3. Protoevanjelium
11. Kniha Genezis svedčí o hriechu, o zle na
"počiatku" človeka, a o jeho následkoch,
ktoré zaťažujú celé ľudské
pokolenie, no zároveň obsahuje aj prvú zvesť o
víťazstve nad zlom, nad hriechom. Túto zvesť
prizvukujú slová, ktoré čítame v Knihe Genezis
3,15 a ktoré sa obyčajne volajú "protoevanjelium":
"Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi
tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu
zraníš pätu." Je pozoruhodné, že zvesť o
Vykupiteľovi sveta, obsiahnutá v týchto slovách, sa
vzťahuje na "ženu". Na začiatku Protoevanjelia sa o nej
hovorí ako o matke toho, ktorý bude vykupiteľom
človeka. 34 A ak sa vykúpenie malo dosiahnuť bojom
proti zlu, "nepriateľstvom" medzi potomstvom ženy a
potomstvom toho, ktorý ako "otec lži" (Jn 8,44) je
prvým pôvodcom hriechu v dejinách človeka, toto
nepriateľstvo bude aj medzi ním a ženou.
V týchto slovách sa otvára perspektíva
celého Zjavenia, najprv ako prípravy na evanjelium, potom ako
samotného evanjelia. V tejto perspektíve sa navzájom
spájajú pod menom ženy dve ženské postavy: Eva a
Mária.
Slová Protoevanjelia vo svetle Nového zákona priliehavo
vyjadrujú účasť ženy na spásonosnom zápase
Vykupiteľa s pôvodcom zla v dejinách človeka.
Prirovnanie Evy k Márii je stále prítomné v
úvahách o poklade viery, prijatej z Božieho zjavenia, a
jednou z najobľúbenejších tém Otcov,
cirkevných spisovateľov a popredných teológov.
35 Obyčajne pri tomto porovnaní vyniká
rozdielnosť, protiklad. Eva ako "matka všetkých
žijúcich" (Gn 3,20) je svedkom o "biblickom
počiatku", ktorý obsahuje pravdu o stvorení človeka
na Boží obraz a na Božiu podobu a pravdu o prvotnom hriechu.
Mária je svedkom o "novom počiatku" a o "novom
stvorení" (porov. 2Kor 5,17). Ba ona sama, ako prvá
vykúpená v dejinách spásy, je "novým
stvorením", je "plnou milosti". Je ťažko
pochopiť, prečo slová Protoevanjelia natoľko
zdôrazňujú "ženu", ak sa nepripustí,
že ňou sa začína nová a rozhodná zmluva
medzi Bohom a ľudským pokolením, Zmluva vo výkupnej
krvi Kristovej. Táto zmluva sa začína ženou,
"ženou" v zvestovaní v Nazarete. Tu je
úplná novosť evanjelia. Ináč aj v Starom
zákone Boh zasahuje do dejín svojho národa
prostredníctvom žien, ako boli napríklad matka Samuelova,
matka Samsonova; ale na uzavretie zmluvy s ľudským pokolením
si poslúžil mužmi, ako je napríklad Noe,
Abrahám, Mojžiš. No na začiatku Novej zmluvy,
ktorá má byť večnou a neodvolateľnou, stojí
žena: Nazaretská Panna. Toto je dôkazom, že "v
Kristovi už... niet muža a ženy" (Gal 3,28). V ňom bol
zásadne prekonaný vzájomný rozpor medzi mužom
a ženou, ktorý je dedičstvom prvotného hriechu.
Apoštol totiž napísal: "Vy všetci ste jeden v
Kristovi Ježišovi" (Gal 3,28).
Tieto slová hovoria o pôvodnej "jednote dvoch",
ktorá je neodlučiteľne spätá so stvorením
človeka, muža a ženy, na Boží obraz a na Božiu
podobu, podľa vzoru najdokonalejšieho spoločenstva Osôb, a
tým vzorom je sám Boh. Pavlove slová
pripomínajú, že tajomstvo vykúpenia človeka v
Ježišovi Kristovi, Máriinom Synovi, je
pokračovaním a obnovou toho, čo v tajomstve stvorenia
zodpovedalo večnému plánu Boha Stvoriteľa. Práve
preto v deň stvorenia človeka, muža a ženy, "Boh videl
všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré" (Gn 1,31).
