100-ekono | emanc-namah | naneb-pocin | pocit-rozny | rozob-uzatv | uzavr-zomre | zorac-zried
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
1002 IV,16(38) | apoštolom ako apoštolku svojho nanebovstúpenia" (PL 112, 1474). "Stala
1003 Zaver,31 | augusta 1988 na slávnosť Nanebovzatia prebl. Panny Márie v 10.
1004 V,19 | v biofyzickom zmysle sa naoko javí ako "pasivita"; v nej
1005 IV,12 | postoja voči ženám, ktorý je nápadne jednoduchý a pritom mimoriadny,
1006 VII,30 | 1Kor 15,28). 62~Potom sa aj naplní tá pravda, že "najväčšia
1007 V,22 | Toto sa najdokonalejšie naplnilo v Márii. Preto Cirkev "nasledujúc
1008 IV,15 | predtým Pilátova manželka napomenula manžela: "Nemaj nič s tým
1009 IV,13 | otázkou: "Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať.
1010 IV,15 | ktoré "nad ním kvílili a nariekali" (Lk 23,27). A ešte trochu
1011 V,19 | života" (Jn 6,68). Veď to narodení z pozemských matiek, ináč
1012 I,3(16) | ktorý v tvojom lone spôsobil narodenie veľkého Kráľa; ó Milostiplná,
1013 V,21 | sa ona stáva matkou detí narodených z jej lona.~Bodom, z ktorého
1014 V,20 | príchod Mesiáša, ktorý sa mal narodiť z "potomstva ženy". No vznešený
1015 Uvod,1(8) | Príhovor k účastníčkam na Národnom stretnutí Združenia talianskych
1016 VII,30 | ich rodiny a neraz celé národy.~V našej dobe výdobytky
1017 IV,13 | a nemohla sa ani trochu narovnať" (Lk 13,11), alebo Šimonova
1018 II,8 | nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak
1019 VI,27 | všetkých kresťanov, vzorom "nasledovania Krista", príkladom ako má
1020 V,22 | kontempluje jej tajomnú svätosť, nasleduje jej lásku a verne plní vôľu
1021 V,22 | naplnilo v Márii. Preto Cirkev "nasledujúc Matku svojho Pána, mocou
1022 VII,30 | zákona, z časov Krista a z nasledujúcich epoch až po naše dni.~Žena
1023 VI,24 | odvtedy vzťahuje na všetky nastávajúce pokolenia, výzva, ktorú
1024 I,4(18) | Chalcedonii (DS 301); znovu bola nastolená na Druhom vat. koncile v
1025 Uvod,2 | poskytol mimoriadny podnet nastoliť túto tému, ako to jasne
1026 V,20 | Od začiatku kresťanstva nastupujú na túto cestu mužovia a
1027 IV,14 | matky, ktoré pod rozličným nátlakom previnilca "sa zbavia" dieťaťa
1028 III,11 | prečo slová Protoevanjelia natoľko zdôrazňujú "ženu", ak sa
1029 IV,12 | vošla hriešnica voňavkami natrieť Ježišove nohy, "povedal
1030 Uvod,2 | totiž o mužovi a žene - je natrvalo vtlačená do skúsenosti všetkých
1031 II,6(23) | Liber de persona et duabus naturis III: PL 64, 1343; porov.
1032 IV,13 | 1-7).~V celej Ježišovej náuke a v jeho zaobchádzaní s
1033 VI,23 | láskou si ťa pritiahnem. V návale hnevu skryl som nakrátko
1034 II,6(24) | porovnaj Origenes, In Iesu Nave X, 9: PG 12, 878; Klement
1035 IV,13 | vojde do farizejovho domu navoňavkovať Ježišovi nohy. Tu Ježiš
1036 V,21 | rozličných prípadoch môže byť navonok inakší, ale vždy ten istý,
1037 III,11 | Kniha Genezis (3,16), a návrat k "začiatku", v ktorom "
1038 IV,14 | dedičstvo sa prejavuje aj v návyku ukracovať ženu v prospech
1039 IV,13 | keď v sprievode apoštolov navštevoval mestečká a dediny, kde hlásal
1040 IV,16 | spásonosné a posväcujúce "návštevy".~Skutočnosť, že niekto
1041 IV,15 | slová" Ježišove: keď ich navštívi v ich dome; a sám povie,
1042 III,10 | biblický "ethos" platný navždy. 33~Otázka o "právach ženy"
1043 IV,16 | slovách a v činoch Ježiša Nazaretského, tvorí zjavný základ dôstojnosti
1044 IV,13 | dôstojnosť osoby práve ako žena. Nazaretský Ježiš túto dôstojnosť potvrdzuje,
1045 V,18 | tajomstvo života a vnútorným nazeraním "vníma", čo sa v nej deje.
1046 V,22 | v duchu Kristových slov naznačených v Evanjeliu podľa Matúša (
1047 II,7 | nedostupné ľudskému rozumu, naznačujúc, že jestvuje určitá podobnosť
1048 I,4 | prirodzenosť. A tak meno a či názov "Bohorodička" Matka Boha -
1049 III,9 | tomto hriechu, ktorý možno nazvať aj hriechom "začiatku" človeka
1050 IV,16 | Jn 20,16-18).~Preto ju nazývajú "apoštolkou apoštolov".38
1051 III,9 | vlastnosť. V tomto zmysle ho nazývame "dedičným" hriechom.~Tento
1052 I,3 | človek, aký zmysel a cieľ má náš život, čo je dobro a čo
1053 VI,26 | Eucharistia je sviatosťou nášho vykúpenia. Je sviatosťou
1054 I,3 | spôsobom hovoril v minulosti našim Otcom ústami Prorokov. V
1055 IV,13 | listujeme v evanjeliách, pred naším zrakom defilujú mnohé ženy,
1056 V,18 | ak sa na túto skutočnosť neberie hlavný zreteľ.~Materstvo
1057 III,9 | nemožno správne pochopiť, ak neberieme zreteľ na tajomstvo stvorenia
1058 I,5 | ženy. Keď Mária na slová nebeského posla odpovedá "nech sa
1059 II,8 | meno každé otcovstvo na nebi i na zemi" (3,14-15). Každé "
1060 III,10 | vládnuť." Oslobodenie od tohto neblahého dedičstva je úlohou každého
1061 Uvod,1 | v takej miere, že dosiaľ neboli asi všetky jej schopnosti
1062 IV,12 | ale od počiatku to tak nebolo" (Mt 19,8). Ježiš sa odvoláva
