5. Materstvo podľa ducha
21. Panenstvo chápané v zmysle evanjelia vylučuje
manželstvo, a tým aj prirodzené materstvo.
Pravda, zrieknutie sa materstva, čo môže od ženy niekedy
vyžadovať veľké obety, jej zároveň
otvára cestu k inému druhu materstva, ktoré je
duchovné čiže "podľa ducha" (porov. Rim 8,4).
Veď panenstvo nepozbavuje ženu jej vzácnych
ženských vlastností. Duchovné materstvo sa
môže prejaviť mnohorakým spôsobom. V živote
Bohu zasvätených žien, zachovávajúcich charizmu
a pravidlá tej-onej inštitúcie apoštolskej povahy, toto
materstvo sa môže prejaviť ako praktická
starostlivosť o blížnych, zvlášť o
tých najnúdznejších: napríklad o
chorých a telesne postihnutých, o opustených a siroty, o
deti a starcov, o mladých, o väzňov, vo všeobecnosti
hovoriac o všetkých vysunutých na okraj spoločnosti.
Takto zasvätená žena nachádza svojho Ženícha,
ktorý v rozličných prípadoch môže byť
navonok inakší, ale vždy ten istý, v každom
jednotlivcovi podľa jeho vlastných slov: "Čokoľvek
ste urobili jednému z týchto mojich najmenších
bratov, mne ste urobili" (Mt 25,40). Snúbenecká láska
je totiž pohotová preniesť sa na všetkých,
ktorí sa nachádzajú v okruhu jej pôsobnosti. V
manželstve táto obetavá ochota, hoci otvorená pre
všetkých, spočíva predovšetkým vo
veľkodušnej láske voči deťom. Ale v panenskom
zasvätení sa táto pohotovosť otvára
všetkým ľuďom, ktorých v sebe zahŕňa
láska Ženícha - Ježiša Krista.
Na Ježiša Krista, Záchrancu každého človeka,
upriamená a jemu obetovaná snúbenecká láska,
ktorej zameranosť na materstvo je vložená do srdca ženy,
panenskej snúbenice, je aj ochotná sa otvoriť
všetkým a každému osobitne v Kristovi. A toto sa naozaj
uskutočňuje v rehoľných spoločnostiach, ktoré
sa venujú apoštolskej a dušpastierskej činnosti a sa
účinne uplatňuje aj v kontemplatívnych
spoločenstvách a v klauzúre, ale inakším
spôsobom. Okrem toho jestvujú aj iné formy povolania k
panenstvu pre Božie kráľovstvo, ako sú napríklad
sekulárne inštitúty, alebo aj spoločenstvá
zasvätených osôb, ktoré sa rozvíjajú v
rámci rozličných hnutí, skupín, spolkov a pod.
Vo všetkých týchto formách sa rozmanitým
spôsobom potvrdzuje tá istá pravda o duchovnom materstve
osôb žijúcich v panenskom stave. Nech je akokoľvek,
nejde tu iba o komunitárny štýl života, ale aj o
iné formy mimo komunity. Lebo napokon panenstvo ako povolanie ženy
je vždy povolaním určitej osoby, a to osoby konkrétnej
a neopakovateľnej. Rovnako aj duchovné materstvo je hlbokou osobnou
danosťou a možno ho chápať iba ako osobné
povolanie.
Vychádzajúc z tohoto, možno vybadať osobitnú
blízkosť medzi panenstvom nevydatej ženy a materstvom
ženy vydatej. Táto podobnosť smeruje nielen od materstva k
panenstvu, ako sme to už vyššie zdôraznili, ale aj od
panenstva k manželstvu ako k tej forme povolania ženy, v ktorej sa
ona stáva matkou detí narodených z jej lona.
Bodom, z ktorého vychádza táto druhá
podobnosť, je známy význam svadby. Žena totiž sa
môže zosobášiť alebo vydať tak vo sviatosti
manželstva ako aj duchovne - prostredníctvom zásnub s
Ježišom Kristom. Ale v oboch prípadoch "vydanie sa"
poukazuje na "úprimný osobný dar"
snúbenice snúbencovi. A takto sa môže povedať,
že zmysel manželstva sa duchovným spôsobom
nachádza v panenstve. A keď je reč o fyzickom materstve,
či toto materstvo nemusí byť aj duchovným, ak ono
má zodpovedať celkovej pravde o človeku, ktorý je
jednotou tela a ducha?... Jestvuje teda viacero dôvodov, aby sme v
týchto dvoch rozličných cestách - to jest vo dvojakom
povolaní ženy - videli hlbokú komplementárnosť,
vzájomné doplnenie, ba dokonca hlbokú vnútornú
jednotu jej bytia ako osoby.
|