2. Materstvo
18. Aby sme mali účasť na tomto "správnom
poznaní", musíme hlbšie nazrieť do pravdy o
ľudskej osobe, ako ju pripomína Druhý vatikánsky
koncil. Človek totiž - tak muž ako žena - je jediné
stvorenie na svete, ktoré Boh chcel preň samo. Veď ide o osobu
a o subjekt, ktorý sám rozhoduje o sebe. Zároveň
človek "nemôže nájsť v plnej miere sám
seba, iba ak: v nezištnej samožertve"39. Už sa
predtým povedalo, že tento opis a či táto
definícia osoby zodpovedá základnej biblickej pravde o
stvorení človeka - nielen muža, ale aj ženy - na
Boží obraz a na Božiu podobu. Tento opis nie je čisto
teoretický, ani definícia nie je abstraktná, lebo
poukazuje podstatným spôsobom na to, čo značí byť
človekom, zdôrazňujúc hodnotu sebadarovania, daru svojej
osoby. A v tomto poňatí o osobe väzí aj podstata onoho
"ethosu", neodlučiteľného od pravdy o
stvorení, ktorý potom plnšie objasnia posvätné
knihy Božieho zjavenia, menovite evanjeliá.
Táto pravda o ľudskej osobe nám otvára aj cestu k
plnému pochopeniu materstva ženy. Materstvo je totiž
dôsledkom manželského spojenia muža a ženy,
čiže onoho biblického "poznania", ktoré
zodpovedá splynutiu dvoch v "jednom tele" (porov. Gn 2,24), a
tak ono uskutočňuje, zo strany ženy, vznešený
sebadar ako zvýraznenie manželskej lásky, v ktorej sa
manželia medzi sebou tak úzko spoja, že
vytvárajú "jedno telo". Toto biblické "poznanie"
sa však iba vtedy realizuje podľa celej pravdy o dôstojnosti
osoby, keď vzájomný sebadar nenarúša ani
mužova žiadostivosť stať sa "majiteľom"
manželky ("on bude vládnuť nad tebou"), ani
svojvôľa manželky, ovládanej svojím inštinktom
("budeš túžiť po svojom mužovi" - Gn
3,16).
Vzájomný sebadar osôb v manželskom zväzku sa
otvára k daru nového života, nového človeka,
ktorý je tiež osobou na obraz a podobu svojich rodičov.
Materstvo už od počiatku nesie v sebe zvláštne otvorenie
sa voči novej osobe; a toto je vlastne "úloha"
prislúchajúca žene. Lebo žena v tomto otvorení
sa, keď počne a porodí dieťa, objaví a
nájde seba samu prostredníctvom "úprimného
sebadarovania". Dar vnútornej veľkodušnosti
počať a porodiť dieťa je spojený s
manželským zjednotením, ktoré - ako sme povedali -
má tvoriť mimoriadnu chvíľu onoho
vzájomného sebadaru tak zo strany ženy, ako aj zo strany
muža. Počatie a porodenie novej ľudskej bytosti je podľa
Písma ovenčené týmito slovami ženy-rodičky:
"Dostala som človeka od Pána" (Gn 4,1). - Toto zvolanie
Evy, ktorá je "matkou všetkých
žijúcich", sa toľko ráz opakuje, koľko
ráz na svet príde nový človek, a je prejavom
radostného vedomia ženy, že totiž má
účasť na tajomstve nepretržitého plodenia.
Manželia takto prenášajú ďalej tvorivú silu
Boha-Stvoriteľa.
Materstvo ženy medzi počatím a porodením
dieťaťa je istým biologicko-fyziologickým a
psychickým procesom, o ktorom dnes vieme viac, ako sa o ňom
predtým vedelo, a je predmetom ďalších
dôkladných výskumov. Vedecké bádanie
zreteľne dokazuje, ako stavba ženského tela a celý
súhrn jej orgánov sú uspôsobené na materstvo,
na počatie, na tehotnosť a na pôrod, čo má svoj
pôvod v manželskom spojení s mužom. Toto všetko je
zároveň zosúladené s psychicko-fyzickou
štruktúrou ženy. Čímkoľvek prispievajú
k tejto téme rozličné vedy, to je prínosom a
má svoju závažnosť, len aby sa výskum neobmedzoval
na bio-fyziologické štúdium ženy a jej materstva.