1063 III,9 | tajomstve hriechu" nemožno nebrať zreteľ na celú pravdu o "
1064 V,17 | povedal: Tvoje materstvo nebude dôsledkom manželského "poznania",
1065 III,9 | slov potvrdzujú veky. No nechcú povedať, že Boží obraz a
1066 Uvod,1 | ešte vyjadrené." 8~Otcovia nedávnej Biskupskej synody (v októbri
1067 IV,16 | ale aj pri ranných zorách nedele zmŕtvychvstania. Prvé pri
1068 II,6(23) | Osoba je nedeliteľná podstata rozumovej prirodzenosti":
1069 V,20 | darovanie seba z lásky, úplne a nedeliteľne.~
1070 Uvod,1 | možnosti, aké dosiaľ nikdy nedosiahla. V tejto dobe, keď ľudstvo
1071 II,7 | 17,21-22), otvára obzory nedostupné ľudskému rozumu, naznačujúc,
1072 IV,16 | Ježiš jej povedal: Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil
1073 IV,13 | osemnásť rokov mala ducha neduživosti, bola zhrbená a nemohla
1074 VI,23 | sa už nemusíš červenať; nehanbi sa, lebo už nezakúsiš pohanenia,
1075 VI,26 | pravdy učíš Božej ceste... Nehľadíš na osobu človeka" (Mt 22,
1076 II,7 | prvých stranách Biblie sa to nehovorí priamo. Celý Starý zákon
1077 IV,15 | ktorých sa za oných čias nehovorilo so ženami. Čo sa tohto týka,
1078 II,6 | No medzi oboma textami nejestvuje nijaká podstatná nezhoda.
1079 VI,23 | svojmu vyvolenému ľudu: "Neľakaj sa, lebo sa už nemusíš červenať;
1080 IV,15 | manželka napomenula manžela: "Nemaj nič s tým spravodlivým,
1081 VI,23 | seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo,
1082 VII,28 | sú mnohé veci, ktoré sa nemenia a ktoré majú svoj najhlbší
1083 VII,30 | ženy, ako aj to, čo je tu nemeniteľné a vždy aktuálne, lebo má "
1084 II,6 | obraze a Božej podobe" je nemeniteľným základom každej kresťanskej
1085 I,3 | Je významné, že Apoštol nemenuje Ježišovu Matku jej vlastným
1086 II,8 | Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovanie nad plodom
1087 IV,13 | neduživosti, bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať" (
1088 I,3 | Starého zákona na to sa nemohlo ani pomyslieť. Mária iba
1089 IV,13 | Mt 13,33), o múdrych a nemúdrych pannách (porov. Mt 25,1-
1090 V,21 | materstve, či toto materstvo nemusí byť aj duchovným, ak ono
1091 VI,23 | Neľakaj sa, lebo sa už nemusíš červenať; nehanbi sa, lebo
1092 V,19 | len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že
1093 IV,14 | Mt 19,3-9), jeho vedomie nenadväzuje na tajomstvo "počiatku",
1094 IV,13 | jeho zaobchádzaní s ľuďmi nenájdeme nič, čo by poukazovalo na
1095 V,18 | osoby, keď vzájomný sebadar nenarúša ani mužova žiadostivosť
1096 VI,23 | samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si
1097 VII,30 | tento poriadok, nezrušil ho nenávratne. Svedčia o tom biblické
1098 I,5 | nevylučuje prírodu ani ju neničí, ba ju zdokonaľuje a zošľachťuje.
1099 V,18 | závažnosť, len aby sa výskum neobmedzoval na bio-fyziologické štúdium
1100 V,20 | nevydatej, lebo panenstvo sa neobmedzuje iba na samotné "nie", ale
1101 Zaver,31 | Cirkev súčasne prosí, aby tie neoceniteľné prejavy (porov. 1Kor 12,
1102 Uvod,1 | veľmi pomôcť ľuďom, aby neochabovali."1 Slová tohto posolstva
1103 V,18 | podstata onoho "ethosu", neodlučiteľného od pravdy o stvorení, ktorý
1104 VI,23 | triasť, no moje milosrdenstvo neodstúpi od teba, moja zmluva pokoja
1105 IV,13 | Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?" - "Nik, Pane." - "Ani
1106 IV,13 | Nik, Pane." - "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!" (porov.
1107 III,11 | zmluvy, ktorá má byť večnou a neodvolateľnou, stojí žena: Nazaretská
1108 III,10 | toto stvorenie, jedinečné a neopakovateľné, "nemôže nájsť v plnej miere
1109 V,21 | a to osoby konkrétnej a neopakovateľnej. Rovnako aj duchovné materstvo
1110 VI,27(55) | kráľovnou apoštolov, ale si neosobuje apoštolské moci. Ona už
1111 VI,23 | teba, moja zmluva pokoja sa neotrasie" (Iz 54,4-8.10).~Keďže človek -
1112 II,7 | človeku; terén spoľahlivý a neotrasný uprostred toľkých premien
1113 IV,13 | Bolo mu jej ľúto a povedal: Neplač!" (Lk 7,13); a napokon kanaánska
1114 IV,13 | ženy: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou" (Lk 23,28). Tento
1115 VII,28 | pravdám a hodnotám, "ktoré nepodliehajú zmene", a ktorých je on
1116 I,3 | ktorou sám Boh "ide v ústrety nepokoju ľudského srdca"?17 Tu nejde
1117 V,20 | kráľovstvo, teda panenstvo, je nepopierateľná novota, súvisiaca s vtelením
1118 V,22 | Svätého zotrváva v panensky neporušenej viere, pevnej nádeji a úprimnej
1119 V,22 | tiež pannou, čo zachováva neporušenú a čistú vernosť svojmu Ženíchovi".46
1120 V,19 | Božej.~Či túto skutočnosť nepotvrdzuje Ježišova odpoveď žene, ktorá
1121 V,21 | Rim 8,4). Veď panenstvo nepozbavuje ženu jej vzácnych ženských
1122 V,20 | Božou matkou, to bolo úplne nepredvídanou odpoveďou na ľudské očakávania
1123 V,17 | navzájom nevylučujú a si neprekážajú. Ba čo viac, osoba Matky
1124 VI,27 | podstate, aby sa na Cirkev neprenášali - hoci je ona "ustanovizňou"
