| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Mulieris Dignitatem IntraText CT - Text |
|
|
|
| 3. Protoevanjelium 11. Kniha Genezis svedčí o hriechu, o zle na "počiatku" človeka, a o jeho následkoch, ktoré zaťažujú celé ľudské pokolenie, no zároveň obsahuje aj prvú zvesť o víťazstve nad zlom, nad hriechom. Túto zvesť prizvukujú slová, ktoré čítame v Knihe Genezis 3,15 a ktoré sa obyčajne volajú "protoevanjelium": "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." Je pozoruhodné, že zvesť o Vykupiteľovi sveta, obsiahnutá v týchto slovách, sa vzťahuje na "ženu". Na začiatku Protoevanjelia sa o nej hovorí ako o matke toho, ktorý bude vykupiteľom človeka. 34 A ak sa vykúpenie malo dosiahnuť bojom proti zlu, "nepriateľstvom" medzi potomstvom ženy a potomstvom toho, ktorý ako "otec lži" (Jn 8,44) je prvým pôvodcom hriechu v dejinách človeka, toto nepriateľstvo bude aj medzi ním a ženou. V týchto slovách sa otvára perspektíva celého Zjavenia, najprv ako prípravy na evanjelium, potom ako samotného evanjelia. V tejto perspektíve sa navzájom spájajú pod menom ženy dve ženské postavy: Eva a Mária. Slová Protoevanjelia vo svetle Nového zákona priliehavo vyjadrujú účasť ženy na spásonosnom zápase Vykupiteľa s pôvodcom zla v dejinách človeka. Prirovnanie Evy k Márii je stále prítomné v úvahách o poklade viery, prijatej z Božieho zjavenia, a jednou z najobľúbenejších tém Otcov, cirkevných spisovateľov a popredných teológov. 35 Obyčajne pri tomto porovnaní vyniká rozdielnosť, protiklad. Eva ako "matka všetkých žijúcich" (Gn 3,20) je svedkom o "biblickom počiatku", ktorý obsahuje pravdu o stvorení človeka na Boží obraz a na Božiu podobu a pravdu o prvotnom hriechu. Mária je svedkom o "novom počiatku" a o "novom stvorení" (porov. 2Kor 5,17). Ba ona sama, ako prvá vykúpená v dejinách spásy, je "novým stvorením", je "plnou milosti". Je ťažko pochopiť, prečo slová Protoevanjelia natoľko zdôrazňujú "ženu", ak sa nepripustí, že ňou sa začína nová a rozhodná zmluva medzi Bohom a ľudským pokolením, Zmluva vo výkupnej krvi Kristovej. Táto zmluva sa začína ženou, "ženou" v zvestovaní v Nazarete. Tu je úplná novosť evanjelia. Ináč aj v Starom zákone Boh zasahuje do dejín svojho národa prostredníctvom žien, ako boli napríklad matka Samuelova, matka Samsonova; ale na uzavretie zmluvy s ľudským pokolením si poslúžil mužmi, ako je napríklad Noe, Abrahám, Mojžiš. No na začiatku Novej zmluvy, ktorá má byť večnou a neodvolateľnou, stojí žena: Nazaretská Panna. Toto je dôkazom, že "v Kristovi už... niet muža a ženy" (Gal 3,28). V ňom bol zásadne prekonaný vzájomný rozpor medzi mužom a ženou, ktorý je dedičstvom prvotného hriechu. Apoštol totiž napísal: "Vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi" (Gal 3,28). Tieto slová hovoria o pôvodnej "jednote dvoch", ktorá je neodlučiteľne spätá so stvorením človeka, muža a ženy, na Boží obraz a na Božiu podobu, podľa vzoru najdokonalejšieho spoločenstva Osôb, a tým vzorom je sám Boh. Pavlove slová pripomínajú, že tajomstvo vykúpenia človeka v Ježišovi Kristovi, Máriinom Synovi, je pokračovaním a obnovou toho, čo v tajomstve stvorenia zodpovedalo večnému plánu Boha Stvoriteľa. Práve preto v deň stvorenia človeka, muža a ženy, "Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré" (Gn 1,31). Vykúpenie v istom zmysle prinavrátilo do pôvodného stavu dobro, ktoré bolo podstatne "umenšené" hriechom a jeho dedičnosťou v dejinách človeka. "Žena" Protoevanjelia je vpísaná do perspektívy vykúpenia. Prirovnanie Evy k Márii možno chápať aj v tom zmysle, že Mária prijíma na seba a osvojuje si tajomstvo ženy, ktorého počiatkom je Eva, "matka všetkých žijúcich" (Gn 3,20); prijíma a osvojuje si ho predovšetkým v samom vnútri tajomstva Krista - "nového Adama" (porov. 1Kor 15,45), ktorý do svojej osoby prijal prirodzenosť prvého Adama. Lebo podstata Novej zmluvy spočíva práve v tom, že Syn Boží, spoločnej podstaty s Otcom, sa stáva človekom: prijíma ľudskú prirodzenosť do jednoty s božskou Osobou Slova. Ten, čo vykonáva dielo vykúpenia, je zároveň aj pravý človek. Tajomstvo spásy sveta predpokladá, že Boh Syn vzal na seba ľudskú prirodzenosť ako dedičstvo po Adamovi, čím sa stal vo všetkom podobný jemu a každému človeku, pravda, "okrem hriechu" (Hebr 4,15). Tak "v plnej miere odhalil človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania" - ako učí Druhý vatikánsky koncil. 36 Takto mu pomohol nanovo objaviť, "čo je človek" (porov. Ž 8,5). Vo vieroučnom podaní a v kresťanských úlohách všetkých generácií sa prirovnanie Adama ku Kristovi často spája s prirovnaním Evy k Márii. Ak sa o Márii píše aj ako o "novej Eve", aké významy môže mať táto podobnosť? Sú mnohoraké. Treba sa nám však pozastaviť najmä nad tým, ktorý v Márii vidí úplné zjavenie celého obsahu biblického slova "žena": zjavenie zosúladené s tajomstvom vykúpenia. Mária v určitom zmysle znamená prekročenie tej hranice, o ktorej hovorí Kniha Genezis (3,16), a návrat k "začiatku", v ktorom "žena" bola taká, aká bola zamýšľaná v diele stvorenia, teda vo večnej myšlienke Boha, v lone Najsvätejšej Trojice. Mária znamená "nový počiatok" dôstojnosti a povolania ženy, 37 všetkých žien a každej osobitne. Aby sme to pochopili, môžu nám poslúžiť slová, ktoré evanjelista vkladá Márii do úst po Zvestovaní a po Alžbetinom pozdrave: "Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný" (Lk 1,49). Tieto slová sa bezpochyby vzťahujú na jej počatie syna, ktorý je "Synom Najvyššieho" (Lk 1,32), "svätým Božím", ale zároveň môžu znamenať aj objavenie vlastného ženského človečenstva. "Veľké veci mi urobil": je to objavenie celej vznešenosti, celej osobnej dôstojnosti ženskej prirodzenosti, celej odvekej originálnosti "ženy", akou ju Boh chcel, osobou pre ňu samu, ktorá nachádza seba samu "v úprimnom darovaní sa". Toto spoznanie vyplýva z jasného uvedomenia si Božieho daru, Božej štedrosti. Táto uvedomenosť už na "začiatku" bola zatemnená hriechom, takmer až udusená, ako dosvedčujú slová prvého pokušenia z úst "otca lži" (porov. Gn 3,1-5). Príchodom "plnosti časov" (porov. Gal 4,4), keď sa v dejinách ľudského pokolenia začalo uskutočňovať tajomstvo vykúpenia, táto uvedomenosť sa s celou svojou silou prejaví v slovách svätopísemskej "ženy" Nazaretskej. V Márii Eva znovu objaví, aká je opravdivá dôstojnosť ženy, ženského človečenstva. Toto objavenie má ustavične pôsobiť na srdce každej ženy a stvárňovať jej povolanie a život. |
34 Porov. sv. Irenej, Adv. haer. III, 23,7; S.Ch. 211, 462-465; V, 21,1; S.Ch. 153, 260-265; sv. Epifan, Panar. III, 2,78: PG 42, 728-729: sv. Augustín, Enarr. in Ps. 103, s. 4,6: CCL 40, 1525. 35 Porov. sv. Justín, Dial cum Thryph. 100: PG 6, 709-712; sv. Irenej, Adv haer. III, 22,4; S.Ch. 211, 438-445; V, 19,1; S.Ch. 153, 248-251; sv. Cyril Jeruz., Catech., 12.15: PG 33, 741; sv. Ján Zlat., In Ps. 44,7: PG 55, 193; sv. Ján Dam., Hom. 2 in dorrm. B.M.V., 3; S.Ch. 80, 130-135; Ezychius Jeruz., Sermo 5 in Deiparum: PG 93, 1464n; Tertulián, De carne Christi, 17: CCL 2, 904n; sv. Hieronym, Epist. 22,21: PL 22,408; sv. Augustín, Sermo 51 2-2: PL 38, 335; Sermo 232, 2: PL 38, 1108; Kard. I. H. Newman, A Letter to the rev. E. B. Pusey, Lomgmans, London 1865; M. I. Scheeben, Handbuch der katholischen Dogmatik V/1 (Freiburg 1954), 243-266; V/2 (Freiburg 1954), 306-499. Porov. Druhý vat. konc., dogm. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 56. 36 Druhý vat. konc., past. konšt. o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 22. 37 Porov. sv. Ambróz, De instit. virg. V, 33: Pl 16, 313. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |