100-ekono | emanc-namah | naneb-pocin | pocit-rozny | rozob-uzatv | uzavr-zomre | zorac-zried
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
501 III,10 | Žena sa nemôže v mene emancipácie spod mužovho "panstva" domáhať
502 III,11(34)| 728-729: sv. Augustín, Enarr. in Ps. 103, s. 4,6: CCL
503 Uvod,2 | Redemptoris Mater. 9 Táto encyklika rozvíja a aktualizuje náuku
504 Uvod,1 | prejavoch pápeža Pia XII. 4 a v encyklike pápeža Jána XXIII. Pacem
505 V,22(47) | kresťanskej Tradícii, porov. Encykliku Redemptoris Mater (25. marca
506 Uvod,2 | ako to jasne vysvitá aj z encykliky Redemptoris Mater. 9 Táto
507 VII,30 | pociťujú veľké duchovné energie. Týmto "dokonalým ženám"
508 III,10(33)| sv. Hieronym, Ad Oceanum ep. 77,3: PL 22,691; sv. Ambróz,
509 III,11(34)| S.Ch. 153, 260-265; sv. Epifan, Panar. III, 2,78: PG 42,
510 III,11(35)| CCL 2, 904n; sv. Hieronym, Epist. 22,21: PL 22,408; sv. Augustín,
511 VII,30 | Krista a z nasledujúcich epoch až po naše dni.~Žena je
512 VII,28 | človekovi, aj človekovi našej epochy, bohatej na mnohoraké premeny.
513 V,20 | všetky sily ducha a tela eschatologickému kráľovstvu.~Kristove slová
514 VII,29 | vyplýva tvrdenie povahy etickej. Láska je ontologickou a
515 V,19 | zasahuje do hĺbky. V osobnom a etickom zmysle materstvo poukazuje
516 VII,29 | Láska je ontologickou a etickou požiadavkou osoby. Osoba
517 VII,30 | súčasne však poukazuje na etický rozmer povolania osoby.
518 VI,26 | vykúpenia. Predovšetkým v Eucharistii sa týmto spôsobom vyjadruje
519 VI,26 | pri jej ustanovení, spojil Eucharistiu tak výrazne s kňazskou službou
520 IV,16(38) | zmŕtvychvstanie": In Ioannem Evangelistam expositio, C, XX, L. III,
521 IV,16(38) | in Mathaeum et Ioannem Evangelistas), Ed. Parmes X, 629.~
522 IV,13 | evanjeliu~13. Keď listujeme v evanjeliách, pred naším zrakom defilujú
523 III,10 | zdôrazňovanú, biblické a najmä evanjeliové posolstvo zachováva a obraňuje
524 V,20 | ukazujú kresťanovi cestu evanjeliovej radikálnosti. Od začiatku
525 IV,12 | každou z nich potvrdzuje evanjeliovú "novosť života", o ktorej
526 V,20 | človeka Bohu na základe evanjeliových rád, a to zvlášť rady čistoty,
527 III,11 | nám poslúžiť slová, ktoré evanjelista vkladá Márii do úst po Zvestovaní
528 III,11 | Márii píše aj ako o "novej Eve", aké významy môže mať táto
529 VII,30 | že vlastne v "Žene" - v Eve-Márii - história zaznamenáva dramatický
530 VI,27 | porov. Rim 16,3; 2Tim 4,19), Evodia a Syntycha (porov. Flp 4,
531 IV,14 | spôsobmi je spolusubjektom jeho existencie vo svete, nestala sa mu "
532 I,3 | tajomstvo, ktoré sprevádza našu existenciu, v ktorom sa rodíme a ku
533 IV,16(38) | In Ioannem Evangelistam expositio, C, XX, L. III, 6 (S. Thomae
534 VI,23(48) | Oz 1,2; 2,16-18; Jer 2,2; Ez 16,8; Iz 50,1; 54,5-8.~
535 VI,23 | konkrétne u prorokov: Ozeáša, Ezechiela, Izaiáša48.~Príslušné texty
536 III,11(35)| M.V., 3; S.Ch. 80, 130-135; Ezychius Jeruz., Sermo 5 in Deiparum:
537 VI,24 | konania. Kristova "novosť" je faktom, tvorí jednoznačný obsah
538 IV,13 | porov. Jn 8,3-11).~Tieto fakty tvoria veľmi jasný obraz.
539 IV,12 | aj sami Ježišovi učeníci. Farizej, do domu ktorého vošla hriešnica
540 IV,15 | ženy "hriešnice" v dome farizeja; jej počínanie Ježiš použije,
541 IV,14 | aj tu, ako v rozhovore s farizejmi (porov. Mt 19,3-9), jeho
542 V,20 | učeníci počuli jeho odpoveď farizejom, hneď poznamenali: "Keď
543 IV,13 | verejná minka, vojde do farizejovho domu navoňavkovať Ježišovi
544 VI,27 | zaznamenávajú ich mená, napríklad Febe "diakonisa Cirkvi v Kenchrách" (
545 VI,27 | Evodia a Syntycha (porov. Flp 4,2), Mária, Tryfena, Tryfoza,
546 IV,14 | vyplývajúcej zo "zárodku hriechu - fomes peccati". V človeku účinkujú
547 V,21 | panenstva k manželstvu ako k tej forme povolania ženy, v ktorej
548 III,9 | vyjadruje obraznou rozprávacou formou, ako v opise stvorenia človeka
549 V,18 | bytosťou, ktorá sa pozvoľne formuje, utvára v nej duchovný postoj
550 VI,24 | nijaký rozpor medzi takto formulovanou výzvou a konštatovaním: "
551 V,22 | však, že by zatienil význam fyzického a duchovného materstva.
552 V,21 | panenstve. A keď je reč o fyzickom materstve, či toto materstvo
553 I,3 | Týmito slovami v Liste Galaťanom (4,4) apoštol Pavol spája
554 V,22 | Tarzu, keď sa obracia na Galaťanov so slovami: "Deti moje,
555 IV,15 | ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu" (Mt 27,
556 III,9(30) | Porov. Origenes, In Gen. hom. 13,4: PG 12, 234;
557 III,11 | kresťanských úlohách všetkých generácií sa prirovnanie Adama ku
558 II,7 | medziosobnému spoločenstvu. Text Genezy (2,18-25) pripomína, že
559 IV,15 | príležitosti Ježiš bráni ženu a jej gesto pred šomraním apoštolov,
560 III,9(29) | Diabolicus - diabolský" z gréčtiny "diaballo" - "rozdeľujem,