1125 V,18 | totiž má účasť na tajomstve nepretržitého plodenia. Manželia takto
1126 II,8 | vlastnosti. V nich nachádzame nepriame potvrdenie pravdy, že obaja -
1127 III,11 | dosiahnuť bojom proti zlu, "nepriateľstvom" medzi potomstvom ženy a
1128 III,11 | zdôrazňujú "ženu", ak sa nepripustí, že ňou sa začína nová a
1129 III,10 | tebou vládnuť" (Gn 3,16) nepripúšťa, aby sa ženy "pomužštili".
1130 II,8 | byť tým, ktorý "prebýva v neprístupnom svetle" (1Tim 6,16); je
1131 I,5 | chvíľach svojho poslania, že "neprišiel, aby sa dal obsluhovať,
1132 IV,14 | neprávosti, proti vašim nerestiam?"~Táto pravda platí pre
1133 V,22(47) | ale ani jedna bez druhej nerodí ho celého. Preto... čo o
1134 IV,12 | tradícii, ktorá pripúšťala nerovnoprávnosť ženy. Podľa tejto tradície
1135 IV,12 | Boh spojil, človek nech nerozlučuje!" (Mt 19,6).~Zásadu tohto "
1136 IV,16 | 23). Ale táto jednotnosť neruší rozdielnosť. Ten Duch Svätý,
1137 V,20 | Sú aj takí, čo sa urobili neschopnými manželstva sami pre nebeské
1138 IV,13 | rokov krvotok" (Mk 5,25); a nesmela sa nikoho dotknúť, lebo
1139 IV,15 | tajomstvách. Hovorí jej o nesmiernej Božej láske, ktorá je ako "
1140 V,22 | a krstom rodí pre nový a nesmrteľný život dietky počaté z Ducha
1141 IV,14 | Evanjeliu, môže sa opakovať v nespočítateľných podobných okolnostiach v
1142 VI,23 | hanbu tvojej mladosti. A nespomínaj už na pohanu tvojho vdovstva.
1143 III,10 | situáciám, ktoré samy v sebe sú nesprávne a zhubné, no obsahujú a
1144 V,20 | Pán Ježiš vychádza z ich nesprávnej mienky, aby ich poučil o
1145 I,4 | Panny Márie proti mienke Nestora, ktorý Máriu pokladal iba
1146 VI,25 | celkom sa, samozrejme, s ňou "nestotožňuje". Analógia totiž poukazuje
1147 III,10 | sa, naopak, neznešvári a nestratí to, čo je jej vlastnou vznešenosťou.
1148 VII,29 | Prostredníctvom Ducha, nestvoreného Daru, láska sa stáva darom
1149 II,8 | duchovné. Tomu dokonalému a nestvorenému vzoru sa podobá každé plodenie
1150 III,10 | dedičstve hriechu, ktoré v sebe nesú všetky ľudské bytosti. Knihy
1151 III,10 | ženy. Preto ani oprávnený nesúhlas ženy so slovami "on bude
1152 Uvod,2 | zjavení človeka človeku" netreba vidieť vyhradené a výsadné
1153 IV,16 | niekto je mužom alebo ženou netvorí nijakú hrádzu, takisto ako
1154 VI,27(55) | dobrá? (H.U. von Balthasar, Neue Klarstellugen)" (Pápež Ján
1155 IV,15 | život. Kto verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" - "
1156 Zaver,31 | ľudstva. V podstate, či sa neuskutočnila v nej a cez ňu najväčšia
1157 V,17 | Nazaretskej Panne zdalo neuskutočniteľným. Keď počuje slová: "Počneš
1158 II,6 | terajšie reči vo všeobecnosti nevedia vyjadriť: "Bude sa volať
1159 VI,23 | nevesta sa mnohokrát ukázala nevernou.~Takýto obraz zásnubnej
1160 V,19 | radovať. A vašu radosť vám nik nevezme" (Jn 16,22-23).~
1161 VI,24 | sebadar".~Autor Listu Efezanom nevidí nijaký rozpor medzi takto
1162 IV,12 | Kristove slová: "Mýtnici a neviestky vás predídu do Božieho kráľovstva" (
1163 IV,14 | zodpovednosť? A okrem toľkých nevydatých matiek v dnešnej spoločnosti
1164 II,6 | ustanovení manželstva ako nevyhnutnej podmienke na odovzdávanie
1165 V,17 | dve danosti sa navzájom nevylučujú a si neprekážajú. Ba čo
1166 II,6 | od všetkých živočíchov, nevynímajúc ani obdarených zmyslami (
1167 I,3 | je napokon ono vrcholné a nevýslovné tajomstvo, ktoré sprevádza
1168 Zaver,31 | má v samom Bohu, v lone nevýslovnej Trojice.~Cirkev ďakuje za
1169 I,3 | ktorom sa Boh predstavuje ako nevyspytateľná jednota v Trojici, je naznačené
1170 II,7 | božstva, sú osoby pre svoje nevyspytateľné božské vzťahy. Iba takto
1171 II,7 | Nový zákon prináša zjavenie nevyspytateľného tajomstva o vnútornom živote
1172 IV,16 | Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim
1173 IV,12 | tradície muž "vládol" a nevšímal si dostatočne ženu a jej
1174 III,11(35)| PL 38, 1108; Kard. I. H. Newman, A Letter to the rev. E.
1175 II,8 | ona zabudla, ja na teba nezabudnem" (49,14-15). A inde: "Ako
1176 VI,23 | červenať; nehanbi sa, lebo už nezakúsiš pohanenia, radšej zabudni
1177 VII,30 | porov. Prís 31,10) stáva nezastupiteľnou oporou a žriedlom duchovnej
1178 IV,16 | žena je živým subjektom a nezastupiteľným svedkom.~
1179 II,6 | nejestvuje nijaká podstatná nezhoda. Druhý text Knihy Genezis (
1180 VII,30 | inak, než prostredníctvom nezištného sebadarovania".59~Táto výpoveď
1181 Zaver,31 | toľkým ľuďom, čakajúcim na nezištnú lásku druhej osoby; za ženy,
1182 VI,24 | žena, dávajú navzájom ako "nezištný sebadar".~Autor Listu Efezanom
1183 III,10 | aj urážajúceho. Toto je nezmeniteľné posolstvo slova, ktoré Boh
1184 VI,24 | ľudí a národov, ktorá ešte nezmizla z javiska dejín?~Zatiaľ
1185 VII,30 | žene, či to tiež súčasne neznamená, že od nej Kristus očakáva
1186 VII,30 | umožňujú dosiahnuť predtým neznámy stupeň materiálneho blahobytu,
