apoštoláte laikov Apostolicam
376 III,11(35)| M. I. Scheeben, Handbuch der katholischen Dogmatik V/
377 V,19 | Božieho "stať sa Božími deťmi" (Jn 1,12). - Rozmer novej
378 VI,25 | Kristovi a v Cirkvi, hovorí o "deťoch, ktoré rodí v bolestiach" (
379 V,21 | vo veľkodušnej láske voči deťom. Ale v panenskom zasvätení
380 VII,30 | odraz evanjelia Ježišovho detstva (porov. Mt 2,13-16), tak
381 Uvod,1(8) | decembra 1976): Insegnamenti di Paolo VI, XIV (1976), 1017.~
382 III,9(29) | diabolský" z gréčtiny "diaballo" - "rozdeľujem, oddeľujem,
383 III,9(29) | Diabolicus - diabolský" z gréčtiny "
384 III,9 | človeka a má v sebe aj určité "diabolské" znamenie, 29 ako jasne
385 III,9(29) | Diabolicus - diabolský" z gréčtiny "diaballo" - "
386 VI,27 | ich mená, napríklad Febe "diakonisa Cirkvi v Kenchrách" (porov.
387 III,11(35)| Porov. sv. Justín, Dial cum Thryph. 100: PG 6, 709-
388 I,5 | milosti plná".19 Celý dialóg pri Zvestovaní odhaľuje
389 I,4 | spojenie matky so svojím dieťaťom; veď Nazaretská Panna sa
390 V,22 | nový a nesmrteľný život dietky počaté z Ducha Svätého a
391 IV,13 | vzkriesil, láskavo ju osloviac "Dievča, hovorím ti, vstaň!" (Mk
392 II,7 | určitom zmysle najvážnejšou dimenziou tohto povolania. Celé dejiny
393 VII,30 | podmienkach spoločenskej diskriminácie, v akých sa môže ona ocitnúť.
394 VI,27 | prenasledovaniam, ťažkostiam a diskriminácii - sa zúčastňovali na poslaní
395 I,3(16) | pripisujú sv. Gregorovi Divotvorcovi, sa číta: "Ty jasom svetla
396 VII,30 | dokonalým ženám" priveľa dlhujú ich rodiny a neraz celé
397 IV,14 | Zbavia sa" - ale za akú cenu? Dnešná verejná mienka sa všemožne
398 IV,14 | toľkých nevydatých matiek v dnešnej spoločnosti treba mať na
399 VII,30 | nasledujúcich epoch až po naše dni.~Žena je silná vedomím tohoto
400 VI,27 | dejinách Cirkvi už od prvých dní bolo - popri mužoch - veľa
401 VI,27(55) | Ona už má iné a väčšie dobrá? (H.U. von Balthasar, Neue
402 III,11 | urobil; a bolo to veľmi dobré" (Gn 1,31). Vykúpenie v
403 I,3 | vatikánsky koncil: "Boh vo svojej dobrote a múdrosti chcel zjaviť
404 III,9 | vyvolil (...) v láske a podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle
405 V,20 | kresťanskej antropológie. V dobrovoľne zvolenom panenstve žena
406 IV,13 | ženy, príznačnú pre jeho dobu. Naopak, jeho slová a skutky
407 VI,26 | nadväzujúc na mentalitu svojej doby, vôbec nezodpovedá spôsobu
408 V,20 | už aj v tomto pozemskom a dočasnom živote pomáha zasvätiť všetky
409 VI,23 | nakoľko "veľká sviatosť", dodáva sviatostnosť manželstvu
410 I,3 | smerujeme?. 13 ?Už odpradávna až dodnes u rozličných národov sa
411 V,22(44) | Druhý vat. konc. dog. konšt. o Cirkvi Lumen gentium,
412 III,11(35)| Handbuch der katholischen Dogmatik V/1 (Freiburg 1954), 243-
413 IV,12 | hovorieval a takto si aj počínal, dokazoval, že dobre pozná tajomstvá "
414 V,18 | Vedecké bádanie zreteľne dokazuje, ako stavba ženského tela
415 Uvod,1 | vyslovili žiadosť, aby sa dôkladne preskúmali antropologické
416 VII,30 | 1Kor 13,13).~Preto teda dôkladné skúmanie biblického obrazu "
417 V,18 | a je predmetom ďalších dôkladných výskumov. Vedecké bádanie
