I.
ŽENA - MATKA BOŽIA
(BOHORODIČKA - THEOTÓKOS)
1. Spojenie s Bohom
3. Keď "prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna,
narodeného zo ženy". Týmito slovami v Liste Galaťanom
(4,4) apoštol Pavol spája hlavné obdobia, ktoré zreteľne
vymedzujú splnenie tajomstva, čo si Boh "predsavzal uskutočniť"
(porov. Ef 1,9). Syn, večné Božie Slovo jednej a tej istej
podstaty s Otcom, sa ako človek rodí zo ženy, keď prišla
"plnosť času". Táto udalosť nás vedie k ťažisku
dejín človeka na zemi chápaných ako dejiny spásy.
Je významné, že Apoštol nemenuje Ježišovu
Matku jej vlastným menom "Mária", ale ju nazýva
"ženou", čo sa celkom zhoduje so slovami protoevanjelia v
Knihe Genezis (porov. Gn 3,15). Táto "žena" totiž je
zapojená do najdôležitejšej spásonosnej udalosti,
ktorá určuje "plnosť času". Táto udalosť sa odohráva v nej
a skrze ňu.
Takto sa začína hlavná udalosť, hlavné dejstvo
spásy, veľkonočné Pánovo tajomstvo. No vari bude
užitočné uvažovať o ňom,
vychádzajúc z duchovných dejín človeka
chápaných v tom najširšom zmysle, ako ich
ponímajú rozličné náboženstvá na
tomto svete. Pripomeňme si tu slová Druhého vatikánskeho
koncilu: "Ľudia čakajú od rozmanitých
náboženstiev odpoveď na hlboké záhady
ľudského položenia, ktoré dnes ako kedysi
znepokojujú ľudské srdce: ?Čo je človek,
aký zmysel a cieľ má náš život, čo je
dobro a čo je hriech, odkiaľ a načo prichádzajú
utrpenia, aká cesta vedie k opravdivému šťastiu,
čo je smrť, súd a posmrtná odmena, aké je
napokon ono vrcholné a nevýslovné tajomstvo, ktoré
sprevádza našu existenciu, v ktorom sa rodíme a ku
ktorému smerujeme?. 13 ?Už odpradávna až dodnes
u rozličných národov sa stretáme s pojmom o akejsi
tajomnej sile v priebehu a v príbehoch ľudského života,
ba dokonca aj o najvyššom Bytí, aj pod menom Otec?".
14
Na tomto veľkom javisku stavajú sa nám pred oči
túžby ľudského ducha, ktorý hľadá
Boha - a zavše akoby ho chcel nahmatať (porov. Sk 17,27) -,
oná "plnosť časov", o ktorej hovorí Pavol vo
svojom Liste, vyjadruje odpoveď samého Boha, toho totiž, v
ktorom "žijeme, hýbeme sa a sme" (porov. Sk 17,28). To je
Boh, ktorý "mnoho ráz a rozličným spôsobom
hovoril v minulosti našim Otcom ústami Prorokov. V poslednom
čase prehovoril k nám ústami Syna (porov. Hebr 1,1-2).
Poslanie tohto Syna, spoločnej podstaty s Otcom, ako človeka
"narodeného zo ženy", je najvyšším a
rozhodným stupňom zjavenia, v ktorom sa Boh predstavuje
ľudskému pokoleniu. Toto zjavenie je spásonosnej povahy, ako
učí Druhý vatikánsky koncil: "Boh vo svojej
dobrote a múdrosti chcel zjaviť seba a vyjaviť tajomstvo
svojej vôle" (porov. Ef 1,9) a v tom tajomstve majú
ľudia skrze Krista, vtelené Slovo, v Duchu Svätom
prístup k Otcovi a účasť na Božej
prirodzenosti" (porov. Ef 2,18; 2Pt 1,4). 15
Uprostred tejto spásonosnej udalosti stojí žena. Zjavenie, v
ktorom sa Boh predstavuje ako nevyspytateľná jednota v Trojici, je
naznačené už v nazaretskom zvestovaní. "Hľa,
počneš a porodíš syna a dáš mu meno
Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho."
- "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" -
"Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho
ťa zatieni. A preto tvoje dieťa bude sväté, bude sa volať
Synom Božím. (...) Lebo Bohu nič nie je
nemožné" (Lk 1,31-37). 16
Je ľahké uvažovať o tejto udalosti v rámci
dejín Izraela, vyvoleného národa, ktorého
Mária je dcérou, ale ľahké je
rozmýšľať o ňom aj so zreteľom na všetky
cesty, po ktorých ľudské pokolenie od vekov
hľadá odpoveď na najvážnejšie a
zároveň na najvyššie otázky, ktoré ho
trápia. Či nie v nazaretskom zvestovaní nachádzame
úvod k onej rozhodnej odpovedi, s ktorou sám Boh "ide v
ústrety nepokoju ľudského srdca"?17 Tu nejde
iba o Božie slová zjavené prorokmi, ale v momente tejto
odpovede sa skutočne "Slovo stalo telom" (porov. Jn 1,14).
Týmto Mária dosahuje také spojenie s Bohom, čo
prevyšuje každé očakávanie ľudského
ducha a predovšetkým dcér toho vyvoleného
národa, ktoré podľa prisľúbenia mohli
dúfať, že niektorá sa z nich raz stane matkou
Mesiáša. Ktorá z nich by sa však opovážila
tušiť, že prisľúbený Mesiáš bude
"Synom Najvyššieho"? Podľa monoteistickej viery
Starého zákona na to sa nemohlo ani pomyslieť. Mária
iba mocou Ducha Svätého, ktorý ju "zatônil",
mohla prijať to, čo je "nemožné u ľudí,
ale je možné u Boha" (porov. Mk 10,27).
|