1187 III,10 | zdokonalí", alebo či sa, naopak, neznešvári a nestratí to, čo je jej
1188 VII,30 | lásky. Hriech "počiatku" nezničil tento poriadok, nezrušil
1189 VI,26 | mentalitu svojej doby, vôbec nezodpovedá spôsobu Kristovho počínania. "
1190 Zaver,31 | zamestnaní, za ženy, na ktoré nezriedka dolieha veľká spoločenská
1191 VII,30 | nezničil tento poriadok, nezrušil ho nenávratne. Svedčia o
1192 IV,16 | nijakú hrádzu, takisto ako nezužuje v človeku spásonosnú a posväcujúcu
1193 V,20 | porovnávať s obyčajným stavom neženatého a nevydatej, lebo panenstvo
1194 V,20 | a ženou, potom je lepšie neženiť sa" (Mt 19,10). Akýkoľvek
1195 VI,23 | niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola
1196 II,8 | vlastnosti.~Spomenieme tu niekoľko jednotlivých miest z proroka
1197 V,20 | osoba odovzdáva do daru niekomu inému. 42 Napokon takisto
1198 I,3 | prisľúbenia mohli dúfať, že niektorá sa z nich raz stane matkou
1199 III,9 | Neskôr tieto úlohy pripomenú niektoré biblické texty, ako napríklad
1200 IV,14 | trest za svoj priestupok (v niektorých prípadoch azda ona nesie
1201 V,20 | Bohom nebol celkom cudzí niektorým vrstvám židovskej spoločnosti,
1202 II,6 | oboma textami nejestvuje nijaká podstatná nezhoda. Druhý
1203 V,18 | záväzok voči žene. Preto nijaké ponímanie "rovnosti práv"
1204 VI,24 | Autor Listu Efezanom nevidí nijaký rozpor medzi takto formulovanou
1205 IV,13 | Mk 5,25); a nesmela sa nikoho dotknúť, lebo vraj jej dotyk "
1206 II,8(27) | Porov. Nm 23,19; Oz 11,9; Iz 40,18;
1207 III,11 | mužmi, ako je napríklad Noe, Abrahám, Mojžiš. No na
1208 VII,30 | slnkom", s mesiacom pod nohami a s vencom dvanástich hviezd
1209 V,18 | môžeme povedať - patrí do normálneho ľudského dynamizmu rodičovstva.
1210 IV,15 | spomenutý postoj sa stáva čímsi normálnym. V tejto súvislosti treba
1211 II,8 | základu svojho evanjelia ako normu kresťanskej modlitby. On,
1212 V,19 | celého procesu, v ktorom sa noví synovia a nové dcéry ľudského
1213 IV,13 | zaobchádzať s nimi, je zjavnou "novosťou" voči vtedy zaužívaným zvykom.~
1214 V,18 | dôležitý druh symbiózy s novou ľudskou bytosťou, ktorá
1215 II,7 | táto pravda o človeku je nutným východiskom. Už Kniha Genezis
1216 V,22 | materinskou láskou".44 "Nuž aj Cirkev, ktorá kontempluje
1217 I,3(16) | narodenie veľkého Kráľa; ó Milostiplná, skrze teba
1218 III,10 | originalite".~Jestvuje oprávnená obava, či takto sa žena "zdokonalí",
1219 V,17 | muža a ženy v manželskom obcovaní. Mária však, rozhodnutá
1220 VI,25 | celé bohatstvo, akým bola obdarovaná v tajomstve stvorenia. V
1221 VII,30 | samu seba inak, iba ak bude obdarovávať láskou iných.~Žena bola
1222 III,10 | uvidel prvú ženu, je zvolaním obdivu a očarenia, ktoré sa ozýva
1223 V,17 | nevylučuje druhý, ba ho obdivuhodne zdokonaľuje. Rozprava o
1224 Zaver,31 | Samaritánke počas jedného z tých obdivuhodných rozhovorov, ktoré ukazujú,
1225 I,3 | apoštol Pavol spája hlavné obdobia, ktoré zreteľne vymedzujú
1226 V,18 | rodičovstva. To platí aj pre obdobie po príchode dieťaťa, najmä
1227 VI,27 | Novom zákone je iba jedna obeta a jeden kňaz - Kristus.
1228 V,21 | pôsobnosti. V manželstve táto obetavá ochota, hoci otvorená pre
1229 VI,27 | Všeobecná účasť na Kristovej obete, v ktorej Vykupiteľ odovzdal
1230 V,21 | človeka, upriamená a jemu obetovaná snúbenecká láska, ktorej
1231 VI,27 | samých seba ako živú a svätú obetu milú Bohu" (porov. Rim 12,
1232 V,21 | niekedy vyžadovať veľké obety, jej zároveň otvára cestu
1233 IV,16 | 28,6). Potom ony prvé mu objali nohy (porov. Mt 28,9). Ony
1234 V,22 | duchovného materstva. Na objasnenie základného poslania Cirkvi
1235 V,18 | stvorení, ktorý potom plnšie objasnia posvätné knihy Božieho zjavenia,
1236 IV,13 | ktorými Ježiš z Nazareta objasňoval svojim poslucháčom tajomstvá
1237 III,10 | oblasti práv ľudskej osoby. Objasňujúc túto často hlásanú tému
1238 Uvod,1 | Podobné myšlienky sa objavovali už pred Koncilom, napríklad
1239 VI,23 | toto základné povolanie objavuje súčasne so stvorením ženy
1240 IV,14 | vo svete, nestala sa mu "objektom", totiž predmetom zmyselnosti
1241 Zaver,31 | ženskosti; tak ako boli obklopené jeho večnou láskou; tak,
1242 VII,29 | Máme na mysli všeobecnejšiu oblasť, založenú na skutočnosti
1243 II,7(25) | znamenie vtlačil nám do obličaja, keď povedal: ?Podľa toho
1244 VI,27 | Druhý vatikánsky koncil obnovil v Cirkvi vedomie všeobecného
1245 III,11 | Synovi, je pokračovaním a obnovou toho, čo v tajomstve stvorenia
1246 IV,13 | potvrdzuje, ju pripomína, obnovuje a robí ju obsahom evanjelia
1247 IV,14 | dary. Táto miera lásky bola obom - mužovi a žene - určená
1248 II,6 | známych mýtov. No medzi oboma textami nejestvuje nijaká
1249 IV,16 | oslovil: ?Mária!? - Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: ?
1250 VII,30 | 15). V týchto úvahách sme obrátili pozornosť na osobitné miesto "
1251 III,10 | zároveň zdôrazňujú potrebu sa obrátiť, čiže očistiť sa od zla,
1252 V,17 | povolania ženy~17. Teraz však obráťme našu pozornosť na materstvo
1253 III,9 | Kniha Genezis sa vyjadruje obraznou rozprávacou formou, ako
1254 II,6 | že je skôr rozprávačský a obrazný, tak trochu podobný reči
1255 II,8 | používa ľudské výrazy a rečové obrazy. Ak tento hovorový štýl
1256 VI,24 | faktom, tvorí jednoznačný obsah evanjeliového posolstva
1257 III,10 | sú nesprávne a zhubné, no obsahujú a vyjadrujú pravdu o dedičstve
1258 VI,26 | vysvetlenie je potvrdením učenia obsiahnutého v deklarácii Inter insigniores,
1259 I,5 | že "neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil" (porov.
1260 V,20 | toto nemožno porovnávať s obyčajným stavom neženatého a nevydatej,
1261 VI,24 | svedomiach, v konaní, v obyčajoch. Je to výzva, ktorá sa odvtedy
1262 IV,15 | posolkyňou Ježiša Krista medzi obyvateľmi Samárie, takže aj oni uverili
1263 II,7 | jedno? (Jn 17,21-22), otvára obzory nedostupné ľudskému rozumu,
1264 IV,14 | činov. Ježiš akoby vyčítal obžalobcom: "Táto žena pod ťarchou
1265 IV,14 | hriechu". Často zaujme pózu obžalobcu, zabúdajúc na vlastné hriechy,
1266 IV,14 | hriešnosti v mužoch, ktorí ju obžalúvajú, aby ju mohli ukameňovať,
1267 VII,30 | neznamená, že od nej Kristus očakáva vykonávanie "kráľovského
1268 VII,30 | zmysle predovšetkým naše časy očakávajú objavenie sa toho "génia"
1269 I,5 | Mariánskom roku, majúc pred očami Ženu-Bohorodičku. Tu však
1270 III,10 | ženu, je zvolaním obdivu a očarenia, ktoré sa ozýva celými dejinami
1271 III,10(33)| 36, 290; sv. Hieronym, Ad Oceanum ep. 77,3: PL 22,691; sv.
1272 III,9(29) | rozdeľujem, oddeľujem, očerňujem".~
1273 V,21 | manželstve táto obetavá ochota, hoci otvorená pre všetkých,
1274 IV,13 | spoločnosti vdovy boli bez ochrany (porov. tiež Lk 1,1-7).~
1275 I,3 | javisku stavajú sa nám pred oči túžby ľudského ducha, ktorý
1276 III,10 | list rozoznáva žiadostivosť očí, žiadostivosť tela a pýchu
1277 III,10 | potrebu sa obrátiť, čiže očistiť sa od zla, oslobodiť sa
1278 VI,23 | vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby
1279 VII,30 | diskriminácie, v akých sa môže ona ocitnúť. Toto vedomie a to zásadné
1280 IV,16 | ešte skôr ako apoštoli bola očitým svedkom zmŕtvychvstalého
1281 VI,27 | a šli za ním, a po jeho odchode "zotrvávali spolu s apoštolmi
1282 III,9(29) | diaballo" - "rozdeľujem, oddeľujem, očerňujem".~
1283 VII,30 | Apokalypse. 60 Je to "Žena odetá slnkom", s mesiacom pod
1284 III,11 | 15). Tak "v plnej miere odhalil človeka človeku a dáva mu
1285 I,3 | je dobro a čo je hriech, odkiaľ a načo prichádzajú utrpenia,
1286 II,8 | svetle" (1Tim 6,16); je odlišnej podstaty, je úplne iný.~
1287 II,6 | stvorení najmä ženy, je odlišný, trochu voľnejší; možno
1288 VI,25 | celú tú originálnosť, ktorá odlišuje ženu od muža, celé bohatstvo,
1289 V,20 | týchto rád. Tieto rady sa odlišujú od prikázaní a ukazujú kresťanovi
1290 I,3 | je smrť, súd a posmrtná odmena, aké je napokon ono vrcholné
1291 III,9 | Človek dopustiac sa hriechu, odmieta tento dar a zároveň sám
1292 IV,14 | nemôže umlčať svedomie, že odňala život vlastnému dieťaťu,
1293 Zaver,31 | ktoré končíme, chcú pomôcť odokryť "vo vnútri" "Božieho daru"
1294 V,19 | povahy, hoci žena je často odolnejšia v utrpení ako muž. Ťažko
1295 VI,27 | ktorí o to žiadajú, majú odôvodniť nádej na večný život, ktorú
1296 V,20 | darom" celého svojho života. Odovzdá sa božskému Ženíchovi, a
1297 IV,14 | podobu samého Boha. V tomto odovzdaní spočíva miera lásky, zásnubnej
1298 VI,27 | detí v duchu evanjelia, odovzdávali vieru a tradíciu Cirkvi.~
1299 II,6 | nevyhnutnej podmienke na odovzdávanie života novým pokoleniam
1300 III,9 | predstavuje ako vzbura a odpor.~Paradoxne sa môže povedať,
1301 I,4 | Mária však pri Zvestovaní odpovedala svojím "fiat - staň sa!",
1302 VI,27 | tomu, aby - ako Nevesta - odpovedali darom svojho života na nevýslovný
1303 I,3 | ktorému smerujeme?. 13 ?Už odpradávna až dodnes u rozličných národov
1304 VI,26 | odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú
1305 IV,15 | aby zdôraznil pravdu o odpustení hriechov: "Odpúšťajú sa
1306 VI,26 | odpúšťali hriechy: "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené,
1307 IV,15 | veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje" (Lk 7,47).
1308 VI,26 | dostali Ducha Svätého, aby odpúšťali hriechy: "Komu odpustíte
1309 V,19 | matiek, na ktoré zabudli ich odrastené deti, ako aj opustenosť
1310 IV,13 | svojej mesiášskej služby, je odrazom večného úmyslu Boha, ktorý
1311 VI,24 | uskutočnila v dejinách ľudstva odstránením ustanovizne otroctva! A
1312 IV,15 | skutkov a jeho slov, dôsledne odsudzujú všetko, čo uráža dôstojnosť
1313 II,7 | jednotnosť v spolubytí. Odtiaľ dopadá nové svetlo aj na
1314 VI,27 | panien, matiek rodín, ktoré odvážne vydávali svedectvo o svojej
1315 VI,26 | Krista a Cirkvi sa včleňuje odveká "jednota dvoch", ustanovená
1316 VII,29 | muža i ženy. Na základe odvekého Božieho plánu je to žena,
1317 VII,30 | ako odpoveď Bohu na jeho odveký úmysel s človekom?~Ak dôstojnosť
1318 V,19 | požíval"? - A Ježiš jej odvetil: "Skôr sú blahoslavení tí,
1319 II,6 | porov. 2,13-25), na ktorý sa odvoláme neskôr. Ale už tu treba
1320 V,22 | lepšieho vyjadrenia, než odvolanie sa na materstvo.~Odraz tejto
1321 III,10(33)| Naozaj, Otcovia IV. storočia, odvolávajúc sa na Boží zákon, vážne
1322 I,5 | dôstojnosť a povolanie ženy, ak odvrátime myseľ, srdce a konanie od
1323 VI,23 | a duchom sklesnutú, ako odvrhnutú ženu svojej mladosti, hovorí
1324 VI,24 | obyčajoch. Je to výzva, ktorá sa odvtedy vzťahuje na všetky nastávajúce
1325 V,19 | tieto Ježišove slová odzneli v predvečer jeho utrpenia
1326 V,18 | spojenom s otcovstvom muža sa odzrkadľuje to večné tajomstvo plodenia,
1327 VI,23 | Kľúčový význam majú v tomto ohľade slová z Listu Efezanom: "
1328 IV,12 | svedkom večného Božieho plánu ohľadom človeka, stvoreného na Boží
1329 V,22 | Korinťanom (7,38) Apoštol ohlasuje prvenstvo panenstva nad
1330 II,6 | ostatných živých bytostí ich okolia. Žena je druhé "ja" v spoločnej
1331 II,6 | spoločníčku muža, ktorý uprostred okolitých živočíchov je sám, a ani
1332 IV,14 | nespočítateľných podobných okolnostiach v každom dejinnom úseku.
1333 IV,15 | dôstojnosť ženy. Preto ženy okolo Ježiša objavujú samy seba
1334 V,21 | o všetkých vysunutých na okraj spoločnosti. Takto zasvätená
1335 Uvod,1 | nedávnej Biskupskej synody (v októbri 1987), ktorá v dvadsiatom
1336 IV,15 | Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj
1337 VI,27 | Augustínovu matku, Makrínu, Oľgu z Kyjeva, Matildu Toskánsku,
1338 II,6 | Treba sa nám pozastaviť pri onom biblickom počiatku, v ktorom
1339 VII,29 | tvrdenie je v prvom rade povahy ontologickej, ale z neho vyplýva tvrdenie
1340 VII,29 | povahy etickej. Láska je ontologickou a etickou požiadavkou osoby.
1341 VII,30 | obsiahnuté v tejto výpovedi má ontologickú povahu, súčasne však poukazuje
1342 Uvod,2 | a výsadné miesto aj pre onú "ženu", ktorá je matkou
1343 IV,13 | Ef 1,1-5). Teda každá je oným "jediným tvorom, ktorého
1344 VII,29 | prijíma lásku, aby mohla lásku opätovať, máme na mysli nielen a
1345 VII,30 | ako aj s láskou, ktorú ona opätuje. Takýmto spôsobom sa potvrdzuje
1346 IV,14 | opisuje v Evanjeliu, môže sa opakovať v nespočítateľných podobných
1347 V,20 | 12). A tieto jeho slová opakujú, čo povedal v úvode rozpravy
1348 VI,23 | svoje telo, ale živí si ho a opatruje ako Kristus Cirkev, lebo
1349 VII,30(60)| Porov. Ad opera Sancti Ambrosii appendix,
1350 IV,14 | vlastné hriechy, ako to bolo v opísanom prípade. Koľko ráz žena
1351 III,9 | môže povedať, že hriech opísaný v Knihe Genezis (hl. 3)
1352 II,6 | muž a žena.~Podľa druhého opisu Genezis (2,18-25) ženu Boh
1353 VII,30 | 10) stáva nezastupiteľnou oporou a žriedlom duchovnej sily
1354 I,3 | Ktorá z nich by sa však opovážila tušiť, že prisľúbený Mesiáš
1355 III,11 | Eva znovu objaví, aká je opravdivá dôstojnosť ženy, ženského
1356 Uvod,1 | súčasné problémy týkajúce sa opravdivého povznesenia, dôstojnosti
1357 I,3 | utrpenia, aká cesta vedie k opravdivému šťastiu, čo je smrť, súd
1358 III,10 | ženy, súčasne umenšuje aj opravdivú dôstojnosť muža. Tu sa dotýkame
1359 II,8 | plodenia, a takto robil aj ako opravdivý ľudský syn svojej panenskej
1360 III,10 | originalite".~Jestvuje oprávnená obava, či takto sa žena "
1361 III,10 | povahy muža a ženy. Preto ani oprávnený nesúhlas ženy so slovami "
1362 III,9 | náuka vo svojom celku nás oprávňuje tvrdiť, že spomenuté predurčenie
1363 IV,14 | sama). Koľko ráz ostane opustená so svojím materstvom, keď
1364 V,19 | ich odrastené deti, ako aj opustenosť vdov; utrpenia žien, ktoré
1365 VI,23 | Pán ťa povolal ako ženu opustenú a duchom sklesnutú, ako
1366 V,21 | telesne postihnutých, o opustených a siroty, o deti a starcov,
1367 V,20 | evanjeliový radikalizmus": opustiť všetko a ísť za Kristom (
1368 III,10(33)| Porov. sv. Gregor Naz., Or. 37,6: PG 36, 290; sv. Hieronym,
1369 VI,27 | toho táto účasť vytvára organickú jednotu Cirkvi ako Božieho
1370 Uvod,1(4) | Stretnutí Všeobecnej únie organizácií katolíckych žien (24. apríla
1371 V,19 | pasivita"; v nej a v jej organizme "sa odohráva" proces stvárňovania
1372 V,18 | ženského tela a celý súhrn jej orgánov sú uspôsobené na materstvo,
1373 III,10 | to protivilo jej ženskej "originalite".~Jestvuje oprávnená obava,
1374 III,11 | prirodzenosti, celej odvekej originálnosti "ženy", akou ju Boh chcel,
1375 V,19 | cestách; smrť najmilších osôb, osamelosť matiek, na ktoré zabudli
1376 IV,13 | bolesťami, ako "žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti,
