100-ekono | emanc-namah | naneb-pocin | pocit-rozny | rozob-uzatv | uzavr-zomre | zorac-zried
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
1504 VII,30 | sily pre iných, ktorí v nej pociťujú veľké duchovné energie.
1505 V,18 | v tomto otvorení sa, keď počne a porodí dieťa, objaví a
1506 IV,13 | po druhom sa vytrácali, počnúc staršími". Zostal sám so
1507 V,20 | manželstva. Keď totiž učeníci počuli jeho odpoveď farizejom,
1508 V,19 | Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú
1509 IV,15 | Lazára" (Jn 11,5). Mária "počúvala slová" Ježišove: keď ich
1510 V,19 | totiž prejavuje vnútorné "počúvanie slova živého Boha" a súčasne
1511 III,11 | porov. Ž 8,5).~Vo vieroučnom podaní a v kresťanských úlohách
1512 II,6 | ako manželia a rodičia, podávajú ďalej svojmu potomstvu podľa
1513 III,10 | ktorých žena trpí ujmu alebo podceňovanie len preto, že je ženou.
1514 VI,24 | konštatovaním: "Ženy nech sú poddané svojim mužom ako Pánovi,
1515 VI,24 | interpretované v zmysle vzájomného poddania sa oboch v bázni Kristovej.
1516 V,17 | ženského povolania sa v nej tak podivuhodne stretajú a spájajú, že jeden
1517 III,9 | dare je zahrnutý nielen podklad a prameň bytostnej dôstojnosti
1518 II,7 | medzi osobami: a na tomto podklade sa rozvinú pravdy o materstve
1519 II,6 | iba o "pomoci" v práci a v podmanení zeme?" (porov. 1,28). -
1520 VI,25 | bol Izrael: ide tu teda o podmet skupinový a nie o individuálnu
1521 VI,25 | osobu. Týmto skupinovým podmetom je Boží ľud, čiže spoločenstvo
1522 II,6 | manželstva ako nevyhnutnej podmienke na odovzdávanie života novým
1523 V,19 | ktorého prekročenie je aj podmienkou zjavenia sa "Božích synov" (
1524 Uvod,2 | ktorý poskytol mimoriadny podnet nastoliť túto tému, ako
1525 II,7 | obaja - muž a žena - sa podobajú Bohu. Každý človek totiž
1526 IV,13 | mnohé iné" (Lk 8,3).~V podobenstvách, ktorými Ježiš z Nazareta
1527 IV,13 | postavy žien, napríklad v podobenstve o stratenej drachme (porov.
1528 II,7 | detí v pravde a láske. Toto podobenstvo vyjavuje, že človek - jediný
1529 Uvod,1 | Apostolicam actuositatem. 3~Podobné myšlienky sa objavovali
1530 VI,23 | škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.
1531 II,6 | nenašiel "pomocníčku sebe podobnú" (Gn 2,20). Je tu reč iba
1532 IV,14 | opakovať v nespočítateľných podobných okolnostiach v každom dejinnom
1533 IV,14 | prípade. Koľko ráz žena podobným spôsobom odpyká trest za
1534 III,9 | je Božím obrazom a Božou podobou, tak jeho veľkosť a jeho
1535 IV,13 | nič, čo by poukazovalo na podradnosť ženy, príznačnú pre jeho
1536 II,6 | textami nejestvuje nijaká podstatná nezhoda. Druhý text Knihy
1537 III,9 | Božej vôli. Podľa svojho podstatného významu hriech je však popretím
1538 VII,30 | ženy. Ide tu o povolanie v podstatnom význame, možno povedať v
1539 V,18 | abstraktná, lebo poukazuje podstatným spôsobom na to, čo značí
1540 VII,29 | žena, v ktorej nachádza pôdu na prvé zakorenenie poriadok
1541 VI,23 | nehanbi sa, lebo už nezakúsiš pohanenia, radšej zabudni na hanbu
1542 VI,23 | mladosti. A nespomínaj už na pohanu tvojho vdovstva. Lebo tvoj
1543 VI,23 | vykupiteľ, Pán... Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť,
1544 IV,13 | Ježišovi nohy. Tu Ježiš pohoršenému hostiteľovi povie o nej: "
1545 IV,12 | prekvapenie, ba skoro až pohoršenie: "Divili sa, že sa rozpráva
1546 V,21 | Snúbenecká láska je totiž pohotová preniesť sa na všetkých,
1547 III,10(33)| proti vtedy zaužívanému pohŕdaniu voči ženám vo zvyklostiach
1548 IV,13 | žien, ktoré verejná mienka pohŕdavo označovala ako hriešne,
1549 IV,15 | telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek
1550 Uvod,2 | Božej v tajomstve Cirkvi nás pohýna uvažovať o mimoriadnom spojení
1551 VI,25 | členovia Cirkvi sú zahrnutí do pojmu "nevesty". Nemôže to prekvapovať,
1552 I,4 | mienke Nestora, ktorý Máriu pokladal iba za matku Ježiša ako
1553 III,11 | stále prítomné v úvahách o poklade viery, prijatej z Božieho
1554 IV,13 | boháči hádzali do chrámovej pokladne bohaté dary (...), istá
1555 I,3(16) | zatienila; v tebe sa vzdáva poklona Synovi, ktorého si porodila
1556 IV,15 | Bohu, ktorý je duch, a o poklone, akou sa treba Otcovi klaňať
1557 VI,23 | neodstúpi od teba, moja zmluva pokoja sa neotrasie" (Iz 54,4-8.
1558 IV,14 | ľudské svedomie. Ježiš je pokojný, sústredený, zamyslený.
1559 VI,24 | slobodného". A predsa, koľko pokolení bolo treba na to, aby sa
1560 II,6 | odovzdávanie života novým pokoleniam ľudí, na ktoré je usmernené
1561 III,11 | Kristovi, Máriinom Synovi, je pokračovaním a obnovou toho, čo v tajomstve
1562 VII,30 | spôsobom tento jednostranný pokrok môže znamenať aj zánik citlivosti
1563 VI,27 | kňazstve majú účasť všetci pokrstení - tak mužovia, ako i ženy,
1564 III,11 | dosvedčujú slová prvého pokušenia z úst "otca lži" (porov.
1565 V,22 | nemôžeme vynechať zo zorného poľa našej viery tajomstvo "ženy":
1566 I,3 | na hlboké záhady ľudského položenia, ktoré dnes ako kedysi znepokojujú
1567 III,9 | ktoré jasne opisujú nové položenie človeka uprostred stvoreného
1568 IV,14 | historickému a konkrétnemu položeniu ženy, ktoré je priťažené
1569 V,19 | tieto bolesti. Ťažko je pomenovať ich vlastným menom. Môžeme
1570 III,9 | personarum") a napokon v pomere k vonkajšiemu svetu, k prírode.~
1571 IV,14 | danosti zvykov a spoločenských pomerov jeho času - ženy v jeho
1572 VII,29 | muža ("jemu zodpovedajúca pomocníčka" Gn 2,18) v "jednote dvoch"
1573 III,11 | vatikánsky koncil. 36 Takto mu pomohol nanovo objaviť, "čo je človek" (
1574 III,10 | nepripúšťa, aby sa ženy "pomužštili". Žena sa nemôže v mene
1575 I,3 | zákona na to sa nemohlo ani pomyslieť. Mária iba mocou Ducha Svätého,
1576 VI,25 | poukazuje na podobnosť, no ponecháva patričné miesto nepodobnosti.~
1577 I,3 | najširšom zmysle, ako ich ponímajú rozličné náboženstvá na
1578 V,19 | aj materstvo každej ženy, ponímané vo svetle evanjelia je nielen
1579 V,18 | voči žene. Preto nijaké ponímanie "rovnosti práv" medzi mužom
1580 IV,13 | pochvaly pre svoju vieru a poníženosť a pre veľkodušnosť, akej
1581 III,10 | toho, čo iného uráža, čo "ponižuje" človeka, a to nielen urazeného,
1582 Zaver,31 | Panny Márie v 10. roku môjho pontifikátu.~ Ján Pavol II.~
1583 V,20 | neho líši. V tejto téme popredné miesto patrí Ježišovej výpovedi,
1584 III,11 | cirkevných spisovateľov a popredných teológov. 35 Obyčajne pri
1585 III,9 | podstatného významu hriech je však popretím toho, čím Boh je voči človeku
1586 VI,27 | už od prvých dní bolo - popri mužoch - veľa žien, v ktorých
1587 V,18 | počatie, na tehotnosť a na pôrod, čo má svoj pôvod v manželskom
1588 V,18 | zvonku" procesu tehotenstva a porodenia dieťaťa, a preto sa musí
1589 V,18 | zo strany muža. Počatie a porodenie novej ľudskej bytosti je
1590 V,18 | Materstvo ženy medzi počatím a porodením dieťaťa je istým biologicko-fyziologickým
1591 II,8 | najmä svoj vyvolený národ, porodil ho v bolestiach, kŕmieval
1592 V,19 | prvej časti vzťahujú na "pôrodné bolesti", ktoré patria do
1593 II,6(24) | muža a ženy pred Bohom, porovnaj Origenes, In Iesu Nave X,
1594 V,20 | Mt 19,27). A toto nemožno porovnávať s obyčajným stavom neženatého
1595 II,8 | skutočnosť je kľúčom na porozumenie a chápanie biblického zjavenia
1596 III,10 | spoločenstva osôb". Ale ak porušenie tejto rovnosti, ktorá totiž
1597 III,10 | dovolí nejaký čin, ktorým poruší dôstojnosť a povolanie ženy,
1598 III,10 | hriechu", čiže náklonnosť porušiť a prestúpiť ten mravný poriadok,
1599 VI,27 | ženy konali "slobodne", súc posilňované vlastným zjednotením s Kristom.
1600 VII,30 | to ju robí "statočnou", posilňuje jej povolanie. Tiež takýmto
1601 Uvod,2 | v Mariánskom roku, ktorý poskytol mimoriadny podnet nastoliť
1602 VII,29 | 2,18) v "jednote dvoch" poskytuje vo viditeľnom svete stvorení
1603 I,5 | Mária na slová nebeského posla odpovedá "nech sa mi stane",
1604 IV,13 | vykúpenia, pre ktoré bol poslaný na tento svet. Treba teda
1605 Uvod,2 | Mariánsky rok~2. Posledná synoda sa konala v Mariánskom
1606 IV,13 | Všetky boli uzdravené a tej posledne spomenutej (trpiacej na
1607 III,9 | cieľ mimo Boha".28 Učenie posledného koncilu týmito slovami spomína
1608 VI,26 | Oni boli s Kristom v čase Poslednej večere; oni sami dostali
1609 I,3 | Otcom ústami Prorokov. V poslednom čase prehovoril k nám ústami
1610 I,5 | dôstojnosti, majú svoju poslednú príčinu v spojení s Bohom.
1611 IV,15 | mŕtvych." - "Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení." - Ježiš
1612 Uvod,1 | uvažovania, nadobudli v posledných rokoch osobitnú dôležitosť.
1613 V,17 | pannou, vyslovuje Božiemu poslovi otázku a hneď na ňu aj dostáva
1614 IV,13 | Nazareta objasňoval svojim poslucháčom tajomstvá Božieho kráľovstva,
1615 IV,15 | sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu" (Mt 27,55). Ako vidno,
1616 V,20 | rady čistoty, chudoby a poslušnosti. Ich najdokonalejším stelesnením
1617 VI,23 | hovoriť o sebe ústami Proroka, poslúžiac si jazykom skutočne ľudským:
1618 III,11 | zmluvy s ľudským pokolením si poslúžil mužmi, ako je napríklad
1619 III,11 | sme to pochopili, môžu nám poslúžiť slová, ktoré evanjelista
1620 I,3 | šťastiu, čo je smrť, súd a posmrtná odmena, aké je napokon ono
1621 IV,12 | tajomstva neprávosti", ktoré pôsobí a účinkuje v ľudských srdciach
1622 III,11 | Toto objavenie má ustavične pôsobiť na srdce každej ženy a stvárňovať
1623 V,21 | nachádzajú v okruhu jej pôsobnosti. V manželstve táto obetavá
1624 IV,15 | dozvie pravdu, stáva sa posolkyňou Ježiša Krista medzi obyvateľmi
1625 Uvod,1 | koncilu, ktorý v záverečnom posolstve hovorí: "Prichádza hodina,
1626 VII,30 | vo veľmi mnohých ženských postavách zo Starého zákona, z časov
1627 II,7 | dospejú k svojmu vrcholu v postave Nazaretskej ženy, Matky-Panny,
1628 VII,30 | stvorená Bohom a ním "postavená" práve do tohoto poriadku
1629 VII,29 | 5; Lev 19,18), a Kristom postavené do samého stredu "ethosu"
1630 IV,12 | otázka o práve ženy, o jej postavení v manželstve, o jej dôstojnosti.
1631 IV,13 | ženy, rozdielne vekom a postavením: ženy, postihnuté telesnými
1632 IV,12 | ženy, ktoré zodpovedá jej postaveniu. To často vzbudzovalo úžas,
1633 III,10(33)| na Boží zákon, vážne sa postavili proti vtedy zaužívanému
1634 VI,23 | zásnubnej lásky spolu s postavou božského Ženícha - obraz
1635 IV,13 | vekom a postavením: ženy, postihnuté telesnými chorobami a bolesťami,
1636 V,21 | napríklad o chorých a telesne postihnutých, o opustených a siroty,
1637 IV,12 | vyniká z jeho rečí a z jeho postoja voči ženám, ktorý je nápadne
1638 II,7 | má byť "pre" druhého, v postupe dejín sa rozvíja a vzájomne
1639 VI,24 | poddanie" ženy mužovi, si musí postupne raziť cestu v srdciach,
1640 VI,24 | obohacovať. Vlastne takto postupuje Kristus ako Ženích Cirkvi,
1641 V,20 | Napokon takisto treba posudzovať aj zasvätenie sa muža v
1642 IV,16 | prijímajú jeho spásonosné a posväcujúce "návštevy".~Skutočnosť,
1643 IV,16 | nadprirodzenom poriadku posväcujúcej milosti tvorí túto jednotu,
1644 IV,16 | nezužuje v človeku spásonosnú a posväcujúcu činnosť Ducha Svätého skutočnosť,
1645 VI,27 | štruktúra je zameraná na posvätenie údov Krista. Svätosť sa
1646 VI,23 | samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a
1647 VI,24 | chápania a vysvetľovania posvätných textov, ako napr. v druhej
1648 Uvod,1 | reč v prítomnom dokumente. Posynodálna adhortácia, ktorá bude uverejnená
1649 II,8 | ja poteším vás, a budete potešení v Jeruzaleme" (66,13). -
1650 II,8 | niekoho matka teší, tak ja poteším vás, a budete potešení v
1651 IV,16 | keď zostúpil Duch Svätý Potešiteľ (porov. Sk 2,17).~Všetko
1652 II,8 | bolestiach, kŕmieval ho a potešoval (porov. Iz 42,14; 46,3-4).
1653 V,20 | ktorý sa mal narodiť z "potomstva ženy". No vznešený úmysel
1654 II,6 | rodičia, podávajú ďalej svojmu potomstvu podľa príkazu: "Vzrastajte
1655 V,22 | úprimnej láske." 47~Koncil potvrdil, že nie je možné porozumieť
1656 V,20 | nesprávnej mienky, aby ich poučil o prednosti celibátu. On
1657 III,10 | veľkú váhu. Obsahuje totiž poukaz na vzájomný vzťah medzi
1658 Uvod,1 | môj predchodca Pavol VI. poukázal na význam tohto "znamenia
1659 II,8 | jednej podstaty s Otcom, poukazoval na Božie otcovstvo v takom
1660 IV,13 | ľuďmi nenájdeme nič, čo by poukazovalo na podradnosť ženy, príznačnú
1661 VI,23 | ako o Kristovej neveste, poukazujúc súčasne na to, ako sa táto
1662 IV,15 | farizeja; jej počínanie Ježiš použije, aby zdôraznil pravdu o
1663 III,9 | vôľu, ktorú človek môže použiť na dobro, alebo aj zneužiť
1664 II,8 | Boh hovorí ľudskou rečou, používa ľudské výrazy a rečové obrazy.
1665 II,8 | pochopiteľné, že posvätné knihy používajú výrazy, ktoré mu pripisujú
1666 V,18 | bytia ako osoby a s osobnou povahou sebadaru: "Dostala som človeka
1667 IV,16 | obrátila a po hebrejsky mu povedala: ?Rabbuni!?, čo znamená
1668 V,18 | zjednotením, ktoré - ako sme povedali - má tvoriť mimoriadnu chvíľu
1669 I,5 | služobnica Pána" vystihujú úplné povedomie Panny Márie, že voči Bohu
1670 IV,16 | ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi
1671 IV,16(38) | apoštolkou apoštolov, pretože je poverená zvestovať učeníkom Pánovo
1672 VI,26 | sami dostali sviatostné poverenie: "Toto robte na moju pamiatku!" (
1673 IV,13 | takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?" - Nato Ježiš odpovie: "
1674 VI,23 | nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako
1675 IV,14 | sa Ježiš vracia k mužovej povinnosti. Teraz v tejto úvahe o dôstojnosti
1676 II,6 | povolanie od spoločného Pôvodcu.~V Knihe Genezis nachádzame
1677 III,9 | Genezis (3,1-5). Hriech trhá pôvodnú jednotu, ktorej sa človek
1678 Uvod,2 | prvotné dedičstvo biblického pôvodu: "Boh stvoril človeka na
1679 II,7 | povedať, že aj človek je povolaný byť "pre" iných, stať sa
1680 V,20 | milosťou od Boha, ktorý niekoho povoláva uskutočňovať celibát vo
1681 I,4 | dôstojnosť dáva najavo jej povýšenie k spojeniu s Bohom v Ježišovi
1682 III,9 | Boh vo svojej večnej láske povýšil v Ježišovi: "V Kristovi (...)
1683 Uvod,1 | týkajúce sa opravdivého povznesenia, dôstojnosti a zodpovednosti
1684 Uvod,2 | zhrnuté v evanjeliu, ktorého pozadím je celé Písmo Starého i
1685 III,11 | Zvestovaní a po Alžbetinom pozdrave: "Veľké veci mi urobil ten,
1686 V,20 | budúcnosti, už aj v tomto pozemskom a dočasnom živote pomáha
1687 V,19 | 6,68). Veď to narodení z pozemských matiek, ináč synovia a dcéry
1688 IV,15 | boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali
1689 II,8 | Ak tento hovorový štýl je poznačený istým antropomorfizmom,
1690 II,7(25) | povedal: ?Podľa toho vás poznajú, že ste mojimi učeníkmi,
1691 III,9 | zároveň sám chce byť "ako Boh, poznajúci dobro i zlo" (Gn 3,5), totiž
1692 IV,12 | podobu, ako muž a žena. Úplne poznal aj následky hriechu, tohto "
1693 V,20 | odpoveď farizejom, hneď poznamenali: "Keď je to takto medzi
1694 I,5(19) | 1987), 7-11 a texty Otcov v poznámke 21.~
1695 I,3(16) | teba mohla byť vo svete poznaná Svätá Trojica spoločnej
1696 V,18 | účasť na tomto "správnom poznaní", musíme hlbšie nazrieť
1697 V,18 | jedno telo". Toto biblické "poznanie" sa však iba vtedy realizuje
1698 II,7 | mu podobný tým, že môže poznávať a milovať. Ďalej čítame,
1699 IV,14 | Jeho hriech však uniká pozornosti a sa zamlčuje. On sa zdá
1700 III,11 | a ty mu zraníš pätu." Je pozoruhodné, že zvesť o Vykupiteľovi
1701 V,19 | ľudského pokolenia. 40~Keď pozorujeme túto Matku, ktorej "dušu
1702 VI,27(55) | Cirkvi, ktorá je ?svätá, pozostávajúca z hriešnikov?, ale aj preto,
1703 IV,14 | cudzieho hriechu". Často zaujme pózu obžalobcu, zabúdajúc na
1704 VI,27 | Krista a Cirkvi sú všetci pozvaní k tomu, aby - ako Nevesta -
1705 V,18 | ľudskou bytosťou, ktorá sa pozvoľne formuje, utvára v nej duchovný
1706 IV,13 | dotknúť, lebo vraj jej dotyk "poškvrňoval" človeka. Všetky boli uzdravené
1707 Zaver,31 | za osudy ľudstva, podľa požiadaviek každého dňa i toho definitívneho
1708 VII,29 | je ontologickou a etickou požiadavkou osoby. Osoba musí byť milovaná,
1709 V,19 | blahoslavené prsia, ktoré si požíval"? - A Ježiš jej odvetil: "
1710 VII,29 | vek, vzdelanie, zdravie, práca, manželský alebo slobodný
1711 IV,15 | starostlivosťou o domáce práce (porov. Lk 10,38-42).~Pri
1712 III,9 | bol vzatý": "Prach si a do prachu sa vrátiš" (Gn 3,19).~Pravdivosť
1713 II,6 | tu reč iba o "pomoci" v práci a v podmanení zeme?" (porov.
1714 Zaver,31 | spoločenstva; za ženy konajúce prácu v zamestnaní, za ženy, na
1715 VI,27(55) | cardinales Romanaeque Curiae Praelatos dňa 22. decembra 1987; l?
1716 V,19 | človeka materstvo ženy je prvý prah, ktorého prekročenie je
1717 Zaver,31 | ktorý sme jej zasvätili na prahu tretieho tisícročia od príchodu
1718 V,21 | materstvo sa môže prejaviť ako praktická starostlivosť o blížnych,
1719 III,10 | slova, ktoré Boh zjavil. Tu pramení biblický "ethos" platný
1720 III,9 | ženu. Je to tiež hriech prarodičov, v ktorom je vtlačená jeho
1721 III,10 | platný navždy. 33~Otázka o "právach ženy" v našej dobe nadobúda
1722 IV,15 | rozhovor sa týka najhlbších právd zjavenia a viery. - "Pane,
1723 IV,16 | sa prv povedalo o Božích pravdách, ktoré Ježiš zjavil ženám
1724 VII,28 | nachádzajú v Kristovi, k tým pravdám a hodnotám, "ktoré nepodliehajú
1725 VII,30 | to boj o človeka, o jeho pravdivé dobro, o jeho spásu. Či
1726 III,9 | prachu sa vrátiš" (Gn 3,19).~Pravdivosť týchto slov potvrdzujú veky.
1727 Uvod,2 | tajomstvom", ktoré nachádza "pravé osvetlenie iba v tajomstve
1728 V,21 | zachovávajúcich charizmu a pravidlá tej-onej inštitúcie apoštolskej
1729 IV,13 | vzor, obraňuje ju, lebo v právnych ustanoveniach vtedajšej
1730 III,10 | rovnosti, ktorá totiž ako dar a právo pochádza od Boha Stvoriteľa,
1731 IV,16 | pričom zostáva zachovaná pravosť a originálnosť každej osoby,
1732 IV,16 | prvé zistia, že hrob je prázdny. Ony sú prvé, čo počujú
1733 IV,15 | v Betánii, v dome Šimona Prašivého, ale aj kladú dôraz na prvom
1734 VI,23 | základe zásnubného vzťahu, prebieha v Pavlovom texte súčasne
1735 Zaver,31 | na slávnosť Nanebovzatia prebl. Panny Márie v 10. roku
1736 II,8 | neprestáva byť tým, ktorý "prebýva v neprístupnom svetle" (
1737 II,8 | biblická reč je dostatočne precízna, aby vymedzila hranice,
1738 Uvod,1 | vatikánskom koncile môj predchodca Pavol VI. poukázal na význam
1739 IV,12 | Mýtnici a neviestky vás predídu do Božieho kráľovstva" (
1740 V,20 | Panne z Nazareta. Evanjelium predkladá vznešený ideál zasvätenia
1741 V,19 | rodičovstva), má vrodenú prednosť pred mužom. Hoci jej materstvo (
1742 V,20 | mienky, aby ich poučil o prednosti celibátu. On totiž rozoznáva
1743 V,22 | konštitúcii o Cirkvi: Mária je "predobrazom" Cirkvi: 43 "Lebo v tajomstve
1744 II,7 | pre analógiu, ktorú môžeme predpokladať medzi Stvoriteľom a stvorením)
1745 Uvod,1 | Len ak vychádzame z týchto predpokladov, ktoré umožňujú poznať hĺbku
1746 VI,27 | Božieho ľudu, spĺňajúc predpoveď proroka Joela (porov. Sk
1747 I,3 | splnenie tajomstva, čo si Boh "predsavzal uskutočniť" (porov. Ef 1,
1748 VI,25 | Izraelovi je cez prorokov predstavená ako láska ženícha k neveste,
1749 VI,25 | tomto mužskom symbole je predstavený ľudský charakter lásky,
1750 II,6 | jedného mužovho "rebra" a predstavil ju ako druhé "ja", ako spoločníčku
1751 VI,23 | sa vysvetlí Zmluva, často predstavovaná ako manželská zmluva, ktorú
1752 II,7 | spoločenstve lásky a tak predstavovať vo svete to spoločenstvo
1753 V,22(47) | panenskej matke Cirkvi si právom predstavujeme v širokom rozsahu, o Panne
1754 II,8 | 14; 46,3-4). Mnohé miesta predstavujú Božiu lásku ako lásku "mužskú"
1755 VI,27(55) | doplňujúce... Mária Nepoškvrnená predstihuje každého, a zaiste aj Petra
1756 III,9 | rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša
1757 V,19 | Ježišove slová odzneli v predvečer jeho utrpenia a smrti - "
1758 V,20 | evanjelia sa rozvinul a prehĺbil význam panenstva ako povolania
1759 Uvod,1 | ženy. 7 Pavol VI. v jednom prejave medziiným povedal: "V kresťanskom
1760 IV,13 | slovo, každý Kristov čin prejavený žene do obsahu veľkonočného
1761 VI,27(55) | dokonalej svätosti, ktorá sa prejavila a uskutočnila v Márii. Takto
1762 V,20 | však - ako v prvej - sa prejavilo toto nové vedomie, keď sa
1763 Uvod,1 | napríklad vo viacerých prejavoch pápeža Pia XII. 4 a v encyklike
1764 II,6 | jednotu dvoch", a to znamená prekonanie pôvodnej osihotenosti, v
1765 III,11 | 3,28). V ňom bol zásadne prekonaný vzájomný rozpor medzi mužom
1766 VI,25 | zásnubnej lásky k človeku prekročil všetky ľudské očakávania,
1767 IV,12 | často vzbudzovalo úžas, prekvapenie, ba skoro až pohoršenie: "
1768 VI,25 | pojmu "nevesty". Nemôže to prekvapovať, lebo Apoštol, aby vyjadril
1769 IV,12 | zvyklosti. Tento jeho postoj je prekvapujúci a významný. Na ceste poslania
1770 III,10 | podoby. Iba takto možno premáhať ono dedičstvo hriechu, na
1771 VII,28 | 1. Voči premenám~28. "Cirkev verí, že Kristus,
1772 IV,15 | takýchto skúškach vedia premôcť strach tie, ktoré "veľmi
1773 VI,27 | 31,10), ktoré - napriek prenasledovaniam, ťažkostiam a diskriminácii -
1774 VI,23 | Táto analógia nie je nová: prenáša do Nového zákona to, čo
1775 V,18 | plodenia. Manželia takto prenášajú ďalej tvorivú silu Boha-Stvoriteľa.~
1776 V,19 | zmluvy v Kristovej krvi preniká ľudské plodenie a robí z
1777 VII,29 | Efezanom - nám dovoľuje preniknúť tú pravdu, ktorá ako sa
1778 Uvod,1 | zmenami, duchom evanjelia preniknuté ženy môžu veľmi pomôcť ľuďom,
1779 IV,15 | Niekedy túto živú vieru, preniknutú láskou, dáva za príklad;
1780 V,19 | túto Matku, ktorej "dušu prenikol meč" (Lk 2,35), myseľ sa
1781 II,8 | otcovstvo v takom zmysle, ktorý presahuje telo a ľudskú prirodzenosť,
1782 Uvod,1 | žiadosť, aby sa dôkladne preskúmali antropologické a teologické
1783 III,9 | tajomstvo hriechu", a ešte presnejšie "tajomstvo zla" vo svete,
1784 III,10 | čiže náklonnosť porušiť a prestúpiť ten mravný poriadok, ktorý
1785 V,22 | dejinách človeka. Biblia nás presviedča o tom, že nemôže jestvovať
1786 IV,12 | odvoláva na "počiatok". Pretriasa sa otázka o práve "manžela" "
1787 IV,14 | ktoré pod rozličným nátlakom previnilca "sa zbavia" dieťaťa pred
1788 I,3 | také spojenie s Bohom, čo prevyšuje každé očakávanie ľudského
1789 VI,23 | na seba toto prirovnanie prevzaté od prorokov (porov. Mk 2,
1790 V,19 | Matky, ktorá skrze vieru prežíva tajomstvo "sebauponíženia"
1791 IV,12 | pred svojimi súčasníkmi bol priaznivcom dôstojnosti a povolania
1792 I,3 | tajomnej sile v priebehu a v príbehoch ľudského života, ba dokonca
1793 I,3 | je hriech, odkiaľ a načo prichádzajú utrpenia, aká cesta vedie
1794 V,19 | Dal si mi telo... Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu,
1795 VI,25 | o vzťahu Krista k ženám, prichádzame k záveru, že ako muž, syn
1796 V,20 | najmä izraelskej ženy, na príchod Mesiáša, ktorý sa mal narodiť
1797 Zaver,31 | prahu tretieho tisícročia od príchodu Krista.~S týmito želaniami
1798 I,5 | dôstojnosti, majú svoju poslednú príčinu v spojení s Bohom. Mária -
1799 IV,12 | svoju manželku z akejkoľvek príčiny" (Mt 19,3), teda aj otázka
1800 V,18 | opakuje, koľko ráz na svet príde nový človek, a je prejavom
1801 I,5 | Zvestovaní charakterizuje celý priebeh dejín Matky a Syna. Veď
1802 IV,12 | strane: "Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť ju" (Mt
1803 IV,14 | svedectvom proti vašim všetkým priestupkom, proti vašej ?mužskej? neprávosti,
1804 VI,26 | Cirkvi-Neveste. Toto sa stáva priezračným a jednoznačným vtedy, keď
1805 IV,14 | platí pre celé pokolenie. Príhoda, ktorú Ján opisuje v Evanjeliu,
1806 IV,13 | vyslovovať sa o ženách a sa im prihovárať, ako aj zaobchádzať s nimi,
1807 Uvod,2(11)| prvej časti stredajších Príhovorov, ktorých témou bola "teológia
1808 V,20(42) | Porov. Príhovory v stredu 7. a 21. apríla
1809 III,11 | ktorý do svojej osoby prijal prirodzenosť prvého Adama.
1810 I,4 | Bohorodičkou.~Túto pravdu prijala kresťanská viera už odprvoti
1811 IV,14 | darom", treba, aby sa aj prijali ako vzájomné dary. Táto
1812 V,20 | slobodnú voľbu celibátu, prijatého pre Kráľovstvo, pre eschatologické
1813 III,11 | úvahách o poklade viery, prijatej z Božieho zjavenia, a jednou
1814 IV,16 | v Duchu Svätom. Obidvaja prijímajú jeho spásonosné a posväcujúce "
1815 V,20 | od "počiatku" povolaná prijímať a dávať lásku, nájde v povolaní
1816 VI,26 | insigniores, vydanej na príkaz pápeža Pavla VI., aby sa
1817 V,20 | Tieto rady sa odlišujú od prikázaní a ukazujú kresťanovi cestu
1818 II,6 | ďalej svojmu potomstvu podľa príkazu: "Vzrastajte a množte sa!
1819 IV,15 | preniknutú láskou, dáva za príklad; teda vyučuje, nadväzujúc
1820 VI,25 | vzťahu k žene sa realizuje príkladným spôsobom to, čo sa v Liste
1821 III,10 | hlásanú tému a pri rozličných príležitostiach zdôrazňovanú, biblické a
1822 III,11 | vo svetle Nového zákona priliehavo vyjadrujú účasť ženy na
1823 IV,13 | Biblii sa iba mužom dáva prímenie "syn Abrahámov". Cestou
1824 II,6 | jednom z nich nenašiel sebe primeranú "pomocníčku". Takto stvorenú
1825 III,11 | Vykúpenie v istom zmysle prinavrátilo do pôvodného stavu dobro,
1826 II,7 | pravdy o Bohu Nový zákon prináša zjavenie nevyspytateľného
1827 II,6 | Gn 2,23).~Biblické texty prinášajú dosť výpovedí, aby sme si
1828 VI,27 | ako i ženy, ktorí "majú prinášať samých seba ako živú a svätú
1829 V,18 | téme rozličné vedy, to je prínosom a má svoju závažnosť, len
1830 V,22(47) | Márii to vieme z jediného prípadu; a čo sa v panenskej matke
1831 II,8 | plodeniu Slova nesmieme pripisovať ľudské vlastnosti a hoci
1832 V,20 | potvrdenie jej dôstojnosť v pripodobnení k Panne z Nazareta. Evanjelium
1833 I,3 | náboženstvá na tomto svete. Pripomeňme si tu slová Druhého vatikánskeho
1834 III,9 | žena. Neskôr tieto úlohy pripomenú niektoré biblické texty,
1835 III,11 | je sám Boh. Pavlove slová pripomínajú, že tajomstvo vykúpenia
1836 VI,23 | vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej
1837 II,7 | druhým "ja". To zasa je prípravou na ono zjavenie, v ktorom
1838 III,11 | celého Zjavenia, najprv ako prípravy na evanjelium, potom ako
1839 V,18 | osobnosť ženy. Všeobecne sa pripúšťa, že žena vie silnejšie ako
1840 IV,12 | dotvrdzuje proti tradícii, ktorá pripúšťala nerovnoprávnosť ženy. Podľa
1841 III,9 | pomere k vonkajšiemu svetu, k prírode.~Biblický opis prvého hriechu
1842 I,5 | činnosť, nikdy nevylučuje prírodu ani ju neničí, ba ju zdokonaľuje
1843 V,20 | bezženstvo zapríčinené chybami prírody, aj keď si ich sám človek
1844 V,21 | vylučuje manželstvo, a tým aj prirodzené materstvo.~Pravda, zrieknutie
1845 V,17 | Lk 1,31-34). V bežnom prirodzenom poriadku materstvo je výsledkom
1846 II,8 | v Starom zákone) nájdeme prirovnania, ktoré Bohu pripisujú "mužské"
1847 III,11 | ku Kristovi často spája s prirovnaním Evy k Márii. Ak sa o Márii
1848 VII,29 | Vďaka tomuto významnému prirovnaniu v Liste Efezanom nadobúda
1849 VI,27 | Kenchrách" (porov. Rim 16,1), Priska s mužom Akvilom (porov.
1850 V,20 | vzhľadom na nový a večný Boží prísľub: je totiž znamením eschatologickej
1851 IV,12 | evanjelia. Vykúpenie človeka, prisľúbené v Knihe Genezis, tu sa uskutočňuje
1852 I,3 | vyvoleného národa, ktoré podľa prisľúbenia mohli dúfať, že niektorá
1853 V,18 | toto je vlastne "úloha" prislúchajúca žene. Lebo žena v tomto
1854 VI,23 | Ozeáša, Ezechiela, Izaiáša48.~Príslušné texty si zasluhujú osobitnú
1855 Uvod,1 | pravda, mali na zreteli aj príspevky laických poslucháčov - žien
1856 V,19 | K tejto bolesti značne prispieva vrodená citlivosť ženskej
1857 V,18 | štruktúrou ženy. Čímkoľvek prispievajú k tejto téme rozličné vedy,
1858 V,18 | celkovej výchove dieťaťa má prispievať harmonická spolupráca obidvoch,
1859 IV,15 | Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet" (Jn 11,21-27).
1860 IV,14 | 3. Žena pristihnutá pri cudzoložstve~14. Ježiš
1861 IV,14 | tohto hľadiska prípad ženy "pristihnutej pri cudzoložstve" (porov.
1862 IV,13 | najvýrečnejší. Privedú k nemu ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, a provokujú
1863 I,3 | vtelené Slovo, v Duchu Svätom prístup k Otcovi a účasť na Božej
1864 IV,14 | pri cudzoložstve~14. Ježiš pristupuje k historickému a konkrétnemu
1865 III,10 | mužovho "panstva" domáhať prisvojenia si mužských vlastností,
1866 IV,14 | položeniu ženy, ktoré je priťažené dedičstvom hriechu. Toto
1867 VI,23 | no s veľkou láskou si ťa pritiahnem. V návale hnevu skryl som
1868 IV,12 | je nápadne jednoduchý a pritom mimoriadny, ak si uvedomíme
1869 Uvod,2 | preto je jedinečným spôsobom prítomná aj v tajomstve Cirkvi. Veď "
1870 III,11 | Prirovnanie Evy k Márii je stále prítomné v úvahách o poklade viery,
1871 Uvod,2 | ženy?~Práve toto bude témou prítomného dokumentu, ktorá vhodne
1872 Uvod,1 | spoločnosti.~O tomto bude reč v prítomnom dokumente. Posynodálna adhortácia,
1873 Uvod,1 | môžeme hovoriť o jej účinnej prítomnosti v Cirkvi a v spoločnosti.~
1874 IV,15 | 27,55). Ako vidno, v tej pritvrdej skúške viery a vernosti
1875 V,18 | mnohých hľadísk od matky priúčať svojmu "otcovstvu". A toto
1876 IV,13 | ktorý je vari najvýrečnejší. Privedú k nemu ženu, pristihnutú
1877 VII,30 | Týmto "dokonalým ženám" priveľa dlhujú ich rodiny a neraz
