Mariánsky rok
2. Posledná synoda sa konala v Mariánskom roku, ktorý
poskytol mimoriadny podnet nastoliť túto tému, ako to jasne
vysvitá aj z encykliky Redemptoris Mater. 9 Táto
encyklika rozvíja a aktualizuje náuku Druhého
vatikánskeho koncilu, ktorá sa nachádza v ôsmej
hlave dogmatickej konštitúcie o Cirkvi: Lumen gentium. Táto
hlava má významný nadpis: "O preblahoslavenej Panne Márii,
Matke Božej, v tajomstve Ježiša Krista a Cirkvi". Panna
Mária - tá biblická "žena" (porov. Gn 3,15;
Jn 2,4; 19,26) - bola hlboko zapojená do spasiteľného
tajomstva Kristovho, a preto je jedinečným spôsobom
prítomná aj v tajomstve Cirkvi. Veď "Cirkev je v
Kristovi akoby sviatosťou úzkeho spojenia s Bohom a jednoty
celého ľudského pokolenia".10 Táto
osobitná prítomnosť Matky Božej v tajomstve Cirkvi
nás pohýna uvažovať o mimoriadnom spojení tejto
"ženy" s celou ľudskou rodinou. Tu ide o každého
a o každú, o všetkých synov a dcéry
ľudského pokolenia, u ktorých sa po celé veky uskutočňuje
ono základné a prvotné dedičstvo biblického
pôvodu: "Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží
obraz ho stvoril: stvoril ich muža a ženu" (Gn 1,27). 11
Táto večná pravda o človeku - totiž o mužovi
a žene - je natrvalo vtlačená do skúsenosti
všetkých ľudí a súčasne je
"tajomstvom", ktoré nachádza "pravé
osvetlenie iba v tajomstve Vteleného Slova" (...). Kristus naplno
zjavuje človeka človeku a jeho vznešené povolanie - ako
to učí Koncil. 12 Či v "tom zjavení
človeka človeku" netreba vidieť vyhradené a
výsadné miesto aj pre onú "ženu",
ktorá je matkou Ježiša Krista? Či Kristovo posolstvo,
zhrnuté v evanjeliu, ktorého pozadím je celé Písmo
Starého i Nového zákona, nemôže veľa
povedať Cirkvi a ľudskému pokoleniu o dôstojnosti a
povolaní ženy?
Práve toto bude témou prítomného dokumentu,
ktorá vhodne zapadá do kontextu Mariánskeho roku, keď
sa uberáme ku koncu druhého a k začiatku tretieho
tisícročia od Kristovho narodenia. A zdá sa nám
veľmi vhodné dať tomuto textu slohom a obsahom ráz meditácie.
|