1377 II,6 | znamená prekonanie pôvodnej osihotenosti, v ktorej muž nenašiel "
1378 III,10 | bude nad tebou vládnuť." Oslobodenie od tohto neblahého dedičstva
1379 III,10 | čiže očistiť sa od zla, oslobodiť sa od hriechu, od toho,
1380 IV,16 | spozná, len čo ju Ježiš osloví po mene. "Ježiš ju oslovil: ?
1381 IV,13 | Ježiš vzkriesil, láskavo ju osloviac "Dievča, hovorím ti, vstaň!" (
1382 II,8 | ako Otca. Ježiš Kristus oslovoval Otca "Abba, Otče" (Mk 14,
1383 II,8 | hovorí o Bohu ako o Otcovi a oslovuje ho ako Otca. Ježiš Kristus
1384 Uvod,2 | koncilu, ktorá sa nachádza v ôsmej hlave dogmatickej konštitúcie
1385 Uvod,2 | ľudského pokolenia".10 Táto osobitná prítomnosť Matky Božej v
1386 II,7 | uskutočňujú každý podľa svojej osobitosti. V úvahe o dôstojnosti a
1387 III,10 | prejavuje "jednota dvoch", osobná dôstojnosť aj muža aj ženy.
1388 V,21 | možno ho chápať iba ako osobné povolanie.~Vychádzajúc z
1389 V,19 | však zasahuje do hĺbky. V osobnom a etickom zmysle materstvo
1390 V,18 | stvárňovaní novej ľudskej osobnosti.~
1391 V,20 | súčasne však realizuje aj osobnú hodnotu svojej ženskosti,
1392 IV,12 | už zmienili.~Všetci - aj osočovatelia kresťanského posolstva -
1393 VI,27(55) | dňa 22. decembra 1987; l?Osservatore Romano, 23. dec. 1987).~
1394 IV,14 | odpyká, a to sama). Koľko ráz ostane opustená so svojím materstvom,
1395 V,17 | zotrvať vo svojom predsavzatí ostať pannou, vyslovuje Božiemu
1396 III,10 | ale sú odlišné. Teda žena, ostatne ako aj muž - ako osoba -
1397 IV,13 | vhodila viac ako všetci ostatní (...); pri svojej chudobe
1398 II,6 | sú osoby, na rozdiel od ostatných živých bytostí ich okolia.
1399 Zaver,31 | spoločnú zodpovednosť za osudy ľudstva, podľa požiadaviek
1400 Uvod,2 | ktoré nachádza "pravé osvetlenie iba v tajomstve Vteleného
1401 II,7 | rozmeroch povolania ženy, osvetlených Božím zjavením. Tieto dva
1402 VI,26(50) | Vyhlásenie Inter insigniores o otázke pripustenia žien k služobnému
1403 IV,13 | cudzoložstve, a provokujú ho otázkou: "Mojžiš nám v zákone nariadil
1404 I,3 | najvážnejšie a zároveň na najvyššie otázky, ktoré ho trápia. Či nie
1405 VII,28 | spôsob konania by viedol k otáznym, ak nie dokonca k mylným
1406 Uvod,1 | potrebné na vyriešenie otázok týkajúcich sa významu byť
1407 II,6(24) | Medzi cirkevnými Otcami, ktorí hlásajú základnú
1408 II,8 | Kristus oslovoval Otca "Abba, Otče" (Mk 14,36) a túto pravdu
1409 Zaver,31 | tejto zemi, ktorá je v čase "otčinou" ľudí a neraz sa stáva "
1410 V,22 | lásku a verne plní vôľu Otcovu, stáva sa Matkou tým, že
1411 III,10 | poukazuje na narušenie a otrasenie základnej rovnosti, ktorú
1412 VI,24 | povedať o iných formách otrockej závislosti ľudí a národov,
1413 VI,24 | odstránením ustanovizne otroctva! A čo povedať o iných formách
1414 IV,16 | jeden je slobodný a druhý je otrok, podľa známych slov Apoštola: "
1415 VI,24 | ale napísal tiež: "Niet už otroka ani slobodného". A predsa,
1416 V,21 | táto obetavá ochota, hoci otvorená pre všetkých, spočíva predovšetkým
1417 V,18 | žene. Lebo žena v tomto otvorení sa, keď počne a porodí dieťa,
1418 V,18 | počiatku nesie v sebe zvláštne otvorenie sa voči novej osobe; a toto
1419 V,21 | snúbenice, je aj ochotná sa otvoriť všetkým a každému osobitne
1420 V,18 | predsa sa v žene uskutočňuje oveľa konkrétnejšie, najmä pred
1421 V,18 | ľudskej bytosti je podľa Písma ovenčené týmito slovami ženy-rodičky: "
1422 V,18 | ani svojvôľa manželky, ovládanej svojím inštinktom ("budeš
1423 Zaver,31 | vyprosí nám všetkým toto "ovocie" v roku, ktorý sme jej zasvätili
1424 VI,24 | evanjeliového posolstva a je ovocím vykúpenia.~Súčasne však
1425 VI,23 | zákone, konkrétne u prorokov: Ozeáša, Ezechiela, Izaiáša48.~Príslušné
1426 IV,13 | verejná mienka pohŕdavo označovala ako hriešne, totiž verejné
1427 VI,27 | pre Krista a tie "námahy" označujú rôzne oblasti apoštolskej
1428 VI,25 | ktorá má v celku slúžiť na ozrejmenie "veľkého tajomstva". Je
1429 V,20 | celého súvisu rozpravy, ozrejmuje evanjeliový ideál panenstva,
1430 IV,15 | veciach a ony ich vnímajú, ako ozvena ich mysle a srdca zaznie
1431 III,10 | obdivu a očarenia, ktoré sa ozýva celými dejinami človeka
1432 III,9 | ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu" (2,13-14). Ale
1433 IV,13 | sám Ježiš povie: "Mala si päť mužov, a ten, ktorého teraz
1434 IV,16 | vaše dcéry" (Joel 3,1). A päťdesiateho dňa po Kristovom zmŕtvychvstaní
1435 III,11 | rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." Je pozoruhodné, že zvesť
1436 III,11(34)| 153, 260-265; sv. Epifan, Panar. III, 2,78: PG 42, 728-729:
1437 V,22 | Ducha Svätého zotrváva v panensky neporušenej viere, pevnej
1438 VI,27 | postavy svätých mučeníc, panien, matiek rodín, ktoré odvážne
1439 IV,13 | o múdrych a nemúdrych pannách (porov. Mt 25,1-13). Mimoriadne
1440 I,5 | kraľovať".21 Kristus, "sluha Pánov", zjaví všetkým ľuďom kráľovskú
1441 III,10 | stať "predmetom" mužskej "panovačnosti" a mužovho "vlastnenia".
1442 I,5 | stále vedomý, že je "sluhom Pánovým" podľa Izaiášovho proroctva (
1443 III,10 | emancipácie spod mužovho "panstva" domáhať prisvojenia si
1444 Uvod,1(8) | decembra 1976): Insegnamenti di Paolo VI, XIV (1976), 1017.~
1445 III,9 | predstavuje ako vzbura a odpor.~Paradoxne sa môže povedať, že hriech
1446 IV,16(38) | Ioannem Evangelistas), Ed. Parmes X, 629.~
1447 V,19 | zmysle sa naoko javí ako "pasivita"; v nej a v jej organizme "
1448 Uvod,1 | bude sa venovať smerniciam pastoračného rázu čo do úlohy ženy v
1449 VI,27(55) | Pavol II., Allocutio ad Patres cardinales Romanaeque Curiae
1450 IV,14 | povinnosť úcty voči žene, patriacu jej dôstojnosti, jej materstvu,
1451 VI,25 | podobnosť, no ponecháva patričné miesto nepodobnosti.~Ľahko
1452 V,22 | toho, čo je "ľudské", bez patričného ohľadu na to, čo je "ženské".
1453 VI,25 | 16), tú dôstojnosť, ktorá patrila žene od "počiatku" rovnako
1454 III,9 | biblické texty, ako napríklad Pavlov Prvý list Timotejovi: "Prvý
1455 VI,25 | uskutočnil Kristus. Podľa Pavlovho listu je táto láska "podobná"
1456 VI,23 | zásnubného vzťahu, prebieha v Pavlovom texte súčasne v dvoch smeroch,
1457 IV,14 | zárodku hriechu - fomes peccati". V človeku účinkujú zvnútra,
1458 III,11 | týchto slovách sa otvára perspektíva celého Zjavenia, najprv
1459 III,11 | Protoevanjelia je vpísaná do perspektívy vykúpenia. Prirovnanie Evy
1460 VI,27 | Mária, Tryfena, Tryfoza, Persyda (porov. Rim 16,6.12). Apoštol
1461 VI,27(55) | apoštolov, a to nielen preto, že Peter a iní apoštoli, zrodení
1462 VI,27(55) | predstihuje každého, a zaiste aj Petra samého a apoštolov, a to
1463 Zaver,31 | Kristovi.~V Ríme, pri svätom Petrovi dňa 15. augusta 1988 na
1464 V,22 | panensky neporušenej viere, pevnej nádeji a úprimnej láske." 47~
1465 Uvod,1 | viacerých prejavoch pápeža Pia XII. 4 a v encyklike pápeža
1466 IV,15 | A ešte trochu predtým Pilátova manželka napomenula manžela: "
1467 Uvod,1(4) | Porov. Pápež Pius XII, Príhovor k delegátkam
1468 IV,13 | a čo koná, sa s konečnou platnosťou uskutočňuje vo veľkonočnom
1469 III,10 | pramení biblický "ethos" platný navždy. 33~Otázka o "právach
1470 IV,12 | v jednom tele", zostáva platným zákon pochádzajúci od Boha: "
1471 VI,27 | vykupiteľskú lásku Ženícha nadobúda plného výrazu. Ako prvé vidíme
1472 V,18 | osobe nám otvára aj cestu k plnému pochopeniu materstva ženy.
1473 VII,28 | ktorou sa treba uberať pri plnení úloh spojených s dôstojnosťou
1474 V,22 | nasleduje jej lásku a verne plní vôľu Otcovu, stáva sa Matkou
1475 V,19 | Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože" (Hebr
1476 III,9 | porov. Mt 19,17), ktorý je plnosťou dobra. Ak táto "nepodobnosť"
1477 III,11 | je "novým stvorením", je "plnou milosti". Je ťažko pochopiť,
1478 Zaver,31 | Kristovom Duchu môže ona objaviť plný význam svojej ženskosti,
1479 IV,12 | ľudských srdciach ako horký plod zatemnenia Božieho obrazu.
1480 II,8 | Preto všetko v ľudskom plodení, tak zo stránky muža ako
1481 II,8 | čiže analógiu s božským plodením a s "otcovstvom", ktoré
1482 II,8 | matky Márie.~Hoci večnému plodeniu Slova nesmieme pripisovať
1483 II,8 | nemluvňa a nemá zľutovanie nad plodom svojho života? A keby ona
1484 Zaver,31 | láske: ďakuje za všetky plody ženskej svätosti.~Cirkev
1485 IV,12 | hriešnica" (Lk 7,39). Ešte viac poburovali, ba priam "sväto rozhorčovali"
1486 I,4 | fiat - staň sa!", a tak počala syna, ktorý je Synom Božím,
1487 Zaver,31 | hovorí Ježiš Samaritánke počas jedného z tých obdivuhodných
1488 V,18 | vnútornej veľkodušnosti počať a porodiť dieťa je spojený
1489 V,22 | nesmrteľný život dietky počaté z Ducha Svätého a splodené
1490 V,17 | Najvyššieho zatieni" tajomstvo počatia a narodenia Syna. Jeho,
1491 V,18 | Boha-Stvoriteľa.~Materstvo ženy medzi počatím a porodením dieťaťa je istým
1492 IV,12 | zostáva platným zákon pochádzajúci od Boha: "Čo Boh spojil,
1493 Uvod,1 | poslucháčov - žien a mužov - pochádzajúcich z jednotlivých cirkví všetkých
1494 V,18 | otvára aj cestu k plnému pochopeniu materstva ženy. Materstvo
1495 I,5 | rozhovor anjela s Máriou plne pochopíme, len ak ho sústredíme na
1496 II,8 | podobnosť Boha s ľuďmi, je pochopiteľné, že posvätné knihy používajú
1497 II,7 | božské vzťahy. Iba takto je pochopiteľnou pravda, že Boh je láska
1498 III,9 | hriechu" (2,13-14). Ale niet pochyby - nezávisle od tohto rozdelenia
1499 III,11 | tajomstvo ženy, ktorého počiatkom je Eva, "matka všetkých
1500 IV,14 | je spôsob, ako si Ježiš počína v prípade, ktorý opisuje
1501 V,22(47) | obidve sú panny; obidve počínajú z tohože Ducha... Ona (Mária)
1502 IV,12 | hovorieval a takto si aj počínal, dokazoval, že dobre pozná
1503 VI,26 | nezodpovedá spôsobu Kristovho počínania. "Učiteľ, vieme, že vždy
|