Takýto "zúžený" obraz by sa
stotožňoval s materialistickým chápaním
človeka a sveta. Takto by uniklo, žiaľ, to, čo
neodlučiteľne patrí k podstate veci, lebo materstvo - ako
ľudský fakt a prejav - sa naplno objasní iba na
základe pravdy o osobe. Materstvo je totiž úzko
spojené so štruktúrou ženského bytia ako osoby a
s osobnou povahou sebadaru: "Dostala som človeka od Pána"
(Gn 4,1). Stvoriteľ daroval rodičom dieťa. U ženy sa to
zvlášť spája s jej úprimným
"sebadarom". Slová Panny Márie pri Zvestovaní:
"Nech sa mi stane podľa tvojho slova", znamenajú
pohotovosť ženy darovať seba a prijať v sebe nový
život.
V materstve ženy spojenom s otcovstvom muža sa odzrkadľuje to
večné tajomstvo plodenia, ktoré je v Bohu samom, v Bohu
Trojjedinom (porov. Ef 3,14-15). Ľudské rodičovstvo je
spoločné mužovi i žene. A ak žena, vedená
láskou k mužovi, povie "porodila som ti dieťa"; jej
slová zároveň znamenajú "toto je naše
dieťa". No aj keď obaja sú rodičmi svojho
dieťaťa, predsa však žena svojím materstvom
má hlavný podiel na tom, že sú obaja vospolok
rodičmi, a teda ona má vážnejšiu úlohu.
Hoci rodičovstvo pochádza od obidvoch, predsa sa v žene
uskutočňuje oveľa konkrétnejšie, najmä pred
príchodom dieťaťa na svet. Žena totiž priamo
"platí" za spoločné rodičovstvo, ktoré
sa doslovne živí silami jej tela i ducha. Preto si muž
má byť vedomý, že v tomto spoločnom
rodičovskom úkone berie na seba mimoriadny záväzok
voči žene. Preto nijaké ponímanie "rovnosti
práv" medzi mužom a ženou nie je správne, ak sa na
túto skutočnosť neberie hlavný zreteľ.
Materstvo obsahuje v sebe vynikajúce spoločenstvo s tajomstvom
života, ktorý sa rozvíja v ženskom lone. Matka obdivuje
toto tajomstvo života a vnútorným nazeraním
"vníma", čo sa v nej deje. Vo svetle
"počiatku" matka prijíma a miluje ako osobu dieťa,
ktoré nosí pod srdcom. Tento dôležitý druh
symbiózy s novou ľudskou bytosťou, ktorá sa
pozvoľne formuje, utvára v nej duchovný postoj voči
človeku - nielen voči vlastnému dieťaťu, ale
voči človeku vôbec -, ktorý hlboko charakterizuje
celú osobnosť ženy. Všeobecne sa
pripúšťa, že žena vie silnejšie ako muž
venovať pozornosť konkrétnemu človeku, a že
materstvo ešte viac v nej stupňuje túto vlohu. Muž, hoci
aj berie vážne svoju účasť na rodičovstve,
predsa sa nachádza "zvonku" procesu tehotenstva a porodenia
dieťaťa, a preto sa musí z mnohých hľadísk
od matky priúčať svojmu "otcovstvu". A toto
všetko - môžeme povedať - patrí do
normálneho ľudského dynamizmu rodičovstva. To
platí aj pre obdobie po príchode dieťaťa, najmä v
prvých rokoch. K celkovej výchove dieťaťa má
prispievať harmonická spolupráca obidvoch, matky a otca.
Jednako však materská starostlivosť má
rozhodujúci význam pri stvárňovaní novej
ľudskej osobnosti.
|