561 I,3(16) | homílii, ktorú pripisujú sv. Gregorovi Divotvorcovi, sa číta: "
562 IV,16 | niekto je Hebrej a iný je Grék, že jeden je slobodný a
563 IV,13 | almužne vdovy. Kým boháči hádzali do chrámovej pokladne bohaté
564 II,6(22) | Porov. sv. Irenej, Adversus haereses V, 6,1; V, 16,2-3; S.Ch.
565 VI,23 | pohanenia, radšej zabudni na hanbu tvojej mladosti. A nespomínaj
566 III,11(35)| London 1865; M. I. Scheeben, Handbuch der katholischen Dogmatik
567 V,18 | výchove dieťaťa má prispievať harmonická spolupráca obidvoch, matky
568 IV,16 | skutočnosť, že niekto je Hebrej a iný je Grék, že jeden
569 IV,16 | Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: ?Rabbuni!?,
570 IV,13 | nimi spomína Janu, manželku Herodesovho správcu, Zuzanu a "mnohé
571 VI,27 | Cirkvi. Hoci Cirkev má svoju "hierarchickú" štruktúru, 53 celá táto
572 VI,27 | tradície a pripomína, že v hierarchii svätosti je vlastne "žena",
573 IV,14 | cudzoložstve~14. Ježiš pristupuje k historickému a konkrétnemu položeniu
574 VII,28 | stredobod a cieľ celej ľudskej histórie je v jej Pánovi a Majstrovi.
575 II,8 | povahy, predsa v Bohu musíme hľadať dokonalý vzor každého "plodenia"
576 IV,14 | povedal: "Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil
577 V,18 | preto sa musí z mnohých hľadísk od matky priúčať svojmu "
578 I,5 | však vidíme aj podstatné hľadisko úvahy o dôstojnosti a povolaní
579 IV,15 | svetle pravdy, ktorú on "hlása" a "uplatňuje", a aj vtedy,
580 II,6(24) | cirkevnými Otcami, ktorí hlásajú základnú rovnosť muža a
581 IV,13 | navštevoval mestečká a dediny, kde hlásal blahozvesť o Božom kráľovstve;
582 III,10 | osoby. Objasňujúc túto často hlásanú tému a pri rozličných príležitostiach
583 VI,27 | porov. Rim 12,1), všade majú hlásať svedectvo o Kristovi a tým,
584 V,19 | ktorá ho uprostred zástupu hlasito blahoslavila skrze materstvo
585 Uvod,2 | Cirkvi: Lumen gentium. Táto hlava má významný nadpis: "O preblahoslavenej
586 II,7 | pravdu načrtnutú už v prvých hlavách Knihy Genezis - ako hlavnú
587 I,3 | skrze ňu.~Takto sa začína hlavná udalosť, hlavné dejstvo
588 II,7 | hlavách Knihy Genezis - ako hlavnú zložku biblickej a kresťanskej
589 III,10 | mužského a ženského pohlavia je hlavným argumentom proti všetkým
590 Uvod,1 | predpokladov, ktoré umožňujú poznať hĺbku dôstojnosti a povolania
591 V,19 | proces ju však zasahuje do hĺbky. V osobnom a etickom zmysle
592 V,22 | Týmto spôsobom sa potvrdzuje hlboká spojitosť toho, čo je ľudské,
593 III,9 | toto spojenie zodpovedá hlbokej pravde o všetkých rozumom
594 II,7 | navzájom milujú tri Osoby v hlbokom tajomstve jediného božského
595 V,21 | aj duchovné materstvo je hlbokou osobnou danosťou a možno
596 VI,23 | ťa pritiahnem. V návale hnevu skryl som nakrátko svoju
597 V,21 | rozvíjajú v rámci rozličných hnutí, skupín, spolkov a pod.
598 IV,13 | je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!" - A účinok
599 V,20 | taký obrat a na takú výmenu hodnôt je potrebné nové vedomie
600 VII,28 | Kristovi, k tým pravdám a hodnotám, "ktoré nepodliehajú zmene",
601 VI,27 | také kritériá chápania a hodnotenia, ktoré sú cudzie povahe
602 VII,29 | kontexte žena je zvláštnou hodnotou ako ľudská osoba a zároveň
603 V,19 | tieto rany svedomia sa ťažko hoja. A tak aj s týmito ranami
604 I,3(16) | spoločnej podstaty" (Druhá homília na sviatok Zvestovania Panne
605 I,3(16) | pri Zvestovaní. V istej homílii, ktorú pripisujú sv. Gregorovi
606 IV,12 | v ľudských srdciach ako horký plod zatemnenia Božieho
607 VI,23 | zákona, píše Korinťanom: "Horlím za vás Božou horlivosťou.
608 VI,23 | Korinťanom: "Horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému
609 IV,13 | testiná, ktorá "ležala v horúčke" (Mk 1,30); alebo žena,
610 IV,13 | nohy. Tu Ježiš pohoršenému hostiteľovi povie o nej: "Odpúšťajú
611 I,3 | ráz a rozličným spôsobom hovoril v minulosti našim Otcom
612 VII,29 | poriadok a na tento primát. Keď hovoríme, že žena je tá, ktorá prijíma
613 II,8 | rečové obrazy. Ak tento hovorový štýl je poznačený istým
614 IV,16 | alebo ženou netvorí nijakú hrádzu, takisto ako nezužuje v
615 III,9 | rozdeľuje úlohy, ktoré v ňom hrali muž a žena. Neskôr tieto
616 IV,15 | zdôraznil pravdu o odpustení hriechov: "Odpúšťajú sa jej mnohé
617 IV,13 | pohŕdavo označovala ako hriešne, totiž verejné hriešnice
618 IV,14 | hriechom sa skrýva muž ako hriešnik zaťažený vinou za "cudzí"
619 VI,27(55) | svätá, pozostávajúca z hriešnikov?, ale aj preto, že ich trojnásobná
620 III,10 | žene. Zaťažení dedičnou hriešnosťou nosia v sebe trvalý "zárodok
621 IV,16 | sú ženy a prvé zistia, že hrob je prázdny. Ony sú prvé,
622 IV,16 | zmŕtvychvstania. Prvé pri hrobe sú ženy a prvé zistia, že
623 III,10 | narušenie a stále nebezpečenstvo hroziace tejto "jednote dvoch", ktorá
624 VII,30 | nohami a s vencom dvanástich hviezd na hlave (porov. Zjv 12,