1878 IV,13 | spoluobčanom. Rozhovor, ktorý ju priviedol k tomuto jej vyznaniu, je
1879 VI,23 | 5,23-32). Ján Krstiteľ privítal Krista ako Ženícha (porov.
1880 IV,13 | poukazovalo na podradnosť ženy, príznačnú pre jeho dobu. Naopak, jeho
1881 III,9 | a žalostnejšia. Treba aj priznať, že týmto Boh - ako Stvoriteľ
1882 III,11 | nad hriechom. Túto zvesť prizvukujú slová, ktoré čítame v Knihe
1883 VI,26 | odpoveď na otázku spojenú s problémom pripustenia žien ku služobnému
1884 Uvod,1 | ktorá by študovala súčasné problémy týkajúce sa opravdivého
1885 V,18 | biologicko-fyziologickým a psychickým procesom, o ktorom dnes vieme viac,
1886 VII,29 | všetkých: Je nevestou. Tento profetický rys ženy v jej ženskosti
1887 VII,29 | súčasne na akýsi osobitný "profetizmus" ženy v jej ženskosti. Analógia
1888 VI,27 | nielen na kňazskom, ale aj na prorockom a kráľovskom poslaní Krista-Mesiáša.
1889 IV,16 | má teda hlboký osobný a prorocký zmysel. V takto chápanom
1890 I,5 | Pánovým" podľa Izaiášovho proroctva (porov. 42,1; 49,3-6; 52,
1891 I,3 | iba o Božie slová zjavené prorokmi, ale v momente tejto odpovede
1892 IV,12 | povedal si": "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je
1893 IV,16 | takisto zároveň spôsobuje, aby prorokovali "vaši synovia", ako aj "
1894 Zaver,31 | svätosti.~Cirkev súčasne prosí, aby tie neoceniteľné prejavy (
1895 IV,13 | Táto kanaánska žena prosila totiž o uzdravenie svojej
1896 VI,24 | adresované ľuďom, ktorí žili v prostredí toho istého spôsobu myslenia
1897 IV,13 | im vypomáhali zo svojich prostriedkov. Evanjelium medzi nimi spomína
1898 IV,14 | mužovi a v žene účinkujú protichodné sily, ktoré sú prejavom
1899 III,11 | porovnaní vyniká rozdielnosť, protiklad. Eva ako "matka všetkých
1900 IV,13 | pristihnutú pri cudzoložstve, a provokujú ho otázkou: "Mojžiš nám
1901 V,19 | ťa nosil, a blahoslavené prsia, ktoré si požíval"? - A
1902 IV,15 | ktorá je ako "prameň vody prúdiacej do večného života" (Jn 4,
1903 Uvod,1 | dobe, keď ľudstvo prechádza prudkými zmenami, duchom evanjelia
1904 V,22 | 7,38) Apoštol ohlasuje prvenstvo panenstva nad manželstvom,
1905 VI,27(55) | ešte viac... je základným a prvoradým pre Cirkev, nakoľko je to
1906 V,22 | Syna, ktorého Boh určil za prvorodeného medzi mnohými bratmi (porov.
1907 Uvod,2 | uskutočňuje ono základné a prvotné dedičstvo biblického pôvodu: "
1908 III,11 | ženou, ktorý je dedičstvom prvotného hriechu. Apoštol totiž napísal: "
1909 III,11 | Božiu podobu a pravdu o prvotnom hriechu. Mária je svedkom
1910 III,9 | o tom prvom, ktorý je - "prvotným" hriechom. Biblický "počiatok" -
1911 II,7 | pripomína, že manželstvo je prvou a v určitom zmysle najvážnejšou
1912 V,22 | predobraz "ženy", ktorý sa prvýkrát výrazne načrtáva v rozprave
1913 III,11 | otec lži" (Jn 8,44) je prvým pôvodcom hriechu v dejinách
1914 VI,27(55) | Mariánsky ráz Cirkvi je prvší ako ráz petrovský, aj keď
1915 V,18 | je zároveň zosúladené s psychicko-fyzickou štruktúrou ženy. Čímkoľvek
1916 VII,29 | nezávisle od jej duchovných, psychických alebo telesných vlastností,
1917 V,18 | biologicko-fyziologickým a psychickým procesom, o ktorom dnes
1918 III,11(35)| Letter to the rev. E. B. Pusey, Lomgmans, London 1865;
1919 Zaver,31 | ako - spolu s mužom - sú pútničkami na tejto zemi, ktorá je
1920 III,10 | očí, žiadostivosť tela a pýchu života (porov. 1Jn 2,16).
1921 V,20 | toto nové vedomie, keď sa pýtala anjela: "Ako sa to stane,
1922 V,20 | adresované tým, čo sa na vec pýtali, a sú to mužovia. Jednako
1923 II,6(23) | Akvniský, Summa Theologiae Ia, q. XXIX, art. I.~
1924 I,4 | ju slávnostne vyhlásil (r.431). 18 Tento koncil postavil
1925 IV,16(38) | Porov. Rabanus Maurus, De vita beatae Mariae
1926 IV,16 | hebrejsky mu povedala: ?Rabbuni!?, čo znamená Učiteľ. Ježiš
1927 VII,29 | Toto tvrdenie je v prvom rade povahy ontologickej, ale
1928 V,20 | nachádzame takzvaný "evanjeliový radikalizmus": opustiť všetko a ísť za
1929 V,20 | kresťanovi cestu evanjeliovej radikálnosti. Od začiatku kresťanstva
1930 V,20 | Kristus. Kto túži ísť za ním radikálnym spôsobom, rozhodne sa pre
1931 V,18 | nový človek, a je prejavom radostného vedomia ženy, že totiž má
1932 V,19 | uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme" (
1933 VI,23 | už nezakúsiš pohanenia, radšej zabudni na hanbu tvojej
1934 V,19 | hoja. A tak aj s týmito ranami treba stáť pod Kristovým
1935 V,19 | pre nejaký hriech, ktorý raní materinskú a ľudskú dôstojnosť
1936 IV,16 | nielen pri kríži, ale aj pri ranných zorách nedele zmŕtvychvstania.
1937 V,19 | ľudskú dôstojnosť ženy; tieto rany svedomia sa ťažko hoja.
1938 II,6 | obdarený rozumom (animal rationale). 23 A pre túto svoju schopnosť
1939 VI,24 | mužovi, si musí postupne raziť cestu v srdciach, vo svedomiach,
1940 Uvod,1 | smerniciam pastoračného rázu čo do úlohy ženy v Cirkvi
