3. "Slúžiť znamená
kraľovať"
5. Táto udalosť sa odohráva medzi osobami; je to rozhovor.
Tento rozhovor anjela s Máriou plne pochopíme, len ak ho
sústredíme na pozdrav: "milosti plná".19
Celý dialóg pri Zvestovaní odhaľuje podstatný
význam tejto udalosti: význam nadprirodzený a
charizmatický (kecharitoméne). Ale milosť, to jest nadprirodzená
Božia činnosť, nikdy nevylučuje prírodu ani ju
neničí, ba ju zdokonaľuje a zošľachťuje. Preto
oná "plnosť milosti", udelená Panne z Nazareta,
nakoľko mala byť "Theotókos - Bohorodičkou",
súčasne znamená plnosť dokonalosti toho, čo
"žene patrí ako vlastné", čo
"tvorí jej ženskosť". Tu vlastne do určitej
miery nachádzame vrchol a pravzor osobnej dôstojnosti ženy.
Keď Mária na slová nebeského posla odpovedá
"nech sa mi stane", tým ako "milosti plná"
chce vyjadriť svoj postoj voči daru, ktorý jej Boh zjavil, a
povie: "Hľa, služobnica Pána" (Lk 1,38). Tento
výraz nesmieme obrať o jeho hlboký zmysel alebo ho
zúžiť, umelo ho vylúčiac zo súvisu celej
udalosti a z obsahu pravdy, ktorú Boh zjavil o sebe a o človeku.
Slová "služobnica Pána" vystihujú
úplné povedomie Panny Márie, že voči Bohu je iba
stvorením. No slovo "služobnica" na konci rozhovoru pri
Zvestovaní charakterizuje celý priebeh dejín Matky a Syna.
Veď tento Syn, pravý "Syn Najvyššieho" a s
ním jednej podstaty, viac ráz o sebe povedal, najmä vo vrcholných
chvíľach svojho poslania, že "neprišiel, aby sa dal
obsluhovať, ale aby slúžil" (porov. Mk 10,45).
Kristus si je stále vedomý, že je "sluhom
Pánovým" podľa Izaiášovho proroctva (porov.
42,1; 49,3-6; 52,12), ktoré obsahuje základný zmysel jeho
mesiášskej úlohy, totiž vedomie, že je
Vykupiteľom sveta. Mária sa zapojila do Kristovej
mesiášskej služby už od prvej chvíle svojho
Božieho materstva, svojho spojenia so Synom, ktorého "Otec
poslal na svet, aby sa skrze neho svet spasil" (porov. Jn 3,17). 20
A táto služba je základom jeho kráľovstva, v
ktorom "slúžiť znamená
kraľovať".21 Kristus, "sluha Pánov",
zjaví všetkým ľuďom kráľovskú
dôstojnosť služby, do ktorej sa úzko zapája
povolanie každého človeka.
Teda celkom vhodne začíname túto úvahu o
Mariánskom roku, majúc pred očami
Ženu-Bohorodičku. Tu však vidíme aj podstatné
hľadisko úvahy o dôstojnosti a povolaní ženy. Nie
je možné myslieť, povedať a urobiť niečo
vzhľadom na dôstojnosť a povolanie ženy, ak
odvrátime myseľ, srdce a konanie od tohoto hľadiska.
Dôstojnosť každého človeka a povolanie,
ktoré zodpovedá tejto dôstojnosti, majú svoju
poslednú príčinu v spojení s Bohom. Mária -
biblická Žena - je najdokonalejším vyjadrením
tejto dôstojnosti a tohto povolania. Veď každý
človek - či muž a či žena - je stvorený na
Boží obraz a na Božiu podobu. A nikto nemôže
nájsť svoju dokonalosť mimo rámca tohto obrazu a tejto
podoby.
|