IV.
JEŽIŠ KRISTUS
1. "Divili
sa, že sa rozpráva so ženou"
12. Slová Protoevanjelia v Knihe Genezis nám
umožňujú preniesť sa do rámca evanjelia. Vykúpenie
človeka, prisľúbené v Knihe Genezis, tu sa
uskutočňuje v osobe a v poslaní Ježiša Krista. V
poslaní a osobe Krista spoznávame aj to, čo
skutočnosť vykúpenia znamená pre dôstojnosť
a povolanie ženy. Jej význam jasnejšie vyniká z jeho
rečí a z jeho postoja voči ženám, ktorý je
nápadne jednoduchý a pritom mimoriadny, ak si uvedomíme
vtedajšie spoločenské zvyklosti. Tento jeho postoj je
prekvapujúci a významný. Na ceste poslania
Ježiša z Nazareta vystupujú viaceré ženy a jeho
stretnutie sa s každou z nich potvrdzuje evanjeliovú
"novosť života", o ktorej sme sa už zmienili.
Všetci - aj osočovatelia kresťanského posolstva - si
môžu všimnúť, že Ježiš Kristus pred
svojimi súčasníkmi bol priaznivcom dôstojnosti a
povolania ženy, ktoré zodpovedá jej postaveniu. To
často vzbudzovalo úžas, prekvapenie, ba skoro až
pohoršenie: "Divili sa, že sa rozpráva so
ženou" (Jn 4,27). Veď takéto niečo sa protivilo
spoločenskému taktu jeho súčasníkov.
"Divili sa" dokonca aj sami Ježišovi učeníci.
Farizej, do domu ktorého vošla hriešnica voňavkami
natrieť Ježišove nohy, "povedal si": "Keby tento
bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho
dotýka, že je to hriešnica" (Lk 7,39). Ešte viac
poburovali, ba priam "sväto rozhorčovali"
samoľúbych poslucháčov tieto Kristove slová:
"Mýtnici a neviestky vás predídu do Božieho
kráľovstva" (Mt 21,31).
Ten, čo takto hovorieval a takto si aj počínal, dokazoval,
že dobre pozná tajomstvá "Božieho
kráľovstva". "On totiž vedel, čo je v
človeku" (Jn 2,25), v jeho duchu, v jeho "srdci". Bol
svedkom večného Božieho plánu ohľadom
človeka, stvoreného na Boží obraz a na Božiu
podobu, ako muž a žena. Úplne poznal aj následky
hriechu, tohto "tajomstva neprávosti", ktoré
pôsobí a účinkuje v ľudských srdciach ako
horký plod zatemnenia Božieho obrazu. Aké je
významné, že Ježiš sa v dôležitom
rozhovore o manželstve a o jeho nerozlučiteľnosti pred svojimi
spoludiskutérmi, ktorí z povolania boli znalcami Zákona,
totiž pred "zákonníkmi" odvoláva na
"počiatok". Pretriasa sa otázka o práve
"manžela" "prepustiť svoju manželku z
akejkoľvek príčiny" (Mt 19,3), teda aj otázka o
práve ženy, o jej postavení v manželstve, o jej
dôstojnosti. Spoludiskutéri sa domnievajú, že
mojžišovský zákon je na ich strane:
"Mojžiš rozkázal dať priepustný list a
prepustiť ju" (Mt 19,7). Ježiš však odpovie:
"Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca
dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to tak
nebolo" (Mt 19,8). Ježiš sa odvoláva na
"počiatok", na stvorenie človeka ako muža a ženy,
a na Božie ustanovenie, ktoré má základ v tom,
že obaja boli stvorení na Boží obraz a na Božiu
podobu. A preto, keď človek "opustí otca a matku" a
pripúta sa k svojej manželke, aby boli dvaja "v jednom
tele", zostáva platným zákon
pochádzajúci od Boha: "Čo Boh spojil, človek nech
nerozlučuje!" (Mt 19,6).
Zásadu tohto "ethosu", už od počiatku
vtlačenú do skutočnosti stvorenia, teraz Ježiš
dotvrdzuje proti tradícii, ktorá pripúšťala
nerovnoprávnosť ženy. Podľa tejto tradície
muž "vládol" a nevšímal si dostatočne
ženu a jej dôstojnosť, ktorú "ethos" stvorenia
položil ako základ vzájomných vzťahov medzi
dvoma osobami spojenými v manželstve. Kristove slová
zdôrazňujú a potvrdzujú tento "ethos". Je
to "ethos" evanjelia, "ethos" evanjelia vykúpenia.
|