625 I,3 | totiž, v ktorom "žijeme, hýbeme sa a sme" (porov. Sk 17,
626 VII,29 | živote je Duch Svätý osobnou hypostázou lásky. Prostredníctvom Ducha,
627 VI,26 | vtedajším zákonodarstvom. A tak hypotéza, že povolal za apoštolov
628 II,6(23) | Akvniský, Summa Theologiae Ia, q. XXIX, art. I.~
629 VI,27 | Sväté ženy sú zosobnením ideálu ženskosti, ale sú tiež vzorom
630 II,6(24) | Bohom, porovnaj Origenes, In Iesu Nave X, 9: PG 12, 878; Klement
631 V,21 | prípadoch môže byť navonok inakší, ale vždy ten istý, v každom
632 V,21 | spoločenstvách a v klauzúre, ale inakším spôsobom. Okrem toho jestvujú
633 II,8 | nezabudnem" (49,14-15). A inde: "Ako keď niekoho matka
634 VI,25 | podmet skupinový a nie o individuálnu osobu. Týmto skupinovým
635 VI,27(55) | nielen preto, že Peter a iní apoštoli, zrodení z ľudského
636 Uvod,1 | viac než v ktoromkoľvek inom, žena má už odprvoti zvláštne
637 II,7 | zjednotenie" dvoch, teda s inou ľudskou osobou. Ide tu totiž
638 VI,24 | mužovi v manželstve musia byť interpretované v zmysle vzájomného poddania
639 III,9 | základnej jednote, ktorá patrí k intímnej "povahe" tajomstva samého
640 V,18 | manželky, ovládanej svojím inštinktom ("budeš túžiť po svojom
641 V,21 | charizmu a pravidlá tej-onej inštitúcie apoštolskej povahy, toto
642 V,21 | ako sú napríklad sekulárne inštitúty, alebo aj spoločenstvá zasvätených
643 VI,24 | ktorí žili v prostredí toho istého spôsobu myslenia a konania.
644 VII,30 | človeka, ľudskú bytosť. Isteže, Boh zveruje každého človeka
645 VI,26 | spôsobom. Urobil to s tou istou slobodou, s akou v celom
646 I,5 | je "sluhom Pánovým" podľa Izaiášovho proroctva (porov. 42,1;
647 V,22(47) | Obidve sú Matky - píše Izák de Stella, žiak sv. Bernarda -
648 V,22(43) | Hom. 4: PG 77, 996; sv. Izidor Španielsky, Allegoriae 139:
649 VI,25 | človeku, k vyvolenému ľudu Izraelovi je cez prorokov predstavená
650 V,20 | očakávanie Izraela, najmä izraelskej ženy, na príchod Mesiáša,
651 IV,15 | aký voči ženám mali všetci izraelskí učitelia, zatiaľ čo u Ježiša
652 V,20 | odpoveďou na ľudské očakávania izraelských žien. Márii sa to udeľuje
653 II,6 | mužena (iššah), lebo z muža (iš) vola vzatá" (Gn 2,23).~
654 II,6 | podstatnú totožnosť s mužom, iš-iššah, čo terajšie reči vo všeobecnosti
655 IV,16 | Bohu. - Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: Videla
656 II,6 | Bude sa volať mužena (iššah), lebo z muža (iš) vola
657 III,9 | pre nich plnosť dobra, t.j. nadprirodzenú blaženosť,
658 IV,13 | 5,34). K týmto sa druží Jairova dcéra, ktorú Pán Ježiš vzkriesil,
659 VI,24 | výzva "ethosu" vykúpenia je jasná a definitívna. Všetky dôvody
660 III,11 | Toto spoznanie vyplýva z jasného uvedomenia si Božieho daru,
661 IV,12 | povolanie ženy. Jej význam jasnejšie vyniká z jeho rečí a z jeho
662 IV,13 | Tieto fakty tvoria veľmi jasný obraz. Kristus je ten, ktorý "
663 I,3(16) | Divotvorcovi, sa číta: "Ty jasom svetla žiariš v najvyššom
664 VI,24 | národov, ktorá ešte nezmizla z javiska dejín?~Zatiaľ výzva "ethosu"
665 I,3 | Otec?". 14~Na tomto veľkom javisku stavajú sa nám pred oči
666 VI,25 | Ježišovi" (Gal 3,28).~Z jazykového hľadiska možno povedať,
667 III,10 | zároveň toto stvorenie, jedinečné a neopakovateľné, "nemôže
668 VI,24 | dôvodu toho zvláštneho a jedinečného spojenia, skrze ktoré sa
669 V,22 | predchádza ako vynikajúci a jedinečný vzor panny a matky... Porodila
670 Uvod,2 | tajomstva Kristovho, a preto je jedinečným spôsobom prítomná aj v tajomstve
671 VI,27 | kňaz - Kristus. Na tomto jedinom Kristovom kňazstve majú
672 II,7 | Duch Svätý, jeden Boh pre jedinosť božstva, sú osoby pre svoje
673 II,7 | predovšetkým zjavením pravdy o jedinosti a jednosti Boha.~Do tejto
674 IV,12 | ženám, ktorý je nápadne jednoduchý a pritom mimoriadny, ak
675 VI,25 | miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna" (Jn 3,16). Ide totiž
676 II,8 | kresťanskej modlitby. On, jednorodený Syn, jednej podstaty s Otcom,
677 II,7 | zjavením pravdy o jedinosti a jednosti Boha.~Do tejto základnej
678 VI,24 | muž-žena toto "poddanie" nie je jednostranné, ale vzájomné!~Toto vlastne
679 VII,30 | Takýmto spôsobom tento jednostranný pokrok môže znamenať aj
680 V,21 | vždy ten istý, v každom jednotlivcovi podľa jeho vlastných slov: "
681 II,7 | nielen to, že každý z nich jednotlivo sa podobá Bohu, súc obdarený
682 VI,25 | 23), si zamiloval každú jednotlivú osobu. Kristus totiž vykúpil
683 VI,24 | novosť" je faktom, tvorí jednoznačný obsah evanjeliového posolstva
684 VI,26 | Toto sa stáva priezračným a jednoznačným vtedy, keď sviatostnú službu
685 Zaver,31 | udelené "dcéram" večného Jeruzalema, boli náležite uznané a
686 II,8 | vás, a budete potešení v Jeruzaleme" (66,13). - Aj v Žalmoch
687 IV,13 | Ježiš oslovil ženy: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou" (Lk
688 V,20 | Vrodený sklon k zasnúbeniu, jestvujúci v žene, nachádza odpoveď
689 IV,13 | veľkonočnom tajomstve vykúpenia. Ježišov postoj voči ženám, s ktorými
690 IV,16 | čo dosiaľ bolo povedané o Ježišovom vzťahu k ženám, potvrdzuje
691 IV,15 | žena-hriešnica", stáva sa Ježišovou žiačkou, ba ešte viac, len
692 I,3 | významné, že Apoštol nemenuje Ježišovu Matku jej vlastným menom "
693 IV,16 | vaši synovia a vaše dcéry" (Joel 3,1). A päťdesiateho dňa
694 VI,27 | spĺňajúc predpoveď proroka Joela (porov. Sk 2,17). Tieto
695 V,20 | z rodu Dávidovho, menom Jozefovi" (Lk 1,27), ona predsa zotrváva
696 IV,15 | šomraním apoštolov, najmä Judáša: "Prečo trápite túto ženu?
697 III,11(35)| Porov. sv. Justín, Dial cum Thryph. 100: PG
698 IV,13 | syn Abrahámov". Cestou na Kalváriu Ježiš oslovil ženy: "Dcéry
699 IV,13 | hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!" - A účinok tejto odpovede
700 IV,15 | obdivuje, ako v prípade kanaánskej ženy (porov. Mt 15,28).
701 II,6 | v stručnej správe prvej kapitoly (1,27-28), a keď ich čítame
702 III,11(35)| Sermo 232, 2: PL 38, 1108; Kard. I. H. Newman, A Letter
703 Uvod,1 | Teréziu z Avily a svätú Katarínu Sienskú vyznačil titulom "
704 III,11(35)| Scheeben, Handbuch der katholischen Dogmatik V/1 (Freiburg 1954),
705 Uvod,1(4) | Všeobecnej únie organizácií katolíckych žien (24. apríla 1952):
706 V,22 | prijíma slovo Božie; lebo kázaním a krstom rodí pre nový a
707 IV,12 | ženy a jeho stretnutie sa s každou z nich potvrdzuje evanjeliovú "
708 I,5 | nadprirodzený a charizmatický (kecharitoméne). Ale milosť, to jest nadprirodzená
709 I,3 | položenia, ktoré dnes ako kedysi znepokojujú ľudské srdce: ?
710 VI,27 | Febe "diakonisa Cirkvi v Kenchrách" (porov. Rim 16,1), Priska
711 V,19 | Toto je vari najhlbšia "kenosis" v dejinách ľudského pokolenia. 40~
712 VII,28 | úvah. Ten osobitný dôraz kladený na dôstojnosť ženy a jej
713 IV,13 | 21,1-4). A takto ju Ježiš kladie všetkým za vzor, obraňuje
714 IV,15 | Šimona Prašivého, ale aj kladú dôraz na prvom mieste na
715 IV,15 | poklone, akou sa treba Otcovi klaňať v Duchu a v pravde (porov.
716 VI,27(55) | H.U. von Balthasar, Neue Klarstellugen)" (Pápež Ján Pavol II.,
717 V,21 | kontemplatívnych spoločenstvách a v klauzúre, ale inakším spôsobom. Okrem
718 IV,15 | sestra jeho matky Mária Kleofášova a Mária Magdaléna" (Jn 19,
719 VII,28 | premeny. Cirkev "verí, že kľúč, stredobod a cieľ celej
720 II,8 | zmysel. Táto skutočnosť je kľúčom na porozumenie a chápanie
721 VII,30 | osobitné miesto "ženy" v tejto kľúčovej výpovedi Zjavenia. Treba
722 VI,23 | 1. "Veľké tajomstvo"~23. Kľúčový význam majú v tomto ohľade
723 VI,27 | Cirkvi sú "kráľovstvom a kňazmi" (Zjv 5,10; porov. 1Pt 2,
724 VI,26 | Eucharistiu tak výrazne s kňazskou službou apoštolov, tak môžeme
725 II,7 | Biblické texty počínajúc Knihou Genezis nám stále umožňujú
726 VI,24(49) | Porov. Kol 3,18: 1Sol 3,1-6; Tit 2,
727 II,8 | Listu Efezanom: "Zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má
728 Uvod,1 | 1971 ustanovil mimoriadnu komisiu, ktorá by študovala súčasné
729 V,21 | povolaní ženy - videli hlbokú komplementárnosť, vzájomné doplnenie, ba
730 V,21 | akokoľvek, nejde tu iba o komunitárny štýl života, ale aj o iné
731 V,21 | ale aj o iné formy mimo komunity. Lebo napokon panenstvo
732 Zaver,31 | ľudského spoločenstva; za ženy konajúce prácu v zamestnaní, za ženy,
733 Uvod,2 | rok~2. Posledná synoda sa konala v Mariánskom roku, ktorý
734 VI,27 | sociálnych krívd sväté ženy konali "slobodne", súc posilňované
735 I,5 | odvrátime myseľ, srdce a konanie od tohoto hľadiska. Dôstojnosť
736 VII,30 | Ženy" je od počiatku až do konca dejín vpísaný boj so zlom
737 I,5 | No slovo "služobnica" na konci rozhovoru pri Zvestovaní
738 Uvod,1 | myšlienky sa objavovali už pred Koncilom, napríklad vo viacerých
739 Uvod,1(1) | Koncilové posolstvo ženám (8. decembra
740 VII,28 | povolaniu." 56 Tieto slová koncilovej konštitúcie Gaudium et spes
741 Zaver,31 | poslaní.~Tieto úvahy, ktoré končíme, chcú pomôcť odokryť "vo
742 Uvod,2 | roku, keď sa uberáme ku koncu druhého a k začiatku tretieho
743 IV,13 | čo hovorí a čo koná, sa s konečnou platnosťou uskutočňuje vo
744 VI,26(50) | Porov. Kongregácia pre učenie viery, Vyhlásenie
745 VII,30 | univerzálnom, ktoré sa potom konkretizuje a vyjadruje prostredníctvom
746 VII,29 | ľudská osoba a zároveň ako konkrétna osoba vzhľadom na jej ženskosť.
747 VI,23 | obsiahnuté už v Starom zákone, konkrétne u prorokov: Ozeáša, Ezechiela,
748 V,21 | určitej osoby, a to osoby konkrétnej a neopakovateľnej. Rovnako
749 V,18 | v žene uskutočňuje oveľa konkrétnejšie, najmä pred príchodom dieťaťa
750 VI,24 | adresovaný manželom ako konkrétnym ženám a mužom a pripomína