Vykúpenie v istom zmysle prinavrátilo do pôvodného
stavu dobro, ktoré bolo podstatne "umenšené"
hriechom a jeho dedičnosťou v dejinách človeka.
"Žena" Protoevanjelia je vpísaná do
perspektívy vykúpenia. Prirovnanie Evy k Márii možno
chápať aj v tom zmysle, že Mária prijíma na seba
a osvojuje si tajomstvo ženy, ktorého počiatkom je Eva,
"matka všetkých žijúcich" (Gn 3,20);
prijíma a osvojuje si ho predovšetkým v samom vnútri
tajomstva Krista - "nového Adama" (porov. 1Kor 15,45),
ktorý do svojej osoby prijal prirodzenosť prvého Adama. Lebo
podstata Novej zmluvy spočíva práve v tom, že Syn
Boží, spoločnej podstaty s Otcom, sa stáva
človekom: prijíma ľudskú prirodzenosť do jednoty s
božskou Osobou Slova. Ten, čo vykonáva dielo vykúpenia,
je zároveň aj pravý človek.
Tajomstvo spásy sveta predpokladá, že Boh Syn vzal na seba
ľudskú prirodzenosť ako dedičstvo po Adamovi,
čím sa stal vo všetkom podobný jemu a
každému človeku, pravda, "okrem hriechu" (Hebr
4,15). Tak "v plnej miere odhalil človeka človeku a dáva
mu najavo vznešenosť jeho povolania" - ako učí
Druhý vatikánsky koncil. 36 Takto mu pomohol nanovo
objaviť, "čo je človek" (porov. Ž 8,5).
Vo vieroučnom podaní a v kresťanských
úlohách všetkých generácií sa
prirovnanie Adama ku Kristovi často spája s prirovnaním Evy
k Márii. Ak sa o Márii píše aj ako o "novej
Eve", aké významy môže mať táto
podobnosť? Sú mnohoraké. Treba sa nám však
pozastaviť najmä nad tým, ktorý v Márii
vidí úplné zjavenie celého obsahu biblického
slova "žena": zjavenie zosúladené s tajomstvom
vykúpenia. Mária v určitom zmysle znamená
prekročenie tej hranice, o ktorej hovorí Kniha Genezis (3,16), a
návrat k "začiatku", v ktorom "žena" bola
taká, aká bola zamýšľaná v diele
stvorenia, teda vo večnej myšlienke Boha, v lone Najsvätejšej
Trojice. Mária znamená "nový počiatok"
dôstojnosti a povolania ženy, 37 všetkých
žien a každej osobitne.
Aby sme to pochopili, môžu nám poslúžiť
slová, ktoré evanjelista vkladá Márii do úst
po Zvestovaní a po Alžbetinom pozdrave: "Veľké veci
mi urobil ten, ktorý je mocný" (Lk 1,49). Tieto slová
sa bezpochyby vzťahujú na jej počatie syna, ktorý je
"Synom Najvyššieho" (Lk 1,32), "svätým
Božím", ale zároveň môžu znamenať
aj objavenie vlastného ženského človečenstva.
"Veľké veci mi urobil": je to objavenie celej
vznešenosti, celej osobnej dôstojnosti ženskej prirodzenosti,
celej odvekej originálnosti "ženy", akou ju Boh chcel,
osobou pre ňu samu, ktorá nachádza seba samu "v
úprimnom darovaní sa".
Toto spoznanie vyplýva z jasného uvedomenia si Božieho daru,
Božej štedrosti. Táto uvedomenosť už na
"začiatku" bola zatemnená hriechom, takmer až
udusená, ako dosvedčujú slová prvého
pokušenia z úst "otca lži" (porov. Gn 3,1-5).
Príchodom "plnosti časov" (porov. Gal 4,4), keď sa v
dejinách ľudského pokolenia začalo
uskutočňovať tajomstvo vykúpenia, táto
uvedomenosť sa s celou svojou silou prejaví v slovách
svätopísemskej "ženy" Nazaretskej. V Márii
Eva znovu objaví, aká je opravdivá dôstojnosť
ženy, ženského človečenstva. Toto objavenie
má ustavične pôsobiť na srdce každej ženy a
stvárňovať jej povolanie a život.
|