1941 V,20 | Kristus to zdôrazňuje dva razy: "Kto to môže pochopiť,
1942 VI,27 | svedectvom mnohých žien, ktoré realizujú svoje povolanie ku svätosti.
1943 II,6 | stvoril z jedného mužovho "rebra" a predstavil ju ako druhé "
1944 IV,12 | jasnejšie vyniká z jeho rečí a z jeho postoja voči ženám,
1945 II,8 | človekom, Boh hovorí ľudskou rečou, používa ľudské výrazy a
1946 II,8 | používa ľudské výrazy a rečové obrazy. Ak tento hovorový
1947 V,21 | sa naozaj uskutočňuje v rehoľných spoločnostiach, ktoré sa
1948 III,11(35)| Newman, A Letter to the rev. E. B. Pusey, Lomgmans,
1949 I,4 | činnosť v ľudských dejinách rešpektuje a zachováva slobodu ľudskej
1950 VII,29 | sa zdá, zásadným spôsobom rieši otázku o dôstojnosti ženy
1951 Zaver,31 | ako sestrám v Kristovi.~V Ríme, pri svätom Petrovi dňa
1952 VI,27 | darom lásky na dar Ženícha, robiac to "v Duchu Svätom", lebo "
1953 VI,26 | sviatostné poverenie: "Toto robte na moju pamiatku!" (Lk 22,
1954 II,6 | muž a žena ako manželia a rodičia, podávajú ďalej svojmu potomstvu
1955 V,19 | Protoevanjelia. Žena ako rodička a prvá vychovávateľka človeka (
1956 V,19 | krvi", má svoj počiatok v Rodičke. "Syn Najvyššieho" pre ňu
1957 V,19 | blahoslavila skrze materstvo jeho Rodičky: "Blahoslavený život, ktorý
1958 V,18 | 4,1). Stvoriteľ daroval rodičom dieťa. U ženy sa to zvlášť
1959 V,18 | na obraz a podobu svojich rodičov. Materstvo už od počiatku
1960 V,18 | vedomý, že v tomto spoločnom rodičovskom úkone berie na seba mimoriadny
1961 V,18 | berie vážne svoju účasť na rodičovstve, predsa sa nachádza "zvonku"
1962 I,3 | existenciu, v ktorom sa rodíme a ku ktorému smerujeme?. 13 ?
1963 VI,27 | mučeníc, panien, matiek rodín, ktoré odvážne vydávali
1964 Zaver,31 | definitívneho určenia, ktoré ľudská rodina má v samom Bohu, v lone
1965 Zaver,31 | ktoré bedlia nad človekom v rodine, ktorá je základným znakom
1966 Uvod,2 | tejto "ženy" s celou ľudskou rodinou. Tu ide o každého a o každú,
1967 VII,30 | ženám" priveľa dlhujú ich rodiny a neraz celé národy.~V našej
1968 Uvod,2 | Mariánsky rok~2. Posledná synoda sa konala
1969 Uvod,1 | Druhom vatikánskom koncile rokovala o povolaní a úlohe laikov
1970 VI,27(55) | Allocutio ad Patres cardinales Romanaeque Curiae Praelatos dňa 22.
1971 VI,27(55) | decembra 1987; l?Osservatore Romano, 23. dec. 1987).~
1972 II,6 | uvedomili a uznali podstatnú rovnakosť muž a ženy, čo sa týka ich
1973 IV,16 | podobu a obaja môžu úplne rovnakým spôsobom prijať dar Božej
1974 IV,16 | hovoriť o určitej "podstatnej rovnoprávnosti", nakoľko obaja - tak žena
1975 III,9 | pochyby - nezávisle od tohto rozdelenia úloh vo svätopísemnej rozprave -,
1976 III,9 | hl. 3) určitým spôsobom rozdeľuje úlohy, ktoré v ňom hrali
1977 III,9(29) | z gréčtiny "diaballo" - "rozdeľujem, oddeľujem, očerňujem".~
1978 IV,13 | zrakom defilujú mnohé ženy, rozdielne vekom a postavením: ženy,
1979 III,10 | ktoré vyplývajú z osobitnej rozdielnosti a z osobitnej povahy muža
1980 III,11 | že ňou sa začína nová a rozhodná zmluva medzi Bohom a ľudským
1981 V,20 | ním radikálnym spôsobom, rozhodne sa pre život podľa týchto
1982 I,3 | zvestovaní nachádzame úvod k onej rozhodnej odpovedi, s ktorou sám Boh "
1983 V,17 | manželskom obcovaní. Mária však, rozhodnutá zotrvať vo svojom predsavzatí
1984 III,9 | láske a podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby
1985 I,4 | Mária vysloví svoje slobodné rozhodnutie, teda svoju úplnú ženskú
1986 I,3 | zo ženy", je najvyšším a rozhodným stupňom zjavenia, v ktorom
1987 III,9 | dobro i zlo" (Gn 3,5), totiž rozhodujúc o dobre a o zle bez ohľadu
1988 VII,30 | každého človeka, o jeho rozhodujúce "áno" alebo "nie" ako odpoveď
1989 V,18 | materská starostlivosť má rozhodujúci význam pri stvárňovaní novej
1990 IV,12 | poburovali, ba priam "sväto rozhorčovali" samoľúbych poslucháčov
1991 Zaver,31 | jedného z tých obdivuhodných rozhovorov, ktoré ukazujú, akú veľkú
1992 I,5 | slovo "služobnica" na konci rozhovoru pri Zvestovaní charakterizuje
1993 Zaver,31 | najmä v našich časoch. Rozjímajúc o biblickom tajomstve "ženy",
1994 IV,12 | je na ich strane: "Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť
1995 IV,14 | cudzoložstva; či tá, ktorá rozličnými spôsobmi je spolusubjektom
1996 VI,23 | veľkou analógiou, musíme rozlišovať v ňom ľudskú skutočnosť
1997 I,3 | koncilu: "Ľudia čakajú od rozmanitých náboženstiev odpoveď na
1998 V,21 | všetkých týchto formách sa rozmanitým spôsobom potvrdzuje tá istá
1999 II,7 | ako o dvoch svojráznych rozmeroch povolania ženy, osvetlených
2000 V,19 | človeka (výchova je duchovným rozmerom rodičovstva), má vrodenú
2001 I,3 | je dcérou, ale ľahké je rozmýšľať o ňom aj so zreteľom na
2002 VII,29 | žien. V tomto širokom a rôzniacom sa kontexte žena je zvláštnou
2003 VII,29 | medziosobných vzťahov, ktoré rôznymi spôsobmi stvárňujú spolujestvovanie
|