751 V,21 | sa účinne uplatňuje aj v kontemplatívnych spoločenstvách a v klauzúre,
752 V,22 | Nuž aj Cirkev, ktorá kontempluje jej tajomnú svätosť, nasleduje
753 II,7 | jej "pomocou", biblický kontext to zdôrazňuje predovšetkým
754 Uvod,2 | ktorá vhodne zapadá do kontextu Mariánskeho roku, keď sa
755 VI,24 | takto formulovanou výzvou a konštatovaním: "Ženy nech sú poddané svojim
756 VII,28 | naveky".57~Týmito slovami nám konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete
757 VI,23 | Pán... Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť, no moje
758 II,6 | pravdy: človek je vrcholom a korunou všetkých stvorených bytostí
759 VI,23 | nachádza svoje potvrdenie a "korunovanie" v Liste Efezanom (5,23-
760 II,6 | uzná, že "toto je napokon kosť z jeho kostí a telo z jeho
761 II,6 | toto je napokon kosť z jeho kostí a telo z jeho tela" (porov.
762 Zaver,31 | priebehu dejín vo všetkých krajinách a uprostred všetkých národov,
763 VI,27 | každej epoche a v každej krajine nájdeme veľa "dokonalých"
764 VI,27 | Hedwigu Sliezsku a Hedwigu Krakovskú, Alžbetu Uhorskú, Brigitu
765 I,3(16) | spôsobil narodenie veľkého Kráľa; ó Milostiplná, skrze teba
766 VI,27(55) | teológ našich čias: ?Mária je kráľovnou apoštolov, ale si neosobuje
767 VII,30 | Kristus očakáva vykonávanie "kráľovského kňazstva" (porov. 1Pt 2,
768 I,5 | Pánov", zjaví všetkým ľuďom kráľovskú dôstojnosť služby, do ktorej
769 VI,27 | že všetci v Cirkvi sú "kráľovstvom a kňazmi" (Zjv 5,10; porov.
770 V,20 | a tela eschatologickému kráľovstvu.~Kristove slová sú odpoveďou
771 Zaver,31 | boli myslené Bohom v celej kráse a bohatstve ich ženskosti;
772 II,6 | stvoril (Gn 1,27). Táto krátka správa obsahuje základné
773 VI,23 | mladosti, hovorí tvoj Boh. Na krátku chvíľu som ťa opustil, no
774 VI,27 | tiež vzorom pre všetkých kresťanov, vzorom "nasledovania Krista",
775 V,20 | odlišujú od prikázaní a ukazujú kresťanovi cestu evanjeliovej radikálnosti.
776 I,4 | Bohorodičkou.~Túto pravdu prijala kresťanská viera už odprvoti a Efezský
777 Uvod,1 | prejave medziiným povedal: "V kresťanskom náboženstve, viac než v
778 I,3(16) | Porov. aj sv. Andrej z Kréty: Hom. na sviatok Zvestovania
779 VI,27 | prorockom a kráľovskom poslaní Krista-Mesiáša. Okrem toho táto účasť vytvára
780 VI,26 | sviatostný vykupiteľský čin Krista-Ženícha vo vzťahu k Cirkvi-Neveste.
781 V,20 | stane "jedným duchom" s Kristom-Ženíchom (porov. 1Kor 6,17).~Toto
782 VI,23 | plnosti to, že Cirkev je Kristovou nevestou: "Tvojím vykupiteľom
783 V,22 | trvalým učením Cirkvi v duchu Kristových slov naznačených v Evanjeliu
784 V,19 | týmito ranami treba stáť pod Kristovým krížom.~Ale evanjeliová
785 VI,24 | napísal nielen to, že: "V Kristu Ježišovi niet už muža ani
786 VI,24 | vlastný život. Kým vo vzťahu Kristus-Cirkev toto "poddanie" sa týka
787 VI,27 | umiestnenou v histórii - také kritériá chápania a hodnotenia, ktoré
788 VI,27 | čase ťažkých sociálnych krívd sväté ženy konali "slobodne",
789 II,8 | porodil ho v bolestiach, kŕmieval ho a potešoval (porov. Iz
790 VI,23 | Efezanom (5,23-32). Ján Krstiteľ privítal Krista ako Ženícha (
791 V,22 | slovo Božie; lebo kázaním a krstom rodí pre nový a nesmrteľný
792 VI,26 | telo bolo "vydané", jeho krv bola "vyliata" (porov. Lk
793 Uvod,1 | náboženstve, viac než v ktoromkoľvek inom, žena má už odprvoti
794 VII,29 | osobitne, bez ohľadu na kultúrne podmienky v akých žije,
795 VI,23 | aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám
796 IV,13 | drachme (porov. Lk 15,8-10), o kvase (porov. Mt 13,33), o múdrych
797 IV,15 | ceste ženy, ktoré "nad ním kvílili a nariekali" (Lk 23,27).
798 VI,27 | Augustínovu matku, Makrínu, Oľgu z Kyjeva, Matildu Toskánsku, Hedwigu
799 Uvod,1 | na zreteli aj príspevky laických poslucháčov - žien a mužov -
800 IV,13 | zásah sprevádzal výrazom láskavého milosrdenstva: "Bolo mu
801 IV,13 | ktorú Pán Ježiš vzkriesil, láskavo ju osloviac "Dievča, hovorím
802 II,8(27) | okrem toho porov. aj Štvrtý lat. koncil (DS 806).~
803 IV,15 | treba osobitne spomenúť aj Lazárove sestry. "Ježiš mal rád Martu
804 IV,15 | Pri inej príležitosti - po Lazárovej smrti - aj Marta sa rozpráva
805 IV,15 | povie, že Máriin podiel je "lepší" v porovnaní s Martinou
806 V,22 | poslania Cirkvi nenašiel lepšieho vyjadrenia, než odvolanie
807 Uvod,1 | spoločnosti nadobúda význam, lesk a možnosti, aké dosiaľ nikdy
808 III,11(35)| 1108; Kard. I. H. Newman, A Letter to the rev. E. B. Pusey,
809 IV,13 | Šimonova testiná, ktorá "ležala v horúčke" (Mk 1,30); alebo
810 II,6(23) | Manlius Severinus Boethius, Liber de persona et duabus naturis
811 VI,27 | Švédsku, Janu z Arcu, Ruženu z Limy, Alžbetu Setonovú a Máriu
812 IV,13 | Ženy v evanjeliu~13. Keď listujeme v evanjeliách, pred naším
813 VI,24 | Kapitole Knihy Genezis. 49~Listy apoštolov sú adresované
814 V,20 | panenstvu, ale aj sa od neho líši. V tejto téme popredné miesto
815 VI,25 | mužskosť" a "ženskosť" sa líšia, no zároveň sa dopĺňajú
816 VII,29 | analógie a na základe vnútornej logiky textu vlastne žena je vyjaviteľkou
817 III,11(35)| to the rev. E. B. Pusey, Lomgmans, London 1865; M. I. Scheeben,
818 V,21 | matkou detí narodených z jej lona.~Bodom, z ktorého vychádza
819 III,11(35)| E. B. Pusey, Lomgmans, London 1865; M. I. Scheeben, Handbuch
820 V,17 | Zvestovaní v Evanjeliu podľa Lukáša jasne poukazuje, že čosi
821 IV,13 | milosrdenstva: "Bolo mu jej ľúto a povedal: Neplač!" (Lk
822 VII,30 | protoevanjelia: Zlý a "otec lží" (porov. Jn 8,44), ako aj
823 III,11(35)| Lomgmans, London 1865; M. I. Scheeben, Handbuch der
824 III,11(35)| Dam., Hom. 2 in dorrm. B.M.V., 3; S.Ch. 80, 130-135; Ezychius
825 IV,16(38) | Maurus, De vita beatae Mariae Magdalenae, XXVII: "Spasiteľ ... ju (
826 IV,16(38) | Spasiteľ ... ju (Máriu Magdalénu) poslal k apoštolom ako
827 IV,16 | vyzdvihuje mimoriadnu úlohu Márie Magdalény. Ona totiž sa prvá stretá
828 VI,23 | tajomstva" (sacramentum magnum). Zásnubná zmluva vlastná
829 V,18 | mužova žiadostivosť stať sa "majiteľom" manželky ("on bude vládnuť
830 VII,28 | histórie je v jej Pánovi a Majstrovi. Okrem toho Cirkev tvrdí,
831 I,5 | úvahu o Mariánskom roku, majúc pred očami Ženu-Bohorodičku.
832 VII,30 | aj preto, že "pred ženou majúcou rodiť" (porov. Zjv 12,4)
833 VI,27 | Moniku, Augustínovu matku, Makrínu, Oľgu z Kyjeva, Matildu
834 IV,14 | ktorý opisuje Ján (8,3-11). Málokedy - ako pri tejto príležitosti -
835 II,6(23) | rozumovej prirodzenosti": Manlius Severinus Boethius, Liber
836 II,6 | života, s ktorou sa muž ako s manželkou môže spojiť, a tak sa s
837 III,10 | dôstojnosti ľudskej osoby. Manželské spojenie vyžaduje úctu a
838 VII,29 | vzdelanie, zdravie, práca, manželský alebo slobodný stav.~Text
839 V,18 | porodiť dieťa je spojený s manželským zjednotením, ktoré - ako
840 V,22 | prvenstvo panenstva nad manželstvom, čo je trvalým učením Cirkvi
841 V,22(47) | Tamže, 64. Čo sa týka vzťahu Mária-Cirkev, ktorý sa často spomína
842 IV,16(38) | Rabanus Maurus, De vita beatae Mariae Magdalenae, XXVII: "Spasiteľ ...
843 VI,27 | povedať, že Cirkev je súčasne "mariánska" i "apoštolsko-petrovská".55~
844 Uvod,2 | vhodne zapadá do kontextu Mariánskeho roku, keď sa uberáme ku
845 IV,15 | ich dome; a sám povie, že Máriin podiel je "lepší" v porovnaní
846 III,11 | človeka v Ježišovi Kristovi, Máriinom Synovi, je pokračovaním
847 I,5 | Tento rozhovor anjela s Máriou plne pochopíme, len ak ho
848 IV,15 | po Lazárovej smrti - aj Marta sa rozpráva s Ježišom, a
849 IV,15 | je "lepší" v porovnaní s Martinou starostlivosťou o domáce
850 IV,15 | vzkriesi Lazára. Aj rozhovor s Martou patrí k najvýznamnejším
851 IV,15 | Lazárove sestry. "Ježiš mal rád Martu a jej sestru (Máriu) a Lazára" (
852 V,18 | obraz by sa stotožňoval s materialistickým chápaním človeka a sveta.
853 VII,30 | dosiahnuť predtým neznámy stupeň materiálneho blahobytu, jedným na prospech,
854 IV,13 | veľkodušnosť, akej je schopné iba materinské srdce: "Žena, veľká je tvoja
855 V,22 | výchove Mária spolupracuje s materinskou láskou".44 "Nuž aj Cirkev,
856 V,18 | matky a otca. Jednako však materská starostlivosť má rozhodujúci
857 V,19 | ňu a pre jej panenské a materské "fiat" môže Otcovi slávnostne
858 V,19 | potvrdenie. - Hľa, v nej a v jej materskej odpovedi "fiat" ("Nech sa
859 IV,14 | patriacu jej dôstojnosti, jej materstvu, jej povolaniu. Tie isté
860 IV,16(38) | Thomae Aquinatis, Comment. in Mathaeum et Ioannem Evangelistas),
861 VI,27 | Makrínu, Oľgu z Kyjeva, Matildu Toskánsku, Hedwigu Sliezsku
862 II,8 | matke: "Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa,
863 II,7 | postave Nazaretskej ženy, Matky-Panny, keď nadíde "plnosť časov" (
864 V,22 | naznačených v Evanjeliu podľa Matúša (19,10-12), bez toho však,
865 IV,16(38) | Porov. Rabanus Maurus, De vita beatae Mariae Magdalenae,
866 IV,13 | mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je tvoj muž". Keď zbadala,
867 V,19 | Matku, ktorej "dušu prenikol meč" (Lk 2,35), myseľ sa nám
868 Uvod,2 | textu slohom a obsahom ráz meditácie.~
869 Uvod,1 | Pavol VI. v jednom prejave medziiným povedal: "V kresťanskom
870 II,7 | Človečenstvo znamená povolanie k medziosobnému spoločenstvu. Text Genezy (
871 II,7 | povolania. Podľa zásady, že v medziosobnom spoločenstve jeden má byť "
872 II,8 | Jer 3,4-19), ale zavše medzitým aj ako "ženskú" lásku matky.~
873 V,22(47) | 44 a poznámky 117-127: 1. men., 418-422. Porov. aj Klement
874 VI,27 | spisy zaznamenávajú ich mená, napríklad Febe "diakonisa
875 IV,15 | okruhu Kristovej činnosti mení sa ich spoločenské postavenie.
876 V,18 | knihy Božieho zjavenia, menovite evanjeliá.~Táto pravda o
877 VI,26 | apoštolov mužov, nadväzujúc na mentalitu svojej doby, vôbec nezodpovedá
878 III,10 | prirodzenosť, určite nie sú menšie od darov, ktoré dostal muž,
879 VII,30 | to "Žena odetá slnkom", s mesiacom pod nohami a s vencom dvanástich
880 Zaver,31 | umožňuje mať účasť na jeho mesiánskom poslaní.~Tieto úvahy, ktoré
881 IV,15 | vo vrcholnej chvíli jeho mesiášskeho poslania. Z apoštolov iba
882 IV,13 | sprievode apoštolov navštevoval mestečká a dediny, kde hlásal blahozvesť
883 I,4 | materstva Panny Márie proti mienke Nestora, ktorý Máriu pokladal
884 V,20 | vychádza z ich nesprávnej mienky, aby ich poučil o prednosti
885 I,4 | Bohom, ktoré vynikajúcou mierou spôsobuje a zdokonaľuje
886 II,8 | Iz 42,14; 46,3-4). Mnohé miesta predstavujú Božiu lásku
887 IV,13 | sprevádzal výrazom láskavého milosrdenstva: "Bolo mu jej ľúto a povedal:
888 VI,23 | sa budú triasť, no moje milosrdenstvo neodstúpi od teba, moja
889 VI,23 | tvár pred tebou, no večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval,
890 I,5 | charizmatický (kecharitoméne). Ale milosť, to jest nadprirodzená Božia
891 I,3(16) | narodenie veľkého Kráľa; ó Milostiplná, skrze teba mohla byť vo
892 IV,15 | samým sebe; cítia, že sú milované "večnou" láskou, láskou,
893 VII,29 | láske, akou je každý človek milovaný Bohom v Kristovi - každý
894 Pozdrav | CTIHODNÝM BRATOM,~MILOVANÝM SYNOM A DCÉRAM~POZDRAV A
895 VI,27 | seba ako živú a svätú obetu milú Bohu" (porov. Rim 12,1),
896 IV,13 | zaslúžila od Ježiša slová mimoriadnej pochvaly pre svoju vieru
897 V,20 | slobodnej voľby, ale aj mimoriadnou milosťou od Boha, ktorý
898 IV,13 | vhodila do nej dve drobné mince. Tu Ježiš povedal: "Táto
899 IV,13 | tiež biľagovala verejná minka, vojde do farizejovho domu
900 I,3 | rozličným spôsobom hovoril v minulosti našim Otcom ústami Prorokov.
901 V,21 | siroty, o deti a starcov, o mladých, o väzňov, vo všeobecnosti
902 VI,23 | zásnubnej láske, hoci nevesta sa mnohokrát ukázala nevernou.~Takýto
903 VI,27 | prostredníctvom svojich chariziem a mnohorakej služby. Apoštolské spisy
904 VII,30 | vyjadruje prostredníctvom mnohorakých "povolaní" ženy v Cirkvi
905 V,21 | materstvo sa môže prejaviť mnohorakým spôsobom. V živote Bohu
906 V,22 | určil za prvorodeného medzi mnohými bratmi (porov. Rim 8,29),
907 IV,13 | jeruzalemské, neplačte nado mnou" (Lk 23,28). Tento spôsob
908 VI,27(55) | si neosobuje apoštolské moci. Ona už má iné a väčšie
909 III,11 | mi urobil ten, ktorý je mocný" (Lk 1,49). Tieto slová
910 VI,27 | zotrvávali spolu s apoštolmi na modlitbách" v jeruzalemskom Večeradle
911 II,8 | evanjelia ako normu kresťanskej modlitby. On, jednorodený Syn, jednej
912 VII,28 | svetlo a silu človeku, aby mohol zodpovedať svojmu vznešenému
913 Zaver,31 | Panny Márie v 10. roku môjho pontifikátu.~ Ján Pavol
914 V,21 | urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste
915 IV,16 | nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem
916 II,7(25) | toho vás poznajú, že ste mojimi učeníkmi, ak sa budete navzájom
917 VI,26 | poverenie: "Toto robte na moju pamiatku!" (Lk 22,19; porov.
918 IV,12 | Spoludiskutéri sa domnievajú, že mojžišovský zákon je na ich strane: "
919 VI,27 | tu spomenúť najznámejšie: Moniku, Augustínovu matku, Makrínu,
920 I,3 | Synom Najvyššieho"? Podľa monoteistickej viery Starého zákona na
921 VI,23 | Izraela" (Iz 54,5). Analógia možná na základe zásnubného vzťahu,
922 Uvod,1 | nadobúda význam, lesk a možnosti, aké dosiaľ nikdy nedosiahla.
923 IV,14 | ženskou svojráznosťou a s jej možnosťou materstva? Taktiež Stvoriteľ
924 III,10 | porušiť a prestúpiť ten mravný poriadok, ktorý zodpovedá
925 VI,27 | ľudu. Sú to postavy svätých mučeníc, panien, matiek rodín, ktoré
926 I,3 | Boh vo svojej dobrote a múdrosti chcel zjaviť seba a vyjaviť
927 IV,13 | kvase (porov. Mt 13,33), o múdrych a nemúdrych pannách (porov.
928 VI,27 | jeho trojakom poslaní (tria munera Christi); zjednotená v takej
929 VI,24 | týka iba Cirkvi, vo vzťahu muž-žena toto "poddanie" nie je jednostranné,
930 II,6 | vyjadriť: "Bude sa volať mužena (iššah), lebo z muža (iš)
931 III,11 | ľudským pokolením si poslúžil mužmi, ako je napríklad Noe, Abrahám,
932 V,18 | vzájomný sebadar nenarúša ani mužova žiadostivosť stať sa "majiteľom"
933 IV,14 | Správne sa Ježiš vracia k mužovej povinnosti. Teraz v tejto
934 VI,25 | je mužského rodu. V tomto mužskom symbole je predstavený ľudský
935 VI,25 | čo patrí ľudskej osobe, "mužskosť" a "ženskosť" sa líšia,
936 III,10 | domáhať prisvojenia si mužských vlastností, lebo by sa to
937 II,7 | všetci jedno boli..., ako i my sme jedno? (Jn 17,21-22),
938 VII,28 | otáznym, ak nie dokonca k mylným a zvodným výsledkom.~
939 Zaver,31 | za všetky, tak, ako boli myslené Bohom v celej kráse a bohatstve
940 VI,24 | prostredí toho istého spôsobu myslenia a konania. Kristova "novosť"
941 I,5 | povolaní ženy. Nie je možné myslieť, povedať a urobiť niečo
942 IV,12 | poslucháčov tieto Kristove slová: "Mýtnici a neviestky vás predídu
943 II,6 | podobný reči vtedy známych mýtov. No medzi oboma textami
944 V,22(47) | o jednej z nich, tú istú myšlienku možno vospolne bez rozdielu
945 Uvod,1 | actuositatem. 3~Podobné myšlienky sa objavovali už pred Koncilom,
946 I,3 | Ľudia čakajú od rozmanitých náboženstiev odpoveď na hlboké záhady
947 I,3 | ako ich ponímajú rozličné náboženstvá na tomto svete. Pripomeňme
948 Uvod,1 | povedal: "V kresťanskom náboženstve, viac než v ktoromkoľvek
949 II,7 | Genezis nám stále umožňujú nachádzať terén, v ktorom väzí pravda
950 I,3 | a čo je hriech, odkiaľ a načo prichádzajú utrpenia, aká
951 II,7 | mužovi a o žene - pravdu načrtnutú už v prvých hlavách Knihy
952 VI,27 | žiadajú, majú odôvodniť nádej na večný život, ktorú nosia
953 V,20 | znamením eschatologickej nádeje.~Na základe evanjelia sa
954 II,7 | Nazaretskej ženy, Matky-Panny, keď nadíde "plnosť časov" (porov. Gal
955 V,19 | žene, ktorá trpí, keď jej nadišiel čas porodiť dieťa, hneď
956 Uvod,1 | Prichádza hodina, vlastne nadišla hodina, keď sa povolanie
957 IV,13 | Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou" (Lk 23,28). Tento
958 V,17 | rozmery vo svetle evanjelia nadobúdajú svoju dôležitosť a závažnosť
959 Uvod,1 | kresťanského uvažovania, nadobudli v posledných rokoch osobitnú
960 Uvod,2 | Táto hlava má významný nadpis: "O preblahoslavenej Panne
961 I,5 | kecharitoméne). Ale milosť, to jest nadprirodzená Božia činnosť, nikdy nevylučuje
962 I,4 | spôsobuje a zdokonaľuje nadprirodzené predurčenie k spojeniu každého
963 IV,16 | Ten Duch Svätý, ktorý v nadprirodzenom poriadku posväcujúcej milosti
964 III,9 | nich plnosť dobra, t.j. nadprirodzenú blaženosť, ktorá pochádza
965 I,5 | význam tejto udalosti: význam nadprirodzený a charizmatický (kecharitoméne).
966 V,20 | tradícia určitým spôsobom nadväzovala na očakávanie Izraela, najmä
967 V,22 | Nepriamo tu nachádzame nadviazanie na biblický predobraz "ženy",
968 I,3 | a zavše akoby ho chcel nahmatať (porov. Sk 17,27) -, oná "
969 IV,13 | ti, vstaň!" (Mk 5,41); a naimská vdova, ktorej Ježiš vzkriesil
970 III,10 | dôstojnosť muža. Tu sa dotýkame najcitlivejšieho bodu týkajúceho sa toho "
971 V,22 | svojmu Ženíchovi".46 Toto sa najdokonalejšie naplnilo v Márii. Preto
972 III,11 | Božiu podobu, podľa vzoru najdokonalejšieho spoločenstva Osôb, a tým
973 I,3 | žena" totiž je zapojená do najdôležitejšej spásonosnej udalosti, ktorá
974 VII,28 | nemenia a ktoré majú svoj najhlbší základ v Kristovi a ten
975 V,19 | svojho Syna. "Toto je vari najhlbšia "kenosis" v dejinách ľudského
976 IV,15 | a ich rozhovor sa týka najhlbších právd zjavenia a viery. - "
977 VI,24 | manželskej lásky nachádza svoje najhlbšie žriedlo v Kristovi, ktorý
978 IV,13 | jej vyznaniu, je jeden z najkrajších v evanjeliu (porov. Jn 4,
979 V,21 | jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (
980 V,19 | uberajú po zlých cestách; smrť najmilších osôb, osamelosť matiek,
981 V,21 | blížnych, zvlášť o tých najnúdznejších: napríklad o chorých a telesne
982 III,11 | Božieho zjavenia, a jednou z najobľúbenejších tém Otcov, cirkevných spisovateľov
983 VI,25 | nezištným darom" spôsobom najplnším, najradikálnejším: "Nikto
984 VII,29 | nej je tiež najplnšie a najpriamejšie zdôraznené úzke spojenie
985 III,11 | perspektíva celého Zjavenia, najprv ako prípravy na evanjelium,
986 VI,25 | darom" spôsobom najplnším, najradikálnejším: "Nikto nemá väčšej lásky" (
987 I,3 | od vekov hľadá odpoveď na najvážnejšie a zároveň na najvyššie otázky,
988 II,7 | prvou a v určitom zmysle najvážnejšou dimenziou tohto povolania.
989 IV,16 | Jána (porov. aj Mk 16,9) najviac vyzdvihuje mimoriadnu úlohu
990 IV,13 | tu prípad, ktorý je vari najvýrečnejší. Privedú k nemu ženu, pristihnutú
991 IV,15 | rozhovor s Martou patrí k najvýznamnejším v evanjeliu.~Keď Ježiš hovorí
992 I,3 | narodeného zo ženy", je najvyšším a rozhodným stupňom zjavenia,
993 IV,15 | jej to, zhovára sa s ňou o najvznešenejších Božích tajomstvách. Hovorí
994 VI,27 | Cirkvi. Stačí tu spomenúť najznámejšie: Moniku, Augustínovu matku,
995 I,3 | človeka chápaných v tom najširšom zmysle, ako ich ponímajú
996 VI,23 | V návale hnevu skryl som nakrátko svoju tvár pred tebou, no
997 Zaver,31 | večného Jeruzalema, boli náležite uznané a použité pre dobro
998 V,22 | tom, že nemôže jestvovať náležité vysvetlenie človeka, čiže
999 VI,27 | Apoštol hovorí o ich "námahách" pre Krista a tie "námahy"
1000 III,9 | stvoreného sveta. Poukazuje na "námahu", s ktorou si človek bude
1001 VI,27 | námahách" pre Krista a tie "námahy" označujú rôzne oblasti
|