418 Zaver,31 | spoločenská zodpovednosť, za ženy "dokonalé" i za ženy "slabé" - za
419 Zaver,31 | na ceste "viery, lásky a dokonalého zjednotenia s Kristom",63
420 VI,27(55) | usmerňovala Cirkev k onej dokonalej svätosti, ktorá sa prejavila
421 II,8 | božské, teda duchovné. Tomu dokonalému a nestvorenému vzoru sa
422 I,5 | súčasne znamená plnosť dokonalosti toho, čo "žene patrí ako
423 II,8 | predsa v Bohu musíme hľadať dokonalý vzor každého "plodenia"
424 VI,27 | každej krajine nájdeme veľa "dokonalých" žien (porov. Prís 31,10),
425 VII,30 | duchovné energie. Týmto "dokonalým ženám" priveľa dlhujú ich
426 Uvod,1 | Cirkvi použité vo viacerých dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu,
427 Uvod,2 | toto bude témou prítomného dokumentu, ktorá vhodne zapadá do
428 IV,12 | významné, že Ježiš sa v dôležitom rozhovore o manželstve a
429 V,19 | poukazuje na tvorivú a veľmi dôležitú schopnosť ženy, od ktorého
430 V,18 | ktoré nosí pod srdcom. Tento dôležitý druh symbiózy s novou ľudskou
431 Uvod,1 | Nový zákon podáva mnoho dôležitých svedectiev (...); jasne
432 Zaver,31 | ženy, na ktoré nezriedka dolieha veľká spoločenská zodpovednosť,
433 V,20 | spojiť sa s Bohom. Potom doloží: "Kto to môže pochopiť,
434 IV,15 | Martinou starostlivosťou o domáce práce (porov. Lk 10,38-42).~
435 VI,27 | služby Cirkvi, počínajúc od "domácej cirkvi". V nej totiž "úprimná
436 III,10 | emancipácie spod mužovho "panstva" domáhať prisvojenia si mužských
437 IV,16 | Ježišom. Sprvoti sa síce domnieva, že je to záhradník, ale
438 IV,12 | dôstojnosti. Spoludiskutéri sa domnievajú, že mojžišovský zákon je
439 II,7 | jednotnosť v spolubytí. Odtiaľ dopadá nové svetlo aj na Boží obraz
440 VI,25 | sa líšia, no zároveň sa dopĺňajú a vzájomne vysvetľujú. Toto
441 II,7 | dejín sa rozvíja a vzájomne doplňuje to, čo je výhradne "mužské"
442 V,17 | osoby, rozvíjajú a navzájom doplňujú.~
443 VI,27(55) | keď sú medzi sebou späté a doplňujúce... Mária Nepoškvrnená predstihuje
444 I,4 | spojenia s Bohom, ktoré bolo dopriate Panne Márii.~Mimoriadne
445 III,9 | účasti na jeho živote. Človek dopustiac sa hriechu, odmieta tento
446 III,11(35)| sv. Ján Dam., Hom. 2 in dorrm. B.M.V., 3; S.Ch. 80, 130-
447 I,3 | porov. Jn 1,14).~Týmto Mária dosahuje také spojenie s Bohom, čo
448 VI,27 | v jej osobe Cirkev "už dosiahla tú dokonalosť, vďaka ktorej
449 IV,15 | jeho skutkov a jeho slov, dôsledne odsudzujú všetko, čo uráža
450 V,18 | spoločné rodičovstvo, ktoré sa doslovne živí silami jej tela i ducha.
451 II,7 | zjavením. Tieto dva rozmery dospejú k svojmu vrcholu v postave
452 II,6 | Biblické texty prinášajú dosť výpovedí, aby sme si uvedomili
453 III,10 | sú menšie od darov, ktoré dostal muž, ale sú odlišné. Teda
454 IV,13 | Ježišovho rúcha (Mk 5,27), dostalo sa Ježišovej pochvaly pre
455 IV,16 | porov. Mt 28,9). Ony prvé dostanú výzvu oznámiť apoštolom
456 Uvod,1 | má už odprvoti zvláštne dôstojné postavenie, o ktorom nám
457 VII,28 | plnení úloh spojených s dôstojnosťou ženy a s jej povolaním na
458 III,11 | takmer až udusená, ako dosvedčujú slová prvého pokušenia z
459 IV,13 | krvotok), ktorá sa v "zástupe" dotkla Ježišovho rúcha (Mk 5,27),
460 IV,13 | 25); a nesmela sa nikoho dotknúť, lebo vraj jej dotyk "poškvrňoval"
461 IV,12 | skutočnosti stvorenia, teraz Ježiš dotvrdzuje proti tradícii, ktorá pripúšťala
462 IV,13 | nikoho dotknúť, lebo vraj jej dotyk "poškvrňoval" človeka. Všetky
463 III,10 | opravdivú dôstojnosť muža. Tu sa dotýkame najcitlivejšieho bodu týkajúceho
464 V,21 | Jestvuje teda viacero dôvodov, aby sme v týchto dvoch
465 III,10 | ženy. Lebo koľkokrát si muž dovolí nejaký čin, ktorým poruší
466 IV,12 | pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky;
467 III,9 | 16). Konečne všetko toto dovŕši smrť, ktorá zakončí ľudský
468 V,19 | otcovstvo.~Biblický obraz "ženy" dovršuje a takrečeno korunuje materstvo
469 IV,15 | ba ešte viac, len čo sa dozvie pravdu, stáva sa posolkyňou
470 IV,13 | podobenstve o stratenej drachme (porov. Lk 15,8-10), o kvase (
471 VII,30 | Zjv 12,4) stojí "veľký drak, starý had" (Zjv 12,9),
472 VII,30 | Eve-Márii - história zaznamenáva dramatický boj o každého človeka, o
473 IV,13 | vdova vhodila do nej dve drobné mince. Tu Ježiš povedal: "
474 V,18 | pod srdcom. Tento dôležitý druh symbiózy s novou ľudskou
475 V,21 | zároveň otvára cestu k inému druhu materstva, ktoré je duchovné
476 V,22(47) | rozdielu vzťahovať aj na druhú": (Sermo 51,7-8: S.Ch. 339,
477 VII,29 | v Starom zákone (porov. Dt 6,5; Lev 19,18), a Kristom
478 II,6(23) | Boethius, Liber de persona et duabus naturis III: PL 64, 1343;
479 VII,30 | Morálna sila ženy, jej duchovná moc sa spája s vedomím,
480 V,21 | sviatosti manželstva ako aj duchovne - prostredníctvom zásnub
481 V,22 | zatienil význam fyzického a duchovného materstva. Na objasnenie
482 V,18 | pozvoľne formuje, utvára v nej duchovný postoj voči človeku - nielen
483 II,8 | tak je moja duša vo mne. Dúfaj, Izrael, v Pána!" (131,2-
484 I,3 | podľa prisľúbenia mohli dúfať, že niektorá sa z nich raz
485 II,8 | nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. Dúfaj, Izrael, v
486 V,19 | trpia či už telesne a či duševne. K tejto bolesti značne
487 V,20 | Vykupiteľa človeka a Ženícha duší: "zásnubným" darom. Nemôžeme
488 V,21 | sa venujú apoštolskej a dušpastierskej činnosti a sa účinne uplatňuje
489 V,19 | pozorujeme túto Matku, ktorej "dušu prenikol meč" (Lk 2,35),
490 Uvod,1 | v októbri 1987), ktorá v dvadsiatom roku po Druhom vatikánskom
491 IV,13 | alebo žena, ktorá "mala dvanásť rokov krvotok" (Mk 5,25);
492 V,21 | rozličných cestách - to jest vo dvojakom povolaní ženy - videli hlbokú
493 IV,12 | vzájomných vzťahov medzi dvoma osobami spojenými v manželstve.
494 V,18 | patrí do normálneho ľudského dynamizmu rodičovstva. To platí aj
495 III,11(35)| Newman, A Letter to the rev. E. B. Pusey, Lomgmans, London
496 IV,16(38) | et Ioannem Evangelistas), Ed. Parmes X, 629.~
497 I,4(18) | definovaná na koncile v Efeze (DS 251) a v Chalcedonii (
498 I,4 | kresťanská viera už odprvoti a Efezský koncil ju slávnostne vyhlásil (
499 V,22 | Podobne je tomu v Božej ekonómii spásy: ak ju chceme plne
500 V,22 | s tým, čo vytvára Božiu ekonómiu v dejinách človeka. Biblia
|