5. Prvé svedkyne zmŕtvychvstania
16. Už od počiatku Kristovho poslania prejavuje žena voči
nemu a voči celému tajomstvu Krista osobitnú citlivosť,
ktorá predstavuje jeden z charakteristických rysov jej
ženskosti. Treba tiež povedať, že sa to potvrdzuje
najmä vo vzťahu k veľkonočnému tajomstvu, a to
nielen pri kríži, ale aj pri ranných zorách nedele
zmŕtvychvstania. Prvé pri hrobe sú ženy a prvé
zistia, že hrob je prázdny. Ony sú prvé, čo
počujú slová: "Niet ho tu, lebo vstal, ako
povedal" (Mt 28,6). Potom ony prvé mu objali nohy (porov. Mt
28,9). Ony prvé dostanú výzvu oznámiť apoštolom
zvesť o tejto skutočnosti (porov. Mt 28,1-10, Lk 24,8-11). No sväté
evanjelium podľa Jána (porov. aj Mk 16,9) najviac vyzdvihuje
mimoriadnu úlohu Márie Magdalény. Ona totiž sa prvá
stretá so zmŕtvychvstalým Ježišom. Sprvoti sa síce
domnieva, že je to záhradník, ale hneď ho spozná,
len čo ju Ježiš osloví po mene. "Ježiš ju
oslovil: ?Mária!? - Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala:
?Rabbuni!?, čo znamená Učiteľ. Ježiš jej
povedal: Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k
Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu
Otcovi a k vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a k vášmu
Bohu. - Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom:
Videla som Pána - a že jej toto povedal: (Jn 20,16-18).
Preto ju nazývajú "apoštolkou apoštolov".38
Mária Magdaléna ešte skôr ako apoštoli bola očitým
svedkom zmŕtvychvstalého Krista, a preto aj prvá mu vydala
svedectvo pred nimi. Tento prípad zhrňuje v istom zmysle takmer všetko,
čo sa prv povedalo o Božích pravdách, ktoré Ježiš
zjavil ženám práve tak ako i mužom. Možno povedať,
že takto sa splnili slová Proroka: "Vylejem svojho ducha na každého
a prorokovať budú vaši synovia a vaše dcéry"
(Joel 3,1). A päťdesiateho dňa po Kristovom zmŕtvychvstaní
sa splnia tieto slová v jeruzalemskom večeradle ešte raz, keď
zostúpil Duch Svätý Potešiteľ (porov. Sk 2,17).
Všetko to, čo dosiaľ bolo povedané o Ježišovom
vzťahu k ženám, potvrdzuje a objasňuje v Duchu Svätom
pravdu o rovnosti obidvoch, muža a ženy. Treba hovoriť o určitej
"podstatnej rovnoprávnosti", nakoľko obaja - tak žena
ako muž - boli stvorení na Boží obraz a na Božiu
podobu a obaja môžu úplne rovnakým spôsobom
prijať dar Božej pravdy a lásky v Duchu Svätom. Obidvaja
prijímajú jeho spásonosné a posväcujúce
"návštevy".
Skutočnosť, že niekto je mužom alebo ženou netvorí
nijakú hrádzu, takisto ako nezužuje v človeku spásonosnú
a posväcujúcu činnosť Ducha Svätého skutočnosť,
že niekto je Hebrej a iný je Grék, že jeden je slobodný
a druhý je otrok, podľa známych slov Apoštola: "Vy
všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi" (Gal 3,23). Ale táto
jednotnosť neruší rozdielnosť. Ten Duch Svätý,
ktorý v nadprirodzenom poriadku posväcujúcej milosti tvorí
túto jednotu, takisto zároveň spôsobuje, aby
prorokovali "vaši synovia", ako aj "vaše dcéry".
"Prorokovať" však znamená slovom a celým životom
ohlasovať "veľké Božie skutky" (porov. Sk
2,11), pričom zostáva zachovaná pravosť a originálnosť
každej osoby, či ide o ženu a či o muža. Evanjeliová
"rovnosť" čiže "zrovnoprávnenie" muža
a ženy vzhľadom na "veľké Božie skutky",
tak jasne zvýraznená v slovách a v činoch Ježiša
Nazaretského, tvorí zjavný základ dôstojnosti
a povolania ženy v Cirkvi a vo svete. Každé povolanie má
teda hlboký osobný a prorocký zmysel. V takto chápanom
ľudskom povolaní nadobúda nový rozmer aj to, čo
je osobitne ženské, a je to rozmer oných "veľkých
Božích skutkov" ktorých žena je živým
subjektom a nezastupiteľným svedkom.
|