Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Ioannes Paulus PP. II Mulieris Dignitatem IntraText CT - Text

V. MATERSTVO – PANENSTVO 22 Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

6. "Deti moje, hľa, znova vás v bolestiach rodím" 22. Evanjelium odhaľuje a umožňuje správne pochopiť tento spôsob bytia ľudskej osoby, a ono aj každej žene a každému mužovi pomáha podľa neho žiť, a tak realizovať seba samého. Jestvuje totiž hlboké "zrovnoprávnenie" vzhľadom na dary Ducha Svätého, vzhľadom na "veľké Božie diela" (porov. Sk 2,11). A nielen to. Práve vzhľadom na tie "veľké Božie diela" muž - apoštol, cíti potrebu odvolať sa na to, čo je bytostne ženské, aby vyjadril pravú skutočnosť svojej apoštolskej služby. Tak to robí Pavol z Tarzu, keď sa obracia na Galaťanov so slovami: "Deti moje, znova vás v bolestiach rodím" (4,19). V Prvom liste Korinťanom (7,38) Apoštol ohlasuje prvenstvo panenstva nad manželstvom, čo je trvalým učením Cirkvi v duchu Kristových slov naznačených v Evanjeliu podľa Matúša (19,10-12), bez toho však, že by zatienil význam fyzického a duchovného materstva. Na objasnenie základného poslania Cirkvi nenašiel lepšieho vyjadrenia, než odvolanie sa na materstvo. Odraz tejto analógie - i tej istej pravdy - nájdeme v dogmatickej konštitúcii o Cirkvi: Mária je "predobrazom" Cirkvi: 43 "Lebo v tajomstve Cirkvi, ktorá sa tiež právom nazýva matkou a pannou, blahoslavená Panna Mária predchádza ako vynikajúci a jedinečný vzor panny a matky... Porodila na zemi Syna, ktorého Boh určil za prvorodeného medzi mnohými bratmi (porov. Rim 8,29), totiž medzi veriacimi, na ktorých zrode a výchove Mária spolupracuje s materinskou láskou".44 "Nuž aj Cirkev, ktorá kontempluje jej tajomnú svätosť, nasleduje jej lásku a verne plní vôľu Otcovu, stáva sa Matkou tým, že verne prijíma slovo Božie; lebo kázaním a krstom rodí pre nový a nesmrteľný život dietky počaté z Ducha Svätého a splodené z Boha." 45 Ide tu o materstvo "podľa Ducha" vo vzťahu k synom a dcéram ľudského rodu. A takéto duchovné materstvo, ako bolo povedané, sa stáva "úlohou" ženy aj v panenstve. Aj Cirkev "je tiež pannou, čo zachováva neporušenú a čistú vernosť svojmu Ženíchovi".46 Toto sa najdokonalejšie naplnilo v Márii. Preto Cirkev "nasledujúc Matku svojho Pána, mocou Ducha Svätého zotrváva v panensky neporušenej viere, pevnej nádeji a úprimnej láske." 47 Koncil potvrdil, že nie je možné porozumieť tajomstvo Cirkvi, jej skutočnosť, jej podstatnú životnosť bez odvolania sa na Bohorodičku. Nepriamo tu nachádzame nadviazanie na biblický predobraz "ženy", ktorý sa prvýkrát výrazne načrtáva v rozprave o "počiatku" (porov. Gn 3,15) a potom sleduje cestu od Stvorenia, cez hriech k Vykúpeniu. Týmto spôsobom sa potvrdzuje hlboká spojitosť toho, čo je ľudské, s tým, čo vytvára Božiu ekonómiu v dejinách človeka. Biblia nás presviedča o tom, že nemôže jestvovať náležité vysvetlenie človeka, čiže toho, čo je "ľudské", bez patričného ohľadu na to, čo je "ženské". Podobne je tomu v Božej ekonómii spásy: ak ju chceme plne porozumieť vo vzťahu k celým dejinám človeka, tak nemôžeme vynechať zo zorného poľa našej viery tajomstvo "ženy": panny - matky - snúbenice.

43 Porov. Druhý vat. konc., dogm. konšt. o Cirkvi, Lumen gentium, 63; sv. Ambróz, In Lc II, 7; S.Ch. 45,74; De instit virg. XIV, 87-89: PL 16, 326-327; sv. Cyril Alexandrijský, Hom. 4: PG 77, 996; sv. Izidor Španielsky, Allegoriae 139: PL 83, 117. 44 Druhý vat. konc. dog. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 63. 45 Tamže, 64. 46 Tamže, 64. 47 Tamže, 64. Čo sa týka vzťahu Mária-Cirkev, ktorý sa často spomína v úvahách cirkevných Otcov a v celej kresťanskej Tradícii, porov. Encykliku Redemptoris Mater (25. marca 1987), 42-44 a poznámky 117-127: 1. men., 418-422. Porov. aj Klement Alexandrijský, Paed. 1,6: S.Ch. 70, 186n; sv. Ambróz, In Lc II, 7: S.Ch. 45,74; sv. Augustín, Sermo 192, 2: PL 38, 1012; Sermo 195, 2: PL 33, 1018; Sermo 25,8: PL 46, 938; sv. Lev Veľký, Sermo 25,5: PL 54, 211; Sermo 26,2: PL 54, 213; Beda Ctihodný, In Lc I, 2: PL 92, 330. "Obidve sú Matky - píše Izák de Stella, žiak sv. Bernarda - obidve sú panny; obidve počínajú z tohože Ducha... Ona (Mária) porodila hlavu pre telo; táto (Cirkev) porodila telo pre hlavu. Obidve sú matky Ježiša Krista, ale ani jedna bez druhej nerodí ho celého. Preto... čo o panenskej matke Cirkvi si právom predstavujeme v širokom rozsahu, o Panne Márii to vieme z jediného prípadu; a čo sa v panenskej matke Márii stalo iba raz a osobitným spôsobom, to sa stáva v panenskej matke Cirkvi ustavične a všeobecne; a čo hovorí o jednej z nich, tú istú myšlienku možno vospolne bez rozdielu vzťahovať aj na druhú": (Sermo 51,7-8: S.Ch. 339, 202-205).

Previous - Next Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License