| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Mulieris Dignitatem IntraText CT - Text |
|
|
|
| 3. Materstvo vo vzťahu k Zmluve 19. Do našej úvahy sa vracia biblický obraz ženy z Protoevanjelia. Žena ako rodička a prvá vychovávateľka človeka (výchova je duchovným rozmerom rodičovstva), má vrodenú prednosť pred mužom. Hoci jej materstvo (predovšetkým v biofyzickom zmysle) závisí od muža, predsa ona vtláča podstatný "znak" do celého procesu, v ktorom sa noví synovia a nové dcéry ľudského pokolenia vyvíjajú ako osoby. Materstvo ženy v biofyzickom zmysle sa naoko javí ako "pasivita"; v nej a v jej organizme "sa odohráva" proces stvárňovania nového života; tento proces ju však zasahuje do hĺbky. V osobnom a etickom zmysle materstvo poukazuje na tvorivú a veľmi dôležitú schopnosť ženy, od ktorého v podstatnej miere závisí človečenstvo nového ľudského bytia. V tomto zmysle materstvo ženy pripomína aj povolanie a výzvu adresovanú na muža a na jeho otcovstvo. Biblický obraz "ženy" dovršuje a takrečeno korunuje materstvo Matky Božej; slová Protoevanjelia: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou" majú tu nové potvrdenie. - Hľa, v nej a v jej materskej odpovedi "fiat" ("Nech sa mi stane podľa tvojho slova"), Boh vyhlasuje novú Zmluvu s ľudským pokolením, ktorá je večná a definitívna v Kristovi, v jeho tele a krvi, v jeho kríži a zmŕtvychvstaní. A táto Zmluva práve preto, že sa má uskutočniť v "tele a krvi", má svoj počiatok v Rodičke. "Syn Najvyššieho" pre ňu a pre jej panenské a materské "fiat" môže Otcovi slávnostne vyhlásiť: "Dal si mi telo... Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože" (Hebr 10,3-7). Materstvo ženy je včlenené do obsahu Zmluvy, ktorú Boh s človekom stanovil v Ježišovi Kristovi. Koľkokrát a kdekoľvek sa na tejto zemi v histórii ľudstva opakuje materstvo ženy, vždy má vzťah k Zmluve, ktorú Boh uzavrel s ľudským pokolením v materstve Matky Božej. Či túto skutočnosť nepotvrdzuje Ježišova odpoveď žene, ktorá ho uprostred zástupu hlasito blahoslavila skrze materstvo jeho Rodičky: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a blahoslavené prsia, ktoré si požíval"? - A Ježiš jej odvetil: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho" (Lk 11,27-28). - Tu Ježiš potvrdzuje zmysel materstva v telesnej oblasti, ale zároveň poukazuje aj na vyšší zmysel materstva v duchovnom poriadku: ono je znakom zmluvy s Bohom, ktorý "je Duch" (Jn 4,24). Takým je najmä materstvo Matky Božej. Ale aj materstvo každej ženy, ponímané vo svetle evanjelia je nielen materstvom "tela a krvi". V ňom sa totiž prejavuje vnútorné "počúvanie slova živého Boha" a súčasne aj ochotná vôľa "zachovávať" to isté slovo, keďže je to slovo "večného života" (Jn 6,68). Veď to narodení z pozemských matiek, ináč synovia a dcéry ľudského pokolenia, majú moc od Syna Božieho "stať sa Božími deťmi" (Jn 1,12). - Rozmer novej zmluvy v Kristovej krvi preniká ľudské plodenie a robí z neho skutočnosť a úlohu "nového stvorenia" (2Kor 5,17). Z hľadiska dejín každého človeka materstvo ženy je prvý prah, ktorého prekročenie je aj podmienkou zjavenia sa "Božích synov" (porov. Rim 8,19). "Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek" (Jn 16,21). - Tieto Kristove slová sa vo svojej prvej časti vzťahujú na "pôrodné bolesti", ktoré patria do dedičstva po prvom hriechu. Zároveň však poukazujú aj na tesný súvis, ktorý má materstvo ženy s veľkonočným tajomstvom. Lebo toto tajomstvo zahrňuje v sebe aj bolesť Matky stojacej pod krížom - tej Matky, ktorá skrze vieru prežíva tajomstvo "sebauponíženia" svojho Syna. "Toto je vari najhlbšia "kenosis" v dejinách ľudského pokolenia. 40 Keď pozorujeme túto Matku, ktorej "dušu prenikol meč" (Lk 2,35), myseľ sa nám obracia na všetky trpiace matky tohto sveta, ktoré trpia či už telesne a či duševne. K tejto bolesti značne prispieva vrodená citlivosť ženskej povahy, hoci žena je často odolnejšia v utrpení ako muž. Ťažko vypočítať tieto bolesti. Ťažko je pomenovať ich vlastným menom. Môžeme spomenúť materinskú starostlivosť o deti, najmä keď sú choré alebo keď sa uberajú po zlých cestách; smrť najmilších osôb, osamelosť matiek, na ktoré zabudli ich odrastené deti, ako aj opustenosť vdov; utrpenia žien, ktoré sa samy boria so životom, žien ukrivdených, alebo vykorisťovaných. Okrem toho jestvujú aj trápenia svedomia pre nejaký hriech, ktorý raní materinskú a ľudskú dôstojnosť ženy; tieto rany svedomia sa ťažko hoja. A tak aj s týmito ranami treba stáť pod Kristovým krížom. Ale evanjeliová rozprava o žene, ktorá trpí, keď jej nadišiel čas porodiť dieťa, hneď nato hovorí aj o radosti. Je to "radosť, že prišiel na svet človek". Aj táto radosť väzí vo veľkonočnom tajomstve, čiže v radosti, ktorú zažili apoštoli v deň Kristovho zmŕtvychvstania. "Aj vy ste teraz smutní" - tieto Ježišove slová odzneli v predvečer jeho utrpenia a smrti - "ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme" (Jn 16,22-23). |
40 Enc. Redemptoris Mater (25. marca 1978), 18. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |