4. Eucharistia
26. Na širokom pozadí "veľkého tajomstva",
ktoré sa vyjadruje v zásnubnom vzťahu Krista k Cirkvi, možno
tiež správnym spôsobom porozumieť fakt povolania
"Dvanástich". Keď Kristus povolal iba mužov za
svojich apoštolov, urobil to úplne slobodným a suverénnym
spôsobom. Urobil to s tou istou slobodou, s akou v celom svojom konaní
vyzdvihoval dôstojnosť a povolanie ženy bez ohľadu na vládnuce
zvyky a tradície uzákonené vtedajším zákonodarstvom.
A tak hypotéza, že povolal za apoštolov mužov, nadväzujúc
na mentalitu svojej doby, vôbec nezodpovedá spôsobu
Kristovho počínania. "Učiteľ, vieme, že vždy
vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej
ceste... Nehľadíš na osobu človeka" (Mt 22,16).
Tieto slová plne charakterizujú počínanie si Ježiša
z Nazareta. Tu nachádza svoje vysvetlenie aj povolanie "Dvanástich".
Oni boli s Kristom v čase
Poslednej večere; oni sami dostali sviatostné poverenie: "Toto
robte na moju pamiatku!" (Lk 22,19; porov. 1Kor 11,24), spojené
s ustanovením Eucharistie. Oni večer v deň zmŕtvychvstania
dostali Ducha Svätého, aby odpúšťali hriechy:
"Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich
zadržíte, budú zadržané" (Jn 20,23).
Tu sme už v samotnom centre veľkonočného tajomstva, ktoré
naplno zjavuje zásnubnú lásku Boha. Kristus je Ženích,
lebo "vydal seba samého": jeho telo bolo "vydané",
jeho krv bola "vyliata" (porov. Lk 22,19-20). Týmto spôsobom
vyzdvihuje význam zásnubnej lásky Boha. Kristus je Ženíchom
Cirkvi ako Vykupiteľ sveta. Eucharistia je sviatosťou nášho
vykúpenia. Je sviatosťou Ženícha a Nevesty. Eucharistia
sprítomňuje a sviatostným spôsobom nanovo uskutočňuje
Kristov vykupiteľský čin, ktorý "utvára"
Cirkev, jeho telo.
S týmto "telom" je Kristus zjednotený ako Ženích
s Nevestou. To všetko je obsiahnuté v Liste Efezanom. Do tohto
"veľkého tajomstva" Krista a Cirkvi sa včleňuje
odveká "jednota dvoch", ustanovená od "počiatku"
medzi mužom a ženou.
Ak Kristus, pri jej ustanovení, spojil Eucharistiu tak výrazne s
kňazskou službou apoštolov, tak môžeme usudzovať,
že týmto spôsobom chcel vyjadriť Bohom zamýšľaný
vzťah medzi mužom a ženou, medzi tým, čo je "ženské"
a tým, čo je "mužské", tak v tajomstve
stvorenia, ako i vykúpenia. Predovšetkým v Eucharistii sa týmto
spôsobom vyjadruje sviatostný vykupiteľský čin
Krista-Ženícha vo vzťahu k Cirkvi-Neveste. Toto sa stáva
priezračným a jednoznačným vtedy, keď sviatostnú
službu Eucharistie, v ktorej kňaz koná in persona Christi,
vykonáva muž. Toto vysvetlenie je potvrdením učenia
obsiahnutého v deklarácii Inter insigniores, vydanej na príkaz
pápeža Pavla VI., aby sa dala odpoveď na otázku spojenú
s problémom pripustenia žien ku služobnému kňazstvu.
50
|