II.
BOŽÍ OBRAZ A BOŽIA PODOBA
1. Kniha Genezis
6. Treba sa nám pozastaviť pri onom biblickom počiatku, v
ktorom zjavená pravda o človeku ako o "Božom obraze a
Božej podobe" je nemeniteľným základom každej
kresťanskej antropológie. 22 "Boh stvoril človeka
na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich
stvoril (Gn 1,27). Táto krátka správa obsahuje
základné antropologické pravdy: človek je vrcholom a
korunou všetkých stvorených bytostí vo
viditeľnom svete; ľudské pokolenie, ktoré sa
začína stvorením muža a ženy, korunuje celé
dielo stvorenia; obaja majú ľudskú prirodzenosť rovnako
muž i žena, obaja boli stvorení na Boží obraz. -
Tento Boží obraz a túto Božiu podobu, podstatné
pre človeka, muž a žena ako manželia a rodičia,
podávajú ďalej svojmu potomstvu podľa príkazu:
"Vzrastajte a množte sa! Naplňte zem a podmaňte si
ju!" (Gn 1,28). Stvoriteľ zveril vládu nad zemou
ľudskému pokoleniu, všetkým ľuďom,
všetkým mužom a všetkým ženám,
ktorí majú dôstojnosť a svoje povolanie od
spoločného Pôvodcu.
V Knihe Genezis nachádzame aj iný opis stvorenia človeka,
muža a ženy (porov. 2,13-25), na ktorý sa odvoláme
neskôr. Ale už tu treba zdôrazniť, že pravda o
prirodzenosti človeka ako osobe vysvitá z biblického
záznamu. Človek je osobou, tak muž ako žena; obaja
totiž boli stvorení na obraz, na podobu osobného Boha.
Človek však - na rozdiel od všetkých
živočíchov, nevynímajúc ani obdarených
zmyslami (animalia) - podobá sa Bohu tým, že je
obdarený rozumom (animal rationale). 23 A pre túto svoju
schopnosť muž a žena môžu vládnuť nad
viditeľným svetom (porov. Gn 2,23).
V druhom opise stvorenia človeka (porov. Gn 2,18-25) štýl
reči, ktorý podáva pravdu o stvorení najmä
ženy, je odlišný, trochu voľnejší; možno
povedať, že je skôr rozprávačský a
obrazný, tak trochu podobný reči vtedy známych
mýtov. No medzi oboma textami nejestvuje nijaká podstatná
nezhoda. Druhý text Knihy Genezis (2,18-25) pomáha lepšie
pochopiť, čo nachádzame v stručnej správe prvej
kapitoly (1,27-28), a keď ich čítame súbežne,
druhý text nám pomáha hlbšie porozumieť
základnú pravdu o človeku stvorenom na Boží
obraz a na Božiu podobu ako muž a žena.
Podľa druhého opisu Genezis (2,18-25) ženu Boh stvoril z
jedného mužovho "rebra" a predstavil ju ako druhé
"ja", ako spoločníčku muža, ktorý
uprostred okolitých živočíchov je sám, a ani v
jednom z nich nenašiel sebe primeranú
"pomocníčku". Takto stvorenú ženu muž
ihneď uzná, že "toto je napokon kosť z jeho
kostí a telo z jeho tela" (porov. Gn 2,23), a práve preto sa
volá "žena". Toto slovo v biblickej reči
znamená jej podstatnú totožnosť s mužom,
iš-iššah, čo terajšie reči vo všeobecnosti
nevedia vyjadriť: "Bude sa volať mužena (iššah),
lebo z muža (iš) vola vzatá" (Gn 2,23).
Biblické texty prinášajú dosť
výpovedí, aby sme si uvedomili a uznali podstatnú
rovnakosť muž a ženy, čo sa týka ich ľudskej
prirodzenosti. 24 Obaja už od počiatku sú osoby, na
rozdiel od ostatných živých bytostí ich okolia.
Žena je druhé "ja" v spoločnej ľudskej
prirodzenosti. Už odprvoti ich vidno ako "jednotu dvoch", a to
znamená prekonanie pôvodnej osihotenosti, v ktorej muž
nenašiel "pomocníčku sebe podobnú" (Gn 2,20).
Je tu reč iba o "pomoci" v práci a v podmanení
zeme?" (porov. 1,28). - Bezpochyby ide tu najmä o
spoločníčku života, s ktorou sa muž ako s
manželkou môže spojiť, a tak sa s ňou stať
"jedným telom", a preto "opustí svojho otca a
svoju matku" (porov. Gn 2,24). Teda biblický opis stvorenia
muža a ženy Bohom hovorí súčasne aj o
ustanovení manželstva ako nevyhnutnej podmienke na
odovzdávanie života novým pokoleniam ľudí, na
ktoré je usmernené svojou prirodzenosťou manželstvo a
manželská láska: "Vzrastajte a množte sa!
Naplňte zem a podmaňte si ju!" (Gn 1,28).
|