Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Ioannes Paulus PP. II Mulieris Dignitatem IntraText CT - Text |
|
|
2. Materstvo 18. Aby sme mali účasť na tomto "správnom poznaní", musíme hlbšie nazrieť do pravdy o ľudskej osobe, ako ju pripomína Druhý vatikánsky koncil. Človek totiž - tak muž ako žena - je jediné stvorenie na svete, ktoré Boh chcel preň samo. Veď ide o osobu a o subjekt, ktorý sám rozhoduje o sebe. Zároveň človek "nemôže nájsť v plnej miere sám seba, iba ak: v nezištnej samožertve"39. Už sa predtým povedalo, že tento opis a či táto definícia osoby zodpovedá základnej biblickej pravde o stvorení človeka - nielen muža, ale aj ženy - na Boží obraz a na Božiu podobu. Tento opis nie je čisto teoretický, ani definícia nie je abstraktná, lebo poukazuje podstatným spôsobom na to, čo značí byť človekom, zdôrazňujúc hodnotu sebadarovania, daru svojej osoby. A v tomto poňatí o osobe väzí aj podstata onoho "ethosu", neodlučiteľného od pravdy o stvorení, ktorý potom plnšie objasnia posvätné knihy Božieho zjavenia, menovite evanjeliá. Táto pravda o ľudskej osobe nám otvára aj cestu k plnému pochopeniu materstva ženy. Materstvo je totiž dôsledkom manželského spojenia muža a ženy, čiže onoho biblického "poznania", ktoré zodpovedá splynutiu dvoch v "jednom tele" (porov. Gn 2,24), a tak ono uskutočňuje, zo strany ženy, vznešený sebadar ako zvýraznenie manželskej lásky, v ktorej sa manželia medzi sebou tak úzko spoja, že vytvárajú "jedno telo". Toto biblické "poznanie" sa však iba vtedy realizuje podľa celej pravdy o dôstojnosti osoby, keď vzájomný sebadar nenarúša ani mužova žiadostivosť stať sa "majiteľom" manželky ("on bude vládnuť nad tebou"), ani svojvôľa manželky, ovládanej svojím inštinktom ("budeš túžiť po svojom mužovi" - Gn 3,16). Vzájomný sebadar osôb v manželskom zväzku sa otvára k daru nového života, nového človeka, ktorý je tiež osobou na obraz a podobu svojich rodičov. Materstvo už od počiatku nesie v sebe zvláštne otvorenie sa voči novej osobe; a toto je vlastne "úloha" prislúchajúca žene. Lebo žena v tomto otvorení sa, keď počne a porodí dieťa, objaví a nájde seba samu prostredníctvom "úprimného sebadarovania". Dar vnútornej veľkodušnosti počať a porodiť dieťa je spojený s manželským zjednotením, ktoré - ako sme povedali - má tvoriť mimoriadnu chvíľu onoho vzájomného sebadaru tak zo strany ženy, ako aj zo strany muža. Počatie a porodenie novej ľudskej bytosti je podľa Písma ovenčené týmito slovami ženy-rodičky: "Dostala som človeka od Pána" (Gn 4,1). - Toto zvolanie Evy, ktorá je "matkou všetkých žijúcich", sa toľko ráz opakuje, koľko ráz na svet príde nový človek, a je prejavom radostného vedomia ženy, že totiž má účasť na tajomstve nepretržitého plodenia. Manželia takto prenášajú ďalej tvorivú silu Boha-Stvoriteľa. Materstvo ženy medzi počatím a porodením dieťaťa je istým biologicko-fyziologickým a psychickým procesom, o ktorom dnes vieme viac, ako sa o ňom predtým vedelo, a je predmetom ďalších dôkladných výskumov. Vedecké bádanie zreteľne dokazuje, ako stavba ženského tela a celý súhrn jej orgánov sú uspôsobené na materstvo, na počatie, na tehotnosť a na pôrod, čo má svoj pôvod v manželskom spojení s mužom. Toto všetko je zároveň zosúladené s psychicko-fyzickou štruktúrou ženy. Čímkoľvek prispievajú k tejto téme rozličné vedy, to je prínosom a má svoju závažnosť, len aby sa výskum neobmedzoval na bio-fyziologické štúdium ženy a jej materstva. Takýto "zúžený" obraz by sa stotožňoval s materialistickým chápaním človeka a sveta. Takto by uniklo, žiaľ, to, čo neodlučiteľne patrí k podstate veci, lebo materstvo - ako ľudský fakt a prejav - sa naplno objasní iba na základe pravdy o osobe. Materstvo je totiž úzko spojené so štruktúrou ženského bytia ako osoby a s osobnou povahou sebadaru: "Dostala som človeka od Pána" (Gn 4,1). Stvoriteľ daroval rodičom dieťa. U ženy sa to zvlášť spája s jej úprimným "sebadarom". Slová Panny Márie pri Zvestovaní: "Nech sa mi stane podľa tvojho slova", znamenajú pohotovosť ženy darovať seba a prijať v sebe nový život. V materstve ženy spojenom s otcovstvom muža sa odzrkadľuje to večné tajomstvo plodenia, ktoré je v Bohu samom, v Bohu Trojjedinom (porov. Ef 3,14-15). Ľudské rodičovstvo je spoločné mužovi i žene. A ak žena, vedená láskou k mužovi, povie "porodila som ti dieťa"; jej slová zároveň znamenajú "toto je naše dieťa". No aj keď obaja sú rodičmi svojho dieťaťa, predsa však žena svojím materstvom má hlavný podiel na tom, že sú obaja vospolok rodičmi, a teda ona má vážnejšiu úlohu. Hoci rodičovstvo pochádza od obidvoch, predsa sa v žene uskutočňuje oveľa konkrétnejšie, najmä pred príchodom dieťaťa na svet. Žena totiž priamo "platí" za spoločné rodičovstvo, ktoré sa doslovne živí silami jej tela i ducha. Preto si muž má byť vedomý, že v tomto spoločnom rodičovskom úkone berie na seba mimoriadny záväzok voči žene. Preto nijaké ponímanie "rovnosti práv" medzi mužom a ženou nie je správne, ak sa na túto skutočnosť neberie hlavný zreteľ. Materstvo obsahuje v sebe vynikajúce spoločenstvo s tajomstvom života, ktorý sa rozvíja v ženskom lone. Matka obdivuje toto tajomstvo života a vnútorným nazeraním "vníma", čo sa v nej deje. Vo svetle "počiatku" matka prijíma a miluje ako osobu dieťa, ktoré nosí pod srdcom. Tento dôležitý druh symbiózy s novou ľudskou bytosťou, ktorá sa pozvoľne formuje, utvára v nej duchovný postoj voči človeku - nielen voči vlastnému dieťaťu, ale voči človeku vôbec -, ktorý hlboko charakterizuje celú osobnosť ženy. Všeobecne sa pripúšťa, že žena vie silnejšie ako muž venovať pozornosť konkrétnemu človeku, a že materstvo ešte viac v nej stupňuje túto vlohu. Muž, hoci aj berie vážne svoju účasť na rodičovstve, predsa sa nachádza "zvonku" procesu tehotenstva a porodenia dieťaťa, a preto sa musí z mnohých hľadísk od matky priúčať svojmu "otcovstvu". A toto všetko - môžeme povedať - patrí do normálneho ľudského dynamizmu rodičovstva. To platí aj pre obdobie po príchode dieťaťa, najmä v prvých rokoch. K celkovej výchove dieťaťa má prispievať harmonická spolupráca obidvoch, matky a otca. Jednako však materská starostlivosť má rozhodujúci význam pri stvárňovaní novej ľudskej osobnosti. |
39 Druhý vat. konc., past. konšt